Školy ani samotní učitelia neboli zo strany ministerstva školstva adekvátne pripravení na inklúziu. Zapojenie žiakov so špeciálnymi potrebami a sociálne znevýhodnených je navyše podľa zistení Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) ČR závislé od európskych dotácii. Vyšetrovanie NKÚ odhalilo aj projekty s diskutabilným prínosom, informuje portál Novinky.
Najvyšší kontrolný úrad preveril podporu na spoločné vzdelávanie žiakov v ČR v rokoch 2015 až 2019. Peniaze na ňu rozdeľovali ministerstvo školstva (MŠMT), ministerstvo pre miestny rozvoj (MMR) a hlavné mesto Praha z európskych fondov aj zo štátneho rozpočtu. Do polovice minulého roka to bolo cez 32 miliárd korún (viac ako 1,1 miliárd eur). NKÚ preveril konkrétne projekty, ktoré z programov získali viac ako deväť miliárd korún (viac ako 330 miliónov eur).
Systémové zmeny vzdelávacieho systému začali už v roku 2009, kľúčová pre inklúziu bola však zmena legislatívy, ktorú spustilo MŠMT v roku 2016. „Nezvládli včas pripraviť pedagógov v bežných školách na prácu so žiakmi s rôznymi špeciálnymi potrebami. Samotné projekty na vzdelávanie pedagógov a metodickú podporu tak bežia fakticky až od roku 2018,“ uviedli kontrolóri.
Problémom je podľa nich aj to, že na odborníkov ako školských psychológov alebo špeciálnych pedagógov získajú školy podporu len počas trvania dotovaných projektov. Inklúzia je tak do veľkej miery závislá na peniazoch z európskych fondov.
NKÚ ministerstvu vyčíta to, že doteraz nedokázalo zabezpečiť ďalší zdroj prostriedkov na tieto služby, pritom sa za posledných desať rokov zvýšil počet žiakov so špeciálnymi potrebami o viac ako polovicu. „Ak bude tento trend pokračovať, porastú aj finančné nároky na to, aby mali všetci žiaci zabezpečený rovnaký prístup k vzdelávaniu,“ uviedli kontrolóri.
Inklúzia by mala pomôcť aj sociálne znevýhodneným žiakom. Na podporu týchto žiakov MŠMT vyčlenilo z operačného programu Výskum, vývoj a vzdelávanie (OP VVV) takmer 1,7 miliardy korún (viac ako 62 miliónov eur). Vyčerpala sa len polovica, dôvodom je najmä nezáujem obcí so sociálne vylúčenými lokalitami.
Pri niektorých projektoch podľa NKÚ nie je jasné ani to, ako pomôžu cieľovej skupine žiakov. Napríklad pri projekte zameraného na inklúziu v sociálne vylúčených lokalitách, ktorý získal podporu takmer 229 miliónov korún (takmer 8,5 milióna eur). Vedie ho Agentúra pre sociálne začleňovanie.
Vplyv na cieľové skupiny detí, žiakov a rodičov sa vôbec nesleduje. Navyše sú podľa NKÚ obyvatelia vylúčených lokalít zapojení do projektu len minimálne a podobné je to aj so zapojením škôl. „V konečnom dôsledku tak agentúra z dotácie financuje svoju vlastnú činnosť,“ dodali kontrolóri.
Z prieskumu NKÚ medzi školami vyplynulo, že prekážkami pre úspešnú inklúziu sú nadbytočné administratíva, vysoké počty žiakov v triedach a nedostatočné vybavenie tried a škôl. Školy tiež nemajú dostatok kvalifikovaných asistentov pedagógov.