Počty pozitívne testovaných ľudí na koronavírus rastú rýchlejšie ako v prvej vlne a už sme presiahli aj hranicu 800 prípadov denne.
Popri náraste nakazených zdravotníkov na celom Slovensku je alarmujúce , že nemocnice sa dostávajú pod väčší tlak ako na jar, pretože pribúdajú pacienti, ktorí si vyžadujú starostlivosť lekárov.
Pozitívne testovaných zdravotníkov pribúda
Na nemocnicu v Ružomberku dopadá epidémia na Orave, pre nárast nakazených pacientov koronavírusom vyčlenili desiatky lôžok na viacerých klinikách a oddeleniach a zriadili aj samostatný COVID pavilón. Viaceré zdravotnícke zariadenia však majú naplnené infekčné lôžka na viac ako 70 % a niektoré už museli vyčleniť postele aj na iných oddeleniach, informuje o tom portál Aktuality.sk, podľa ktorých pribúda aj pozitívne testovaných zdravotníkov, ktorí potom chýbajú v práci.
Za posledné dva týždne sme však počúvali aj o pozitívnych zdravotníkoch v onkologickom ústave, detskej nemocnici, či najväčšej bratislavskej nemocnici. Problémy sú ale v dvoch rovinách. Prvou je, že máme mnoho zdravotníkov vo vyššom veku, čiže sami sú rizikovou skupinou, tou druhou je, že keď pôjdu do karantény, budú chýbať v práci. Nie je vylúčené, naopak je isté, že ak budeme mať mnoho „vyradených“ zdravotníkov, obmedzí sa zdravotná starostlivosť o pacientov s rôznymi diagnózami.
COVID-19: Koniec červených a oranžových okresov? Ministerstvo v tom má jasno
Opatrenia, ktoré vstúpili do platnosti 1. októbra, nebrali do úvahy farbené zaradenia okresu. Skončí mapa rizikových regiónov?
Čítať ďalej
04 | 10 | 2020
|
Jozef Uhlárik ml.
Infikovaných už takmer šesťsto zdravotníkov
Nejde však iba o nemocnice a ambulancie, pretože zdravotníci pracujú napríklad aj v domovoch sociálnych služieb. „Významný nárast počtu potvrdených prípadov COVID-19 za posledný mesiac sa prejavil aj vo výskyte ochorení medzi pracovníkmi vykonávajúcimi zdravotnícke povolanie,“ skonštatovala pre Aktuality hovorkyňa Úradu verejného zdravotníctva Daša Račková.
Od začiatku pandémie do 4. septembra potvrdili COVID-19 u 244 zdravotníkov, z toho v 144 prípadoch išlo o profesionálnu nákazu. O mesiac neskôr, od začiatku pandémie do 4. októbra, je to už 905 zdravotníckych pracovníkov vo všetkých oblastiach, z čoho v 264 prípadoch ide o profesionálnu nákazu. „K 4. októbru bolo aktívnych 588 prípadov pozitívnych zdravotníckych pracovníkov, z toho 113 prípadov bola profesionálna nákaza,“ doplnila Račková.
Lekári v Komárne čelili ťažkej skúške. Prvýkrát operovali pacienta s COVID-19
Chirurgovia komárňanskej nemocnice boli postavení pred naozaj ťažkú skúšku. V nedeľu popoludní niekoľko hodín operovali muža pozitívneho na koronavírus.
Čítať ďalej
06 | 10 | 2020
|
Jozef Uhlárik ml.
Zdravotníci sú počas práce zodpovední
Profesionálna nákaza znamená, že títo zdravotníci sa nakazili v práci, ostatní mimo nej. „Väčšina sa nakazila v súkromí, v tomto chcem apelovať, aby boli naši lekári zodpovední. Ďalšia časť sa nakazila, áno, aj v nemocnici, ale od svojich pozitívnych kolegov, teda nie priamo od pacientov,” skonštatoval ešte minulý týždeň minister zdravotníctva Marek Krajčí na margo nemocníc.
Predseda Lekárskeho odborového združenia a člen ústredného krízového štábu Peter Visolajský mu kontruje, že podľa neho hovoriť, že väčšina bola infikovaná mimo nemocnice je odvážne tvrdenie. Hovorí, že ako akýkoľvek iný človek aj oni sa môžu nakaziť v obchode, alebo v MHD, ale v nemocnici je riziko nákazy vysoké. Podľa Visolajského, ak by sa zdravotníci správali nezodpovedne, tak pri nepripravenosti nemocníc, by počty boli vyššie.
https://www.hlavnydennik.sk/2020/10/03/zaockujte-sa-alebo-pridete-o-pracu-lekarsky-casopis-pozaduje-povinne-zaockovanie-proti-covid-19/
Rúška nekontrolujú, chýbajú nonstop testy
Visolajský naráža najmä na to, že aj keď požadoval, aby v nemocniciach SBS-ky kontrolovali, či pacienti nosia rúška, tak sa to všade nedeje. „Chodíme cez plné čakárne pacientov, ktorí nemajú častokrát ani rúška, kašlú. Som každý deň v kontakte s chorými pacientmi a každý z nich môže byť infikovaný. Pokiaľ ho nevyšetríme, tak o tom nevieme. Testy máme ale často dostupné tak, že vo večerných hodinách alebo cez víkend sa v nemocniciach netestuje,” hovorí Visolajský, ktorý 24 hodinovú diagnostiku, sedem dní v týždni vo fakultných nemocniciach navrhuje na krízovom štábe už dva mesiace, ale dodnes sa tak nestalo.
Váži si vôbec štát prácu zdravotníkov?
Podľa Visolajského testujú v nemocniciach v Nemecku zdravotníkov na COVID-19 každé dva týždne, u nás je však problém otestovať aj tých, ktorí majú príznaky. „Zažil som sestru, ktorá stratila čuch, chceli sme ju dať otestovať no kompetentný človek v nemocnici povedal, že ju netreba testovať. Napriek tomu sme ju otestovať dali. a bola pozitívna,” uviedol Visolajský.
Celkovo nálada v nemocniciach nie je dobrá. A to i preto, že ak zdravotník musí ísť do karantény, lebo sa nakazil COVID-om, dostane len 55 % vymeriavacieho mzdového nároku na PN-ke. Naproti tomu má podľa Visolajského policajt a vojak sto percent platu. „Nejde ani tak o financie, ale o morálny postoj spoločnosti, politikov a ministerstiev voči zdravotníkom. Reálne kroky, že si vážia našu prácu, sme nepocítili,” tvrdí Visolajský.
Zdravotníci čoskoro dostanú mimoriadne finančné odmeny
Mimoriadne finančné ohodnotenie v súvislosti s pandémiou nového koronavírusu bude zdravotníkom čoskoro vyplatené v praxi. Na otázku TASR tak reagovala hovorkyňa ministerstva zdravotníctva Zuzana Eliášová. Podľa jej slov sa aktuálne spravodlivo...
Čítať ďalej
Núdzový stav ako poistka nariadiť prácu
Na otázku Aktualít, aké opatrenia prijalo vo svojich nemocniciach, aby čo najviac zamedzilo šíreniu koronavírusu medzi zdravotníkmi ministerstvo neodpovedalo. Jedno je ale zrejmé, ak by zdravotníci chceli z nejakých dôvodov bojkotovať prácu, ministerstvo má poistku. Po druhýkrát je vyhlásený núdzový stav a v rámci neho môže nariadiť zdravotníkom pracovnú povinnosť a zakázať štrajk.
„Pre nás je núdzový stav dobrý nástroj v prípade, že budeme potrebovať premiestňovať zdravotníkov v rámci oddelení, alebo do domovov sociálnych starostlivosti, alebo iných ohnísk, kde by sme potrebovali ich využitie,” hovoril ešte koncom minulého týždňa Krajčí v akom rozsahu by ho využili, ak by to nešlo cestou dobrovoľnosti.
Infekčné sa zaplnilo, musia pridávať lôžka
Nemocniciam nepribúdajú len pozitívni zdravotníci, ale aj pozitívni pacienti, ktorí si vyžadujú starostlivosť lekárov. Týždeň na prelome septembra a októbra ukazuje ako sa za sedem dní zdvojnásobil počet hospitalizovaných aj pacientov, ktorých stav si vyžaduje pripojenie na umelú pľúcnu ventiláciu. Nemocnica v Michalovciach si to zažila už pred dvomi rokmi, keď na východnom Slovensku prepukla epidémia osýpok. Infekčné oddelenia sa plnilo tak, až museli lôžka pre infikovaných pacientov zabezpečovať na geriatrickom oddelení.
Infekčné oddelenie majú v súčasnosti naplnené na 80 %. Aktuálne tam majú hospitalizovaných 28 pacientov, pričom u 22 z nich bolo potvrdené ochorenie COVID-19. Zatiaľ ešte nie je kapacita oddelenia úplne plná, ale nemocnica už reprofilizovala aj ďalších 22 lôžok.
Samotná vakcína proti Covid-19 nezastaví šírenie vírusu
Problémy týkajúce sa výroby, účinnosti a dôvery verejnosti znamenajú, že na istý čas budú možno potrebné obmedzenia slobôd
Čítať ďalej
03 | 10 | 2020
|
Mário Martinka
V Ružomberku odložili plánované operácie
Ďalším krokom nemocníc, po tom čo vyčlenia lôžka z iného oddelenia pre infekčných pacientov, zvyčajne býva, že obmedzia niektoré plánované výkony - odložia niektoré plánované operácie (netýka sa to onkologických zákrokov). V Michalovciach zatiaľ k tomuto kroku nepristúpili. Iná situácie je v Ružomberku, kde sa tak už stalo. Na nemocnicu dopadá epidémia na Orave. Spádovo by mali síce pacienti bližšie nemocnicu v Trstenej a Dolnom Kubíne, lenže tam infekčné oddelenia nemajú.
Pacientov tak berie Ružomberok, ktorý mal infekčnú kliniku začiatkom týždňa vyťaženú na sto percent, a preto aj na viacerých ďalších klinikách už vyčlenil desiatky lôžok a zriadili aj COVID pavilón, kde okrem ľahších stavov budú umiestnení aj ventilovaní pacienti. Situácia sa mení zo dňa na deň, no platí, že pod 80 % vyťaženosť už dlhšie nepadli.
Tabuľka naplnenosti infekčných oddelení pacientmi s COVID-19 alebo s podozrením na toto ochorenie.
Názov nemocnice |
|
Infektológia (celkový počet lôžok) |
Voľné lôžka na infektológii |
Obsadené lôžka na infektológii |
Obsadenosť lôžok infektológie v % |
Fakultná nemocnica Nitra |
|
29 |
3 |
26 |
89,66% |
Fakultná nemocnica s poliklinikou F.D.Roosevelta Banská Bystrica |
|
45 |
34 |
11 |
24,44% |
Fakultná nemocnica s poliklinikou J. A. Reimana Prešov |
|
21 |
21 |
0 |
0,00% |
Fakultná nemocnica Trenčín |
|
32 |
0 |
32 |
100,00% |
Fakultná nemocnica Trnava |
|
38 |
20 |
18 |
47,37% |
Nemocnica s poliklinikou Štefana Kukuru Michalovce, a.s. |
|
31 |
8 |
23 |
74,19% |
Univerzitná nemocnica Bratislava |
|
68 |
26 |
42 |
61,76% |
Univerzitná nemocnica L.Pasteura Košice |
|
50 |
17 |
33 |
66,00% |
Univerzitná nemocnica Martin |
|
13 |
2 |
11 |
84,62% |
Ústredná vojenská nemocnica SNP Ružomberok |
|
28 |
1 |
27 |
96,43% |
Všeobecná nemocnica s poliklinikou Lučenec n.o. |
|
37 |
30 |
7 |
18,92% |
|
|
|
|
|
|
Zdroj: MZ SR Pomôcť by mohla reprofilizácia nemocníc
V Trenčíne mali na infekčnom oddelení 32 lôžok, pristúpili však už k tomu, že vyčlenili celý samostatný pavilón pre covidových pacientov, kde majú spolu 100 lôžok. Aktuálne majú na takto vyčlenených lôžkach 31 hospitalizovaných pacientov s COVID-19, a dvoch s podozrením. Plánované operácie už aj tu obmedzili. Podľa údajov Ministerstva zdravotníctva k 5. októbru je vidieť, že okrem vyššie spomínaných nemocníc, sú značne vyťažené už i infekčné oddelenia v Martine a Nitre. No zreteľné sú aj veľké regionálne rozdiely. Taký Prešov, Banská Bystrica, či Lučenec sú na tom, aspoň podľa dát ministerstva, výrazne lepšie.
Infektológ a člen konzília odborníkov Pavol Jarčuška hovoril, že dôležitejší faktor ako obsadenosť infekčných oddelení je práve počet nemocníc, kde už začali reprofilizáciu. Okrem Michaloviec, Trenčína a Ružomberku sa reprofilizovala podľa dostupných údajov aj nemocnica v Nitre. „Meniť lôžka sa budú vo všetkých zdravotnícke zariadenia v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva SR, s výnimkou Fakultnej nemocnice F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici,“ uviedla pre Aktuality hovorkyňa ministerstva zdravotníctva Zuzana Eliášová.
Rozdiel medzi chrípkou a COVID-19 určite je. Expert prezradil ten zásadný!
V súčasnosti riešia ľudia po celom svete otázku, ako môžu rozpoznať obyčajnú sezónnu chrípku od nákazy koronavírusom. Existuje však pár rozdielov, na základe ktorých vie pacient odhaliť pravú príčinu choroby.
Čítať ďalej
29 | 09 | 2020
|
Jozef Uhlárik ml.