Je ťažké ich nevidieť, pretože sa zdá, že vládna politika na juhu tvrdšie zasahuje obyvateľov na severe. Pritom vírus ďalej využíva politiku minulých vlád, ktoré vytvorili túto nespravodlivú, nerovnú a rozdelenú krajinu. Prízraky našej priemyselnej minulosti sa črtajú aj v súčasnej atmosfére. Veľká spisovateľka Elizabeth Gaskell, ktorá napísala knihu „Sever a Juh“, ktorá opisuje priemyselné otrasy Británie v 18. storočí možno sleduje a vzdychá nad tým, že sme sa nedozvedeli nič o nebezpečenstvách nekontrolovanej nerovnosti.

Na tomto ostrove strašia duchovia z minulosti Británie. Spojené kráľovstvo má tak rozmanitú geografiu, také rozdiely v prírodných zdrojoch, nehovoriac o poveternostnom systéme, ktorý znamená, že dve mestá vzdialené od seba pár kilometrov môžu mať veľmi odlišné podnebie. To všetko vytvára neuveriteľne lokalizované kultúry. Naša nedávna história je o tom, ako sme tieto zdroje použili na vybudovanie impéria - príbeh vyrozprávaný tými, čo sú pri moci. Tími, ktorí mali z rozdelenia úžitok.



V 80. rokoch bola Thatcherovej vláda nepriateľom severu Anglicka. Železná lady považovala útržky severu krajiny za neproduktívne a nečinné. Preto zaviedla politiku, ktorá zabezpečila prehĺbenie rozdielov medzi severom a juhom. Tradičné pracovné miesta v rámci priemyselnej revolúcie - uhlie a oceľ, výroba a vývoz tovaru - boli nahradené zameraním na financie, marketing, poistenie a právny rámec potrebný na udržanie tohto nového globálneho systému pohromade.

Rozdiel medzi severom a juhom sa ešte viac prehĺbil nasledujúcimi vládami, Labouristov a Toryovcov. Bez opozície proti zriadeniu britského Babylonu, ktorý bol plný prebytku, nerovnosti a páchnucich boháčov. Takzvaná Tretia cesta sa chválila ako metóda využívania peňazí zo súkromného sektora na financovanie investícií do verejných služieb. Ale ako každá ekonómia zvyšovania zdrojov, aj tretia cesta bola v skutočnosti iba ďalším spôsobom, ako bohatí zbohatnú.

A teraz, v roku 2020, nerovnosť bohatstva nikdy nebola väčšia. Najbohatší vystreľujú do stratosféry, zatiaľ čo Covid-19 ešte viac zakotvuje všetky tie zlé politické rozhodnutia z minulosti, takže chudobných drží pri zemi.



V skutočnosti je severo-južná priepasť skôr o juhovýchodnej "čerešnička na torte". Využitie juhovýchodu Anglicka globálnou elitou ako milionárskeho ihriska vypálilo do krajiny priepasť. Táto rana, ktorú spôsobili bohatí v Londýne zvýšila ceny pozemkov a nehnuteľností tak vysoko, že skutočne došlo k exodu robotníckej triedy.

Medzitým britská stredná trieda a vyššie uvedená globálna elita vidia v tomto Babylone 21. storočia nekonečné príležitosti plné kultúrnych, mediálnych, politických a finančných dobrôt pre tých, ktorí majú správne kontakty a prízvuk... a dostatok peňazí. Priepasť sa stále zväčšuje, pretože tieto prehlbujúce sa rozdiely ju stále rozširujú.

Miestne zastupiteľstvá a zástupcovia vo zvyšku krajiny si začali uvedomovať, že jednoducho nemôžu konkurovať. Musia však niečo urobiť, a tak sa snažia prilákať do svojich oblastí nové podniky. So starým priemyslom uhlia a stavby lodí, ktoré sa dostalo na smetisko histórie, teraz ponúkajú všetko, čo zostáva na vyťaženie - miestne obyvateľstvo.



Ich mestá sú odovzdané gigantom globálnej distribučnej ekonomiky. Veľké sklady sa dajú postaviť rýchlo a miestni obyvatelia, ktorí zúfalo potrebujú prácu, sú komodifikovaní rovnako ako uhlie, ktoré kedysi ťažili ich otcovia. Uhoľné polia v Kente sú teraz distribučnými centrami a parkoviskami pre medzinárodné logistické firmy, zatiaľ čo stred a časti severu sa používajú na zber a balenie lacného európskeho oblečenia a liečiv.

Starostovia zo Severu rozprestierajú červený koberec pre Amazon, napriek tomu, že vedia, že ich voliči sú odsúdení na životy bez veľa nádeje alebo zmyslu, aby tí istí voliči zostali bez mýtov o „príležitosti“.

Británia bola vytesaná do zón - dôležité, bohaté, kultúrne a kreatívne oblasti sú dobre kŕmené a živené, zatiaľ čo zóny tých, ktorých predkovia dreli v baniach, mlynoch, dokoch a lodeniciach existujú výlučne na kŕmenie konzumnej chamtivosti. Potrebujú prácu a globálny kapitalizmus potrebuje pracovníkov.



Teraz však tieto miesta už nerozdeľuje iba geografia. Chudobní na juhu sú rovnako vykorisťovaní ako na severe. O rozdiely medzi nimi sa postaralo gerryho hromadenie bohatstva elitou vo Westminsteri a v mestách. Aj keď môže byť romantické myslieť na veľké rozdiely medzi severom a juhom, už to nie je správne. Naša sociálna historická a ekonomická geografia je oveľa zložitejšia - a zároveň depresívne predvídateľná.

V minulosti mali majitelia mlynov, banskí magnáti a podnikatelia v lodeniciach rodinné a aj staré rodové domy po celom Spojenom kráľovstve a mestské domy v Londýne - rovnako ako dnešní bankári a makléri majú svoje stále domy a vidiecke sídla. Zaznievajúce hlasy ľudí s mocou vždy dokázali rozprávať svoje vlastné príbehy o úspechu. Zatiaľ, čo sa voľne pohybovali po krajine, aby získali to najlepšie zo všetkých svetov. Ak chcete vedieť, kde a ako je naša krajina rozdelená, jednoducho hľadajte tých, ktorí sa nemôžu podľa rozmaru presúvať a tých, ktorých nepočuť.

Dr. McKenzie prednáša sociológiu na univerzite v Durhame a je autorkou knihy „Getting By: Estates, Class and Culture in Austerity Britain“. Je politická aktivistka, spisovateľka a mysliteľka.