Univerzálna, ale i rodinná živnosť sa dostávajú na papier, v rámci chystanej novely živnostenského zákona. Podnikateľom má ubudnúť ďalšia byrokracia.

Dať šancu mladistvým pri podnikaní, zaviesť univerzálnu i rodinnú živnosť a viac uvoľniť reguláciu, ktorá mnohým živnostníkom strpčuje život. Takáto je podľa týždenníka Trend predstava ministra hospodárstva Richarda Sulíka, ktorá dostáva už konkrétnejšie kontúry. Rezort hospodárstva bol jedným z tých, ktoré pripomienkovali novelu živnostenského zákona navrhnutú rezortom vnútra. Tá by mala po schválení vládou platiť od mája budúceho roka. Zatiaľ návrh prešiel len medzirezortným pripomienkovým konaním, ale priniesol viacero myšlienok, ktoré možno prekvapia trh.

Princíp jedenkrát a dosť

Súčasné  nastavenie legislatívy nie je podľa Jána Dutku, riaditeľa odboru živnostenského podnikania, efektívne, preto to chcú zmeniť. „Predkladaný návrh zákona znižuje administratívnu záťaž fyzických osôb podnikateľov a právnických osôb, čo je v súlade s princípom ,jedenkrát a dosťʻ. Živnostenský úrad pri ohlásení živnosti nebude požadovať preukazovanie skutočností, ku ktorým vďaka dosiahnutej informatizácii verejnej správy už prístup má alebo sú mu známe z doterajšej úradnej činnosti,“ skonštatoval Dutka pre týždenník Trend.

Rezort vnútra však pôvodne nezahrnul do novely takzvanú univerzálnu živnosť, ktorá sa ako jedna z priorít objavila v programovom vyhlásení vlády. Rezort hospodárstva to pripomienkoval s tým, že plánuje aktualizovať zoznam všetkých viazaných živností a zredukovať ich. Tým by sa mala znížiť prílišná regulácia živnostenského podnikania.

Novinkou bude univerzálna živnosť

„Tiež plánujeme liberalizovať podmienky prevádzkovania niektorých druhovej viazaných živností. Zameriame sa aj na zjednodušenie prístupu mladých ľudí k podnikania, teda umožníme im podnikať už od 16. roku veku formou voľných živností, pričom by bolo potrebné predložiť písomný súhlas zákonného zástupcu,“ spresnila hovorkyňa rezortu hospodárstva Katarína Matejková.

Jednou z priorít rezortu je zaviesť inštitút všeobecnej voľnej, teda univerzálnej živnosti, ktorý by umožňoval podnikateľom vykonávať všetky druhy živnosti, čo potvrdila pre Trend i hovorkyňa ministerstva. Odpadla by tak povinnosť živnostníka ohlasovať každú voľnú živnosť, registrovať a platiť za to správne poplatky. Aktuálne sa za vydanie osvedčenia na každú voľnú živnosť platí 5 eur, na každú remeselnú alebo viazanú živnosť až 15 eur. „Podľa našej predstavy by podnikateľ mohol vykonávať všetky voľné živnosti, okrem remeselných a viazaných,“ dodala K. Matejková.

Riešenie problémov rodinných firiem

Podnikateľská prax vyžaduje definovanie pojmu rodinného podnikania, do ktorého je možné zaradiť aj rodinnú živnosť. Bude ale potrebné definovať ďalšie podmienky uplatňovania živnostenského zákona, avizuje rezort hospodárstva v predkladanom návrhu. Navrhuje definíciu podobnú úprave v Česku, podľa ktorej rodinná živnosť je podnikanie, na ktorom sa svojou prácou alebo majetkom podieľajú najmenej dvaja členovia jednej rodiny a najmenej jeden z členov podniká. Novú podporu v tejto oblasti by tak mohli získať aj rodinné firmy.

Mnohé rodinné firmy prežívajú v tomto čase náročné obdobie, počas ktorého musia riešiť nielen každodenné povinnosti, ale aj svoju budúcnosť. Na rozdiel od iných firiem je ich špecifikom osobitý prístup a spôsob vedenia. K nemu patrí spolupráca s rôznymi poradcami, ktorí si u majiteľa podávajú kľučky, čo podnikateľské rodiny oberá o čas a energiu.

Prvé podnikateľské kilečko je začiatok

Od júla tohto roka sa postupne zavádzajú do praxe opatrenia na zlepšenie podnikateľského prostredia redukujúce byrokraciu, tzv. podnikateľské „kilečko“, ktoré prinieslo viac ako 114 legislatívnych zmien. V odbúravaní byrokracii totiž máme stále čo doháňať. Ukázala to aj aktuálna štúdia Byrokratický index 2020 Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS), podľa ktorej napríklad slovenská výrobná firma so štyrmi zamestnancami potrebuje na byrokratické povinnosti ročne 217 hodín..

Problémom podľa poradkyne pre účtovníctvo, mzdy a dane Jaroslavy Lukačovičovej bolo, že 30 opatrení kilečka z celkových 114 je vo fáze prijatia uznesenia. „V prvotnej fáze ich nepovažujem za opatrenie. Toto je tak trošku zavádzajúce, lebo mi to pripomína balíčky exministra hospodárstva Petra Žigu, ale celkovo hodnotím tento návrh ako posun vpred v rámci podnikateľského prostredia a oceňujem zrušenie viacerých byrokratických nezmyslov,“ spresnila pre Trend poradkyňa na margo prvého balíčka.

Druhý antibyrokratický balík na obzore

Na rokovanie vlády by mal v tomto roku prísť aj druhý balík zmien na uľahčenie podnikania z dielne rezortu hospodárstva. Ministerstvo doň vyberá dovedna asi z 2 400 podnetov. Časť z nich by sa podľa štátneho tajomníka rezortu Ján Oravca mala dostať do legislatívy aj prostredníctvom medzirezortných pripomienkových konaní, ktoré k jednotlivým zákonom už v súčasnosti bežia.

„V druhom balíku pripravujeme viacero zmien, pričom niektoré z nich sme už avizovali formou zásadných pripomienok v medzirezortnom pripomienkovom konaní,“ spresnila K. Matejková pre Trend a potvrdila, že celkovo sa chcú zamerať na zníženie administratívnej záťaže spojenej so živnostenským podnikaním.

Sekretárka Slovenského živnostenského zväzu Miriam Bellušová pre Trend uviedla, že do budúcnosti bude potrebné zaoberať sa aj takými zmenami, ako sú aktualizácia sumy paušálnych výdavkov pre živnostníkov, úrazové poistenie pre samostatne zárobkovo činné osoby, zníženie odvodového zaťaženia a uľahčenie zamestnávania prvého zamestnanca.