Komentár Vladimíra Prochvatilova (Fond strategickej kultúry)

Známa schéma zmeny režimu sa znovu opakuje...

V Kirgizsku vládne bezvládie. Parlamentné voľby opäť priviedli republiku k politickej kríze. Večer 5. októbra vypukli v Biškeku masové nepokoje na znak protestu proti predbežným výsledkom volieb do Žogorku Keneš (Kirgižský parlament, pozn. red).

Demonštranti obsadili Biely dom, kde sídli parlament a aparát prezidenta, starosta hlavného mesta, Štátny výbor pre národnu bezpečnosť (GKNB), z vyšetrovacej väzby potom prepustili bývalého prezidenta Almazbeka Atambajeva, bývalého predsedu vlády Sapara Isakova, najpopulárnejšieho z uväznených opozičníkov Sadyra Džaparova (7. októbra ráno zaujal post predsedu novej vlády) a niekoľkých poslancov.

6. októbra v Biškeku kruto zbili Adachana Madumarova, vodcu strany ‘’Butun Kirgizsko’’, ktorá vo voľbách obsadila štvrté miesto. Na druhý deň sa Adachan Madumarov ujal funkcie predsedu opozičnej Koordinačnej rady.

Na pozadí nepokojov sa starosta Biškeku Aziz Surakmatov rozhodol na vlastnú žiadost odstúpiť. Ďalšie vládne orgány v hlavnom meste a v lokalitách sa rozchádzajú a „samorozpúšťajú“. Republiková ÚVK vyhlásila výsledky volieb za neplatné a súčasný prezident Kirgizska Sooronbaj Žeenbekov sa obrátil k národu s vystúpením, v ktorom uviedol, že niektoré politické sily v krajine sa pomocou výsledkov parlamentných volieb snažili v republike chopiť moci.

Brat prezidenta republiky Asylbek Žeenbekov, ktorý bol lídrom strany ‘’Birimdik’’, ktorá sa vo voľbách umiestnila na prvom mieste, utiekol do druhého najväčšieho mesta južného Kirgizska Oš, kde ho surovo zbili.

Monitorovacie stredisko ‘’Kelečekke Žol’’ pre voľby poslancov do Žogorku Keneš však počas volieb neodhalilo hrubé porušenia a  uverejnilo správu o faktoch zahraničného zasahovania do vnútorných záležitostí krajiny.

V odvolaní sa uvádza: „Nedávny sociologický výskum uskutočnený spoločnosťou SIAR Research and Consulting, ktorý si objednal Center for Insights in Survey Research s podporou USAID, ako aj verejným fondom Common Cause, ukazuje, že medzinárodné mimovládne organizácie sa pod zámienkou vykonávania výskumu snažia destabilizovať situáciu v spoločnosti, umelo zvyšujú hodnotenie určitých strán a zámerne znižujú pozície ostatných, snažia sa zmeniť verejnú mienku, čím zasahujú do vnútorných záležitostí Kirgizskej republiky...“  

Aktívne sú teraz mimovládne organizácie veteránov (Afgánci, veteráni ministerstva obrany, KGB a ministerstva vnútra ZSSR, ministerstva obrany, Štátneho výboru pre národnú bezpečnosť a Ministerstva vnútra Kirgizskej republiky), miestne verejné organizácie a mimovládne organizácie sponzorované Západom. Generálmajor Artur Medetbekov, ktorý stojí na čele špeciálnych jednotiek ‘’Alfa’’ Štátneho výboru pre národnú bezpečnosť Kirgizskej republiky, zvolal Radu veteránskych organizácií za účasti príslušníkov silových zložiek v aktívnej službe. Ako nášmu vydaniu uviedla splnomocnená zástupkyňa moskovského Fondu na podporu euroázijskej integrácie v Kirgizskej republike Ainagul Rysbaevová, veteráni vyhlásili, že zodpovednosť vykonávateľov a miestnych vodcov, ktorí dopustili preliatie krvi na svojom území, bude osobná.

Podľa  portálu Kyrgyz World fond Common Cause, vedený Aidou Sujunduevoj, vznikol krátko pred udelením grantu Agentúry USA pre medzinárodný rozvoj (USAID) na jeseň roku 2019 a svoju činnosť financuje len z amerických prostriedkov. Po získaní 1,2 milióna dolárov od USAIDu fond aktívne uskutočňoval tendre, súťaže, školenia a prieskumy verejnej mienky, formoval skupiny verejných pozorovateľov volebného procesu a stal sa „kolektívnym organizátorom a propagandistom“  ďalšej farebnej revolúcie v Kirgizsku.

Monitorovacie centrum ‘’Kelečekke Žol’’ uviedlo, že „uvedené verejné organizácie porušujú článok 40 ústavného zákona Kirgizskej republiky „O voľbách prezidenta Kirgizskej republiky a poslancov Žogorku Keneš Kirgizskej republiky“ a ďalšie legislatívne normy, ktoré stanovujú neprípustnosť cudzieho zasahovania do volebných procesov“.

Ak prevrat v roku 2010 riadili Američania, tak súčasný je v réžii Britov. Operatívne riadenie mal na starosti britský veľvyslanec v Kirgizsku Charles Garrett. V období od apríla do augusta 2020 zrealizoval sériu tajných rokovaní a konzultácií s vedením prozápadných strán a nadácií: so šéfom strany Ata-Meken O. Tekebajevom, predsedom Fondu progresu A. Turdukulovom, ako aj s prívržencami bývalých prezidentov Almazbeka Atambajeva a Rozy Otunbajevovej. Fotografie uverejnené v novinách Delo N, ktoré sú známe svojou investigatívou, zachytávajú komunikáciu medzi Britmi a kirgizskými predstaviteľmi mimovládnych organizácií a ako im odovzdávajú peniaze. A úlohou bývalej prezidentky Rozy Otunbajevovej je previesť peniaze prostredníctvom svojho Medzinárodneho verejného fondu „Iniciatíva Rozy Otunbajevovej“.

Podľa  Kyrgyz World „hlavným bodom týchto rozhovorov“ boli pokyny, ako najlepšie zdiskreditovať a skompromitovať kandidátov do parlamentu zo súčasnej vlády. V predvečer parlamentných volieb, sa Charles Garrett "pokúsil zjednotiť všetky protestné sily za účelom využitia získaného potenciálu proti súčasnej vláde’’.

Sir Garrett je jedným z najlepších britských kádrových rozviedčikov, spolupracovník bývalého šéfa MI6 Alexa Youngera a pokračovateľ tradícií Lawrenca z Arábie, na ktorého sa dokonca podobá aj zovňajškom. Garrett pricestoval do Kirgizska v lete 2019 po ukončení misie veľvyslanca v Severnom Macedónsku. Vďaka Garrettovmu úsiliu bol vtedajší predseda vlády Macedónska Nikola Gruevski odstavený od moci.

A v júni 2019 macedónsky „triumfátor“ Charles Edmund Garrett nastúpil do funkcie britského veľvyslanca v Kirgizsku. Úloha, ktorá ho čaká - preorientovať Kirgizsko na spojenectvo so Západom - je ťažšia ako jeho macedónsky epos; Kirgizsko je členom ODKB (Organizácie Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti) a cieľom kirgizských silových zložiek je potlačiť nové „tulipánové“ revolúcie, aké už od roku 1991 boli dve.

Ruský analytik Konstantin Čeremnych ihneď po príchode Garretta do Kirgizska  predpokladal, že na svojom novom mieste začne pracovať podľa svojho obvyklého scenára: „V Kirgizsku bude predovšetkým komunikovať s predstaviteľmi menšín: etnických (napríklad uzbeckou menšinou) a náboženských (napríklad s podporovateľmi bývalého muftiho z Kirgizska). Nehovoriac už o niektorých politikoch, s ktorými Briti pracujú už dávno, vrátane Rozy Otunbajevovej“.

Pomoc Garrettovi poskytujú také prozápadné analytické štruktúry, ako napríklad „Center Polis Asia“, ktoré zamestnáva ľudí z Medzinárodného inštitútu strategických štúdií pri prezidentovi Kirgizskej republiky.

Vedenie revolúcie Britmi v roku 2020 je prekvapivé ešte tým, ako uviedol ruský vojenský analytik Alexander Sobjanin v rozhovore pre Fond strategickej kultúry, že k tomu z neznámeho dôvodu prispel aj kirgizský prezident Sooronbaj Žeenbekov. V auguste 2019 vytvoril novú štruktúru - komisára pre ochranu práv podnikateľských subjektov Kirgizskej republiky (obchodný ombudsman Kirgizskej republiky) a za prvého obchodného ombudsmana vymenoval bývalého britského veľvyslanca v Kirgizskej republike Robina Jeremyho Ord-Smitha, MVO. Ten odišiel na mesiac a pol do Londýna, kde dostal všetky inštrukcie. „Keď bol Robin Jeremy Ord-Smith v Londýne, podnikateľská komunita Kirgizska sformovala svojich zástupcov v inštitúte obchodného ombudsmana a celá republika všetko jednoznačne pochopila - teraz netreba počúvať americké veľvyslanectvo, ale britské veľvyslanectvo“, uviedol Alexander Sobjanin.  

Trvalú politickú nestabilitu v republike živí okrem iného obrovské množstvo mimovládnych organizácií financovaných zo zahraničia. Je ich niekoľko tisíc. Výnimočnosť Kirgizska zároveň spočíva v tom, že sieť mimovládnych organizácií tu zostupuje na úroveň aulov (kaukazská i stredoázijská osada, pozn. red.) a financujú veľa starostov obecných úradov.

Prebiehajúce udalosti ukazujú, že kmeňová solidarita a regionálna klanovosť, najmä tradičné rozpory medzi severom a juhom republiky, môžu viesť k deštruktívnym procesom v najširšom meradle.

Teraz je úplne zrejmé, že parlamentné voľby boli identifikované ako „okno príležitostí“ pre štátny prevrat. 7. októbra, ráno po nočných nepokojoch, sa udalosti v Kirgizsku ďalej vyvíjali podľa dobre vypracovaného Garrettovho scenára.

Roza Otunbajevová vyzvala všetky politické sily, aby sa spojili, pričom chcela stáť v čele síl zúčastňujúcich sa na prevrate. Volala po nových voľbách, aby sa zabránilo vstupu ‘’zlodejov a banditov’’ do Žogorku Keneš (paralmentu). Scenáristi MI6 a CIA však zo svojej podstaty neimplikujú žiadny mierový politický prechod. Ani pre Kirgizsko, ani pre Strednú Áziu ako celok.

Ďalej sa v Kirgizsku bude všetko vyvíjať podľa známej schémy: hádzanie kompromitujúcich dôkazov o mocenských štruktúrach, zahrávanie sa s národnostnými menšinami a opozičným muftim, vzbudzovanie nespokojnosti s vládou vo vidieckych oblastiach prostredníctvom kontrolovaných starších aulov a nakoniec požadovanie rezignácie tých, ktorí zostávajú verní spojeneckej povinnosti voči Rusku a elementárnemu pudu sebazáchovy príslušníkov silových zložiek a vyšších úradníkov.