Veci, ktoré museli odsúdení robiť siahajú pod ľudskú dôstojnosť. Väzni boli nútení piť vodu s popolom popravených spoluväzňov.

Humanitárna organizácia Výbor pre ľudské práva v Severnej Kórei (HRNK) vydala šokujúcu správu obsahujúcu svedectvo Severokórejčanov, ktorým sa podarilo prežiť väznenia v koncentračnom tábore Čongori a následne sa dostať z KĽDR. Zbehovia porozprávali o zverstvách, ktorými si prešli, uviedli dokonca, že boli nútení piť vodu, v ktorej bol popol ich popravených spoluväzňov, píše český Blesk na základe informácií britského denníka Daily Mail.

Spaľovanie každý pondelok

Do neslávne presláveného gulagu, ktorý vláda diktátora Kim Čong-una vydáva za prevýchovný tábor, sa možno dostať aj za ten najmenší „prehrešok“. Desiatky ľudí tam skončili za sledovanie juhokórejských seriálov alebo vlastnenie Biblie. Väzni v tábore zažívali fyzickej i psychickej mučenia, ba podľa výpovedí museli sami spopolňovať popraveného spoluväzňa. Popol sa často dostal do rieky, z ktorej brali aj vodu na pitie a umývanie.

“Bolo to peklo, živá nočná mora,“ zhodujú sa Severokórejčania, ktorým sa podarilo prežiť. „Telá sme spaľovali každý pondelok. Bolo tam také miesto, zvonku normálne dom, kde sme telá dávali do okrúhlej nádrže, a potom ich tam pálili. Celé zariadenie je nasýtené pachom krvi, hnijúcich tiel a páliaceho sa mäsa,“ spomína podľa Blesku jeden z bývalých väzňov.

Fyzické aj psychické týranie

„Popol sa potom vŕšili na hromadu, používali sme ho ako kompost pri farmárčení. Keď ale pršalo, dostal sa do rieky, z ktorej sme brali vodu na pitie aj do spŕch. Navyše, keď drevo namoklo pri kremácii zle horelo,“ dodali ďalší. Väzni vypovedali tiež, že sa po zemi váľali odrezané prsty. „Pamätám si, ako som zakopol a na niečo spadol. Najskôr som myslel, že je to vetva, ale bol to palec,“ stojí vo výpovediach.

Čongori má vysokú úmrtnosť kvôli častým zraneniam, chorobám a fyzickému aj psychickému týraniu, ktorým väzni čelia. Preživší si kvôli vlastnej bezpečnosti nepriali, aby HRNK zverejnila ich mená. Organizácia má k dispozícii satelitné snímky tábora, ktorého súčasťou je aj medená baňa, ktorý sa tiež podieľa na znečisťovaní rieky a pitnej vody.

Hrozné ľudské utrpenie

„Vieme, že ľudia nepredstaviteľne trpia a zverstvá, ktorých sa severokórejský režim dopúšťa na neprávom väznených ľuďoch, sú neuveriteľné,“ zhrnul autor správy Joseph S. Bermudez. „Táto záležitosť si vyžaduje neodkladnú pozornosť medzinárodnej spoločnosti,“ vyzval. „Väzňom nie je dopriata ani štipka ľudskej dôstojnosti, čo je viac ako odporné. Kimov režim za to musí niesť zodpovednosť,“ dodala spoluautorka Amanda Mortwedtová Oh.

Riaditeľ HRNK Greg Scarlatoiu pridal zoznam zločinov, za ktoré boli mnohí Severokórejčania uväznení. „Správanie, ktoré sa vo všetkých ostatných krajinách sveta považuje za normálne, je v Severnej Kórei trestné. Ľudia nesmú praktizovať náboženstvo, a už vôbec nie kresťanstvo, nesmú vlastniť Bibliu či hľadať si prístup k informáciám z okolitého sveta, najmä z Južnej Kórei. Nesmú ani sledovať juhokórejskej seriály,“ vymenoval Scarlatoiu.

Väzni pracujú ako otroci

Scarlatoiu doplnil aj ďalšie zákazy: „Ľudia tiež nesmú neúctivo zaobchádzať s novinami, ktoré obsahujú fotku severokórejského vodcu, jeho otca alebo jeho deda. Čokoľvek z vyššie uvedených bodov vedie k uväzneniu v detenčnom zariadení.“ Väzenie Čongori, oficiálne známe ako prevýchovný tábor kjo-hwa-so č. 12, sa nachádza v provincii Severné Hamgjong asi 24 kilometrov od čínskych hraníc. Humanitárne organizácie sa domnievajú, že je tam väznených najmenej 5 tisíc ľudí, 60 % z nich tam bolo umiestnených za nelegálne prekročenie hraníc, zvyšných 40 % sa previnilo prečinmi ako je napr. sledovanie zahraničnej televízie.

Väzni sú využívaní ako otroci, ženy vyrábajú parochne a umelé riasy alebo sa starajú o dobytok, muži pracujú v baniach. Jeden z bývalých väzňov vypovedal, že za 8 mesiacov, ktoré v tábore strávil, zomrelo 800 jeho spoluväzňov, a to väčšinou na následky ťažkej únavy a podvýživy. Humanitárna organizácia podľa Blesku verí, že momentálne je v celej KĽDR zadržiavaných 120 tisíc ľudí. Kim popiera, že by v jeho krajine dochádzalo k porušovaniu ľudských práv, existenciu „pracovných a prevýchovných táborov“ priznal iba raz, a to v roku 2014.