Komentár Uzaya Buluta (Gatestone institute)

Dňa 13. septembra protestovala skupina islamistov na istanbulskom námestí Beyazit proti francúzskemu prezidentovi Emmanuelovi Macronovi. Držali transparenty s varovaním, že Macron a satirický francúzsky časopis Charlie Hebdo „zaplatia veľkú cenu“.

Demonštranti odsudzovali Macrona za jeho postoj, ktorým podporuje rozhodnutie Charlie Hebdo o opätovnom zverejnení karikatúr islamského proroka Mohameda. Odsudzovali francúzsky záväzok k slobode prejavu a odsudzovali Macronovu podporu Grécka v súvislosti s eskaláciou tureckej agresie vo východnom Stredomorí počas prebiehajúcej krízy medzi Gréckom, Tureckom a Cyprom.

Charlie Hebdo spolu s kóšer supermarketom v Paríži boli terčom masakry islamistických ozbrojencov v januári 2015. Časopis nedávno dotlačil obrázky, ktoré označili začiatok procesu údajných spolupáchateľov masovej vraždy začiatkom tohto mesiaca.

„Nikdy nie je na mieste, aby prezident republiky rozhodoval o redakčnej voľbe novinára alebo redakcie, nikdy,“ uviedol Macron . „Pretože máme slobodu tlače.“ Macron tiež vzdal úctu tým, ktorí boli zavraždení pri teroristickom útoku v roku 2015. „Všetci myslíme na mužov a ženy, ktorí boli zabití týmto zbabelým spôsobom,“ povedal , „pretože kreslili, písali, pretože opravovali, pretože tam boli, aby pomáhali, dodávali, pretože to boli policajti.“



Tureckých islamistov to však pobúrilo. Podľa tureckých médií: "Protest v Istanbule, ktorý sa začal prednesom Koránu, pokračoval vyhláseniami rôznych rečníkov na túto tému. Demonštranti kričali heslá ako „dole s USA“, „dole s Izraelom“, „dole s Francúzskom“, „dole s Britmi“, „dole s kolaborantskými zradcami“, „zradcovia budú braní na zodpovednosť", „bude zodpovedaná tyranská Saudská Arábia“ a „budú zlomené ruky, ktoré chcú poškodiť Korán“."

Na ich transparentoch bolo tiež napísané: „Macron zaplatí veľkú cenu“, „Charlie Hebdo zaplatí veľkú cenu“, „Stredozemné more bude hrobom Francúzska“, „Jeruzalem je naša duša; sme za to pripravení obetovať svoju krv," „ Arabskí sionisti, ktorí predali Palestínu, budú zodpovední “ a „Sme pripravení obetovať svoje životy za teba, Alahov posol Mohammed“.

Mnoho rečníkov prednieslo obzvlášť nepriateľské vyhlásenia voči Západu a Izraelu. „Západ,“ povedal imám Cemal Çınar , „nikdy nekonal civilizovane - ani včera, ani dnes.“ Ekrem Ekşi, jeden z rečníkov protestu, označil Macrona za „rohatého diabla“.



"Západný imperializmus a sionizmus, ktorého celá minulosť je plná útokov proti posvätnosti islamu, opäť prejavili svoje špinavé ruky tým, že preukázali aroganciu útoku na proroka islamu a svätého Koránu. Okrem pálenia a urážania Koránu vo Švédsku, ten neslávne známy francúzsky časopis Charlie Hebdo, mal tú drzosť vydávať opäť diabolské karikatúry útočiace na osobnosť nášho svätého proroka. Francúzsky prezident Macron tiež podporoval tieto ohavné útoky a urážky tým, že ich nazýval „slobodou prejavu“. Skazenosť, ktorú tento rohatý diabol menom Macron nedávno ukázal, najmä hry, ktoré sa pokúša hrať proti našej krajine nad východným Stredomorím, odhaľuje ich imperialistické, koloniálne a križiacke tváre."

Zatiaľ čo turecké prieskumné plavidlá a vrtné lode sa nachádzajú v teritoriálnych vodách Grécka a Cypru a hľadajú plyn, Francúzsko nasadilo svoje námorníctvo na podporu Grécka. 10. septembra na Korzike hostil Macron vedúcich predstaviteľov šiestich krajín Európskej únie hraničiacich so Stredozemným morom, aby diskutovali o najnovšom vývoji.

„Turecko už nie je partnerom v tomto regióne,“ citoval Associated Press Macrona. Európania musia byť „jasní a dôrazní k vláde prezidenta Erdoğana, ktorá prijala neprijateľné kroky“.



Macron uviedol , že sedem vedúcich predstaviteľov EÚ si želá „vyhnúť sa eskalácii, to však neznamená, že by sme mali byť pasívni“. Dodal: "Musíme byť tvrdí voči tureckej vláde a nie voči tureckému ľudu, ktorý si zaslúži viac ako Erdoganovu vládu. Všetky jednostranné kroky Turecka, ako napríklad turecko-líbyjské memorandum, bez rešpektovania práv Grécka, sú neprijateľné."

"Hovoríme o dodržiavaní medzinárodného práva. Chceme sa vyhnúť ďalšej eskalácii, cieľom je dohoda, ale za určitých podmienok musí Turecko objasniť svoje zámery. My Európania sa musíme pozrieť na červené čiary, aby sme znovu nadviazali plodný dialóg s Tureckom, pretože Európa nemá inú možnosť. Európa preto musí mať koherentnejší hlas a jednotnejší postoj."

Vedúci predstavitelia EÚ na samite vyzvali Turecko, aby ukončilo „jednostranné a nezákonné činnosti“ vo východnom Stredomorí a obnovilo dialóg s cieľom zmierniť napätie v regióne. V záverečnom vyhlásení vodcov sa uvádza : "Je nám ľúto, že Turecko nereagovalo na opakované výzvy Európskej únie na ukončenie jeho jednostranných a nezákonných aktivít vo východnom Stredomorí a v Egejskom mori. Znovu potvrdzujeme svoje odhodlanie použiť všetky primerané prostriedky, ktoré má Európska únia k dispozícii ako odpoveď k týmto konfrontačným akciám. Tvrdíme, že pri absencii pokroku v zapojení Turecka do dialógu je EÚ pripravená vypracovať zoznam ďalších reštriktívnych opatrení, pokiaľ neukončí svoje jednostranné činnosti.“



Erdoganova vláda odpovedala v niekoľkých vyhláseniach zameraných na Macrona. Turecké ministerstvo zahraničia uviedlo, že v tlačovej správe sa uvádza: "Francúzsky prezident Macron urobil so svojimi starými koloniálnymi reflexmi opäť arogantné vyhlásenie, akoby sa snažil dávať lekcie s povýšeneckým prístupom. Macronove vyjadrenia sú v skutočnosti prejavom jeho vlastnej neschopnosti a zúfalstva."

Sám Erdogan reagoval na Macronovu kritiku 12. septembra: "Nechcem spomenúť jeho meno, ale musím. Macron hovorí, že "nemá problém s tureckým národom, ale s Erdoganom."  Pán Macron, budete mať so mnou oveľa viac problémov. Hovoril som vám to mnohokrát, ale nepočúvate. Povedal som vám, že nemáte vedomosti o histórii. Ani len nepoznáte históriu Francúzska. Nerobte si starosti s Tureckom. Nerobte si starosti s tureckým národom. Dejiny Afriky sú v zásade dejinami Francúzska. V Alžírsku ste zabili milión ľudí. Zabil ste 800 000 Rwanďanov. Nemôžete nám dať lekciu ľudstva. Najprv sa to naučte. Aj tieto veci som mu povedal osobne. Povedal som mu „ty nevieš históriu“. My Turci sme nespôsobili ani krvácanie z nosa jedinému človeku. Poskytli sme im tam iba (v Afrike) humanitárnu podporu a pomoc."



Erdoganove slová sú v najlepšom prípade príkladom historického revizionizmu. Osmani v skutočnosti napadli severnú Afriku vojnami a masakrami - rovnako ako napadli časti Európy. Na svojom vrchole v 16. storočí Osmanská ríša zaberala rozlohu, ktorá zahŕňala nielen jej základňu v Malej Ázii, ale aj veľkú časť Blízkeho východu, severnej Afriky, juhovýchodnej Európy vrátane Grécka a Balkánu.

Osmani tieto krajiny neobsadili s kvetmi v rukách. Dobytie bolo výsledkom krvavých vojenských kampaní. Kresťanskí a židovskí domorodci v napadnutých krajinách sa potom stali „dhimmi“, druhoradými, „tolerovanými“ a utláčanými poddanými ríše. Otroctvo bolo tiež bežnou praxou v Afrike okupovanej Osmanmi.

Ako napísal novinár Niki Gammvo vo svojom článku „Africkí otroci v Osmanskej ríši“ pre turecké noviny Hurriyet v roku 2014: "Otrokov bolo možné získať vo vojne nákupom, darom alebo dedičstvom. Africkí otroci boli považovaní za dosť cenných a typicky pochádzali zo strednej Afriky .... Od 16. storočia bol Egypt a väčšina Arabského polostrova pod osmanskou kontrolou a v 17. storočí Osmani ovládli oblasť Fezzan. Vďaka tomu mali lepší prístup k africkým otrokom."



Perzekúcia Osmanov proti ich podrobeným národom zanechala po sebe dedičstvo, ktoré je kritizované nielen v Európe, ale aj v arabských a afrických krajinách. Napríklad samospráva Rijádu v Saudskej Arábii v júni odstránila z jednej zo svojich ulíc štítok s menom osmanského sultána „Sulejmana Veľkolepého“.

Arabský týždenník informoval : „Tento trend bol z veľkej časti reakciou na turecké intervencie v Sýrii a Líbyi a na plánovanú vôľu tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana uplatniť vplyv svojej krajiny na tento región ako za čias osmanskej ríše ..."

„Rovnakým spôsobom, ako Arméni požadujú náhradu za osmanské zločiny, začali arabské hlasy žalovať proti osmanskému kolonializmu a požadujú turecké ospravedlnenie za masakre, ktoré vykonali Osmani aj v krajinách Levantu a Maghrebu (severná Afrika). Požadujú ospravedlnenie a zodpovednosť za tento kolonializmus a zaostalosť, do ktorej celý región uvrhol na celé storočia."

Zdá sa však, že Erdoganova vláda si mylne myslí, že osmanské dedičstvo je v krajinách, ktoré predtým okupovala Osmanská ríša, vážené. V súlade s touto mylnou predstavou Erdogan 12. septembra povedal Macronovi: "Čo som ti povedal pred pár rokmi? V telefonickom rozhovore som ti povedal ... najskôr sa musíš naučiť históriu . . My, Osmani, sme priniesli mier na tieto miesta. Priviedli sme tam ľudstvo. Najprv sa naučte tieto veci. Samozrejme, nemôže to stráviť.“



Nie je to prvýkrát, čo sa Erdoganova vláda zamerala na Francúzsko. Dňa 29. novembra 2019 Erdogan obvinil Macrona pre jeho kritiku vojenskej invázie Turecka na severovýchod Sýrie. Rovnako 7. apríla 2019, krátko potom, čo útočník vrazil dodávkou do chodcov v nemeckom Münsteri, Erdogan pohrozil Francúzsku:„Francúzsko, si bábkou... poskytujete podporu terorizmu, hostíte teroristov v Elyzejskom paláci ... Vidíte, čo sa deje v Nemecku, však? To isté sa stane vo Francúzsku. Západ sa nebude môcť oslobodiť od teroru. Západ sa potopí, keď bude týchto teroristov živiť."

Keď skupina francúzskych intelektuálov zverejnila v roku 2018 „manifest proti novému antisemitizmu“, Erdogan sa postavil proti dokumentu a jeho signatárom: „Čím viac varujeme západné krajiny pred nepriateľstvom voči islamu, nepriateľstvom voči Turkom, xenofóbiou a rasizmom, tým viac si získavame zlú povesť. Hej, Západ! Pozri! ... kto si, aby si zaútočil na naše posvätné hodnoty? Vieme, aký si opovrhnutiahodný ... “

Súčasný problém je väčší ako porušovanie teritoriálnych vôd a vzdušného priestoru Grécka tureckou vládou. Je tu pokračujúca okupácia severného Cypru alebo hrozba Európe, okrem iných nepriateľských akcií, masovou imigráciou moslimov a islamistických teroristov. Problém zahŕňa Erdoganovo podnecovanie nenávisti a nepriateľstva v spoločnosti voči Európe a zvyšku Západu. Zdá sa, že tento postoj nie je vhodný ani pre kandidatúru Turecka do Európskej únie, ani pre jeho členstvo v NATO.

Uzay Bulut, turecký novinár, je významným vedeckým pracovníkom v Gatestone Institute.