Čína zrazila USA z prvej priečky rebríčka najväčších ekonomík, čím sa stala najväčšou ekonomikou sveta. Nový spôsob výpočtu sily ekonomík považuje MMF aj CIA za dobre prepracovanú metódu na porovnávanie národných ekonomík. Tento nový výpočet ukazuje, že čínska ekonomika je o jednu šestinu väčšia ako americká (24,2 bilióna dolárov Čína proti 20,8 bilióna dolárov USA) . Prečo si nemôžeme pripustiť túto realitu? A čo to vôbec znamená?

Komentár Graham T. Allisona, profesora na Harvard Kennedy School ( nationalinterest.org )

Tento týždeň MMF predstavil svoj Svetový ekonomický výhľad na rok 2020,. V ňom poskytuje pohľad na globálnu ekonomiku a budúce výzvy. Najnepríjemnejším faktom v tejto správe je ten, ktorý Američania nechcú počuť - a aj keď si ho prečítajú, odmietajú ho prijať: Čína porazila USA a stala sa najväčšou ekonomikou na svete. Napriek tomuto jednoznačnému vyhláseniu z dvoch najautoritatívnejších zdrojov väčšina tlače - s výnimkou časopisu The Economist - naďalej informuje o tom, že americká ekonomika je číslom 1. Takže, čo sa deje?

Je zrejmé, že meranie veľkosti národného hospodárstva je komplikovanejšie, ako by sa mohlo zdať. Okrem zhromažďovania údajov si vyžaduje výber vhodných kritérií. Ekonómovia tradične na výpočet HDP používajú metriku nazvanú MER (trhové výmenné kurzy). Za východiskovú hodnotu sa považuje americká ekonomika - čo odráža skutočnosť, že keď bola táto metóda vyvinutá v rokoch po druhej svetovej vojne, USA tvorili takmer polovicu globálneho HDP. Čo sa týka ekonomiky iných národov táto metóda spočíta všetky tovary a služby vyprodukované ich ekonomikou v ich vlastnej mene a potom prevedie tento súčet na americké doláre pri súčasnom „trhovom výmennom kurze“.

Big Mac Index

Pre rok 2020 sa predpokladá, že hodnota všetkého tovaru a služieb vyrobených v Číne bude 102 biliónov juanov. V prepočte na americké doláre pri trhovom kurze 7 juanov za 1 dolára bude mať Čína MER HDP vo výške 14,6 bilióna dolárov oproti americkému HDP vo výške 20,8 bilióna dolárov. Toto porovnanie však predpokladá, že 7 juanov vám kúpi v Číne rovnaké množstvo tovaru ako 1 dolár v USA. Je zrejmé, že to tak nie je. Pre uľahčenie pochopenia tohto bodu vytvoril časopis The Economist Magazine „Big Mac Index“.

Ako ukazuje tento index, za 21 juanov si môže čínsky spotrebiteľ kúpiť celý Big Mac v Pekingu. Keby sme prepočítali tieto jüany pri súčasnom výmennom kurze, zistíme, že majú hodnotu 3 doláre. Tieto 3 doláre však kúpia iba polovicu Big Macu v USA. Inými slovami, pri nákupe väčšiny produktov od hamburgerov a smartfónov po rakety a námorné základne dostanú Číňania takmer dvakrát toľko ako američania za každý minutý dolár.

MER alebo PPP

Keďže CIA a MMF túto skutočnosť akceptujú, za posledné desaťročie vyvinuli vhodnejšie meradlo pre porovnanie národných ekonomík, ktoré sa nazýva PPP ( purchasing power parity - parita kúpnej sily). Ako vysvetľuje správa MMF, PPP „eliminuje rozdiely v cenových hladinách medzi ekonomikami“ a porovnáva tak národné ekonomiky z hľadiska toho, koľko môže každý národ kúpiť za svoju vlastnú menu za ceny, za ktoré sa tam statky a služby predávajú. Zatiaľ čo MER odpovedá na to, koľko by Číňania dostali za americké ceny, PPP odpovedá na to, koľko Číňania dostanú za čínske ceny.



Ak by si Číňania vymenili jüany za doláre, kúpili by si v USA Big Macy a odviezli si ich domov, aby ich spotrebovali, bolo by porovnanie čínskej a americkej ekonomiky pomocou meradla MER vhodné. Namiesto toho ich kúpia v jednom z 3 300 prevádzok spoločnosti McDonald’s v ich domovskej krajine, kde stoja polovicu toho, čo platia Američania.

Pri vysvetľovaní rozhodnutia prejsť z MER na PPP vo svojom ročnom hodnotení národných ekonomík ( ktoré je k dispozícii online v informačnom materiáli CIA ) CIA poznamenala, že „HDP pri oficiálnom výmennom kurze [MER GDP] podstatne podceňuje skutočnú úroveň čínskej produkcie oproti zvyšku sveta. “ Podľa jej názoru teda PPP „poskytuje najlepší dostupný východiskový bod pre porovnanie ekonomickej sily a blahobytu medzi ekonomikami.“ MMF ďalej dodáva, že „trhové kurzy sú volatilnejšie a ich použitie môže spôsobiť pomerne veľké výkyvy v agregovaných mierach rastu, aj keď sú miery rastu v jednotlivých krajinách stabilné.“

Stručne povedané, zatiaľ čo meradlo, na ktoré je väčšina Američanov zvyknutá, stále ukazuje, že čínska ekonomika je o jednu tretinu menšia ako USA a keď si uvedomíme skutočnosť, že za 1 dolár sa v Číne nakupuje takmer dvakrát toľko ako v USA, je dnes čínska ekonomika o jednu šestinu väčšiu ako americká ekonomika.

HDP ako jeden zo základných kameňov globálnej sily

No a čo? Keby šlo iba o súťaž v napínaní svalov, vybrať si spôsob merania, ktorý Američanom umožní, cítiť sa lepšie, má určitú logiku. Ale v skutočnom svete je HDP národa subštruktúrou jeho globálnej sily. Avšak Čína počas posledných desiatich rokov vytvorila najväčšiu ekonomiku na svete, čím vytlačila USA ako najväčšieho obchodného partnera z takmer všetkých významných krajín (len minulý rok pribudlo na tento zoznam aj Nemecko).

Stala sa výrobnou dielňou sveta, čo môžme aj dnes vidieť na výrobe rúšok a ďalších ochranných prostriedkov. Vďaka rapídnemu rastu rozpočtu na obranu vojenské sily Číny neustále posúvajú hojdačku moci v potenciálnych regionálnych konfliktoch, najmä v otázke Taiwanu. A tento rok Čína prekoná USA v oblasti výdavkov na výskum a vývoj, čo povedie k „bodu obratu vo výskume a vývoji“ a budúcej konkurencieschopnosti.

Aby USA mohli čeliť výzve Číny, musia sa Američania zobudiť a uvedomiť si škaredý fakt: Čína ich už predbehla v snahe stať sa ekonomikou číslo 1 na svete. V roku 2020 bude navyše Čína jedinou významnou ekonomikou, ktorá zaznamenáva pozitívny rast. Bude jedinou ekonomikou, ktorá bude na konci roka väčšia ako v čase, keď sa rok začal. Dôsledky pre americkú bezpečnosť nie je ťažké predvídať. Odlišný ekonomický rast povzbudí čoraz asertívnejšieho geopolitického hráča na svetovej scéne.