Najmä tí starší si Milana Kňažka pamätajú nielen ako herca, ale aj ako muža, ktorý v novembri 1989 patril medzi lídrov Nežnej revolúcie. Dnes vyslovil svoj názor aj v súvislosti s našimi dvomi sociálne demokratickými stranami.

Nedávno sa europoslankyne Moniky Beňovej pýtali, či neprestúpi do Hlasu-SD. Odpovedala, že nevidí dôvod na to, aby prestupovala zo Smeru 1 do Smeru 2. Ja hovorím to isté, iba inými slovami: Žumpa ako žumpa! Uhorková politická sezóna, možno aj vďaka pandémii, uplynula rýchlo a na prvý pohľad ľahko. V rýchlom slede sa nám tu rôznym spôsobom premieňali tri politické strany. Maďari, Za ľudí a Smer-sociálna demokracia. V dnešnej úvahe sa budem venovať iba jednej. Tej najexotickejšej – Smeru-sociálnej demokracii, začínajú Aktuality.sk Kňažkove „zamyslenie“ sa a vyslovenie svojho názoru.

Žumpa a „peleštuplík“

Kvôli lepšej zrozumiteľnosti zvolím priliehavejší názov, veď k sociálnej demokracii sa toto obskúrne zoskupenie nikdy ani nepriblížilo. Vzhľadom k rôznym aféram, ktoré nemôžem všetky vymenovať, lebo nejdem písať knihu, mi napadol obsahovo výstižný názov: Žumpa. Predsa len pre ilustráciu: prepojenie konkrétnych „osobností“ Smeru na mafiu, príbeh ako zohnal ich predseda milióny vlastnou hlavou, teroristický únos nemeckého Vietnamca vládnym špeciálom, spoločné podnikanie „najlepšieho ministra vnútra“ s daňovým podvodníkom – to by mohlo pre ilustráciu stačiť. Tak teda Žumpa.

Žumpa – niekedy, kvôli menším, inokedy väčším trhlinám, začína vytekať, najmä keď obsah je mimoriadne bohatý. Na tento účel v Žumpe používali upchávku, ktorú pracovne nazvem peleštuplík. Bolo to také dievča pre všetko. Nenápadný, kultivovaný, výrazne nevýrazný a odchovaný na materskom mlieku ficizmu. Štuplík bol taký flexibilný a tvarovateľný, že bol použiteľný univerzálne a dalo sa naňho spoľahnúť.

Z jednej žumpy máme dve

Výborne upchal dierku, keď zo Žumpy vytekalo školstvo, poradil si aj so zdravotníctvom, predsedal parlamentu a stal sa dokonca aj predsedom vlády. Spoľahlivo riadený predsedom, poslušný a obľúbený. Vedel jazdiť na traktore, vešať záclony a sem-tam si vrzol folklórny tanec. Skrátka, chrumkavý. Naďalej úspešne upchával všetky vzniknuté dierky a trhliny. Jedného dňa však prišlo k nehode, lebo dierka bola oveľa väčšia ako štuplík a v tomto prípade namiesto upchania peleštuplík cez dieru vypadol. A kým sa v žumpe spamätali, vyplavilo sa ďalších desať či jedenásť spolupáchateľov.

Nuž a tak namiesto jednej veľkej žumpy máme dve menšie. Zo štuplíka veľkej žumpy sa v okamihu stal „deklíkom“ na síce menšej, ale vlastnej žumpe. Rýchlo sa všetci jedenásti osprchovali a tvrdia, že oni nevypadli zo žumpy, ale že spadli z mesiaca, aj keď prenikavý zápach ich jednoznačne prezrádza. Od štuplíka počúvame rady, ako manažérsky riadiť krajinu v čase pandémie.

Treba byť vždy opatrný

Nezaháľa ani pripuchnutý šéf pôvodnej žumpy a svoju odbornosť a pripravenosť zdôvodňuje tým, že riadil štát 12 rokov a z toho 2 roky riadil peleštuplíka. Dodnes nepochopil, že za toto darebáctvo mu voliči tento mandát odobrali pravdepodobne navždy. Treba byť vždy opatrný, ak niekto chce riadiť najmocnejšieho muža v krajine. V minulosti sa to viackrát nevyplatilo a napokon aj poslušné dievča pre všetko z pôvodnej žumpy buchlo pästičkou po stole a povedalo: dosť.

Aparátnici, ktorí v živote ani nepričuchli k reálnemu manažovaniu, udeľujú rady niekomu, kto úspešne riadil vyše tisíc zamestnancov so všetkou ekonomickou a právnou zodpovednosťou. Svojimi táraninami a spochybňovaním prispievajú k neistote a chaosu v spoločnosti. Mali by radšej pokorne zaliezť do svojich žúmp a s napätím očakávať, kedy im NAKA zaklope na dekel.

Je to hotová katastrofa!

Nedávno istý novinár, asi žartom, napísal, že vysoká popularita peleštuplíka je dobrou správou pre Slovensko. Opak je pravdou: je to hotová katastrofa! Pamätám si podobné typy z päťdesiatych rokov. Bolo to v čase justičných vrážd, streľby do žien a detí pri ostnatých drôtoch na hraniciach a v čase násilného vyvlastňovania. Tieto typy ľudí nemali pamäť, svedomie a osobné angažovanie nahrádzali dokonalým pokrytectvom. Vedeli naspamäť asi dvesto viet o tom, že treba zabudnúť na minulosť, pozitívne sa pozerať do budúcnosti a hlavne obetavo pracovať pre ľudí.

Ak chceme na Slovensku po komunizme, mečiarizme a ficizme  budovať ďalší „izmus“, vieme, kde hľadať laureáta na takúto misiu. Nedávno sa europoslankyne Moniky Beňovej pýtali, či neprestúpi do Hlasu. Odpovedala, že nevidí dôvod na to, aby prestupovala zo Smeru 1 do Smeru 2. Ja hovorím to isté, iba inými slovami. Žumpa ako žumpa!, končia Aktuality.sk „zamyslenie“ sa a názor Milana Kňažka.