Zostáva stále ešte mesiac, kým sa dozvieme, či bude znovu zvolený prezident Donald Trump, alebo či sa jeho vyzývateľ Joe Biden stane 46. prezidentom USA.

Je však známe, že tieto voľby majú mimoriadny potenciál dotlačiť krajinu do vážnej ústavnej krízy, pretože prezident neustále a dlho vopred spochybňuje ich platnosť. Ich skutočný výsledok by sa podľa Trumpa azda nikdy nemá presne definovať. O čo mu ide? Čo chce dosiahnuť? Odpovedá si portál insideover.com.

Trump opakovane vyjadruje pochybnosti o výsledkoch volieb z dôvodu nového a bezprecedentného počtu nevyžiadaných hlasovacích lístkov zaslaných voličom v tomto roku. Vzhľadom na prebiehajúcu pandémiu koronavírusu sa vo voľbách tretieho novembra očakáva masívny nárast poštových hlasov. Hlasovanie prostredníctvom pošty sa považuje za veľmi bezpečné a zavedené - koniec koncov, používa sa v USA od čias občianskej vojny. Najmä republikáni mali s týmto modelom mimoriadne pozitívne skúsenosti. Vo voľbách v USA v roku 2016 hlasoval poštou takmer každý štvrtý volič bez akýchkoľvek pozoruhodných nezrovnalostí.

Trump bol kvôli svojim opakovaným útokom obvinený z toho, že zasial pochybnosti o legitimite volieb, čo by mohlo viesť k bezprecedentnému testu americkej demokracie. V súlade s tým Trump opakovane neodpovedá na novinárske otázky, či by pripustil porážku - naposledy v prvej rozprave proti Joeovi Bidenovi v utorok 29. septembra. Ak by porážku nemal pripustiť, je možné potom všetko.



To, čo pred dvoma rokmi naznačil Bill Maher - konkrétne to, že Trump by neopustil Biely dom, aj keby bol porazený - sa stalo mysliteľným a predstaviteľným scenárom. A to aj napriek všetkému, čo sa odohráva v krajine, v ktorej sa ústavné kontroly a rovnováhy dlho považujú za ochranný mechanizmus proti autoritárskym prvkom.

Strata Trumpa proti Bidenovi je dosť pravdepodobná a vo všetkých príslušných anketách je súčasný prezident na druhom mieste. Trump si teda očividne pripravuje pôdu na to, aby jeho prípadná porážka nebola uznaná, a to už vopred spochybňovaním legitimity výsledkov volieb. Trumpov odkaz pre jeho priaznivcov je jasný: buď vyhrá tretieho novembra, alebo boli voľby zmanipulované. Je to podobná stratégia, akú použil aj proti Clintonovi v roku 2016.

Prezident rád poukazuje na dynamiku a podporu, ktorú poskytuje jeho voličská základňa. Jeho podporovatelia by šli do volebnej miestnosti, ale jeho oponenti by sa toho mohli vzdať a hlasovali za Bidena, iba ak sa to dá pohodlne listom. Trump sa teda obáva, že by to pre voličov Bidena mohlo byť príliš ľahké. Snaží sa udržiavať účasť voličov na čo najnižšej úrovni, pretože očakáva, že nízka účasť bude pre jeho potenciálne víťazstvo výhodná. Ústavná kríza, ktorú vyvoláva vďaka svojej rétorike, sa javí ako irelevantná, vedľajšia škoda pre USA.



Ak bude výsledok volebnej noci tesný, možno očakávať, že bude volebný výsledok spochybnený. Americký volebný systém má dvojstupňový proces počítania. V prvom kroku určí 50 kandidátov a hlavný okres District of Columbia menuje kandidáta na prezidenta, ktorý získal najviac hlasov. Potom sa v druhom kroku rozdajú volebné hlasy príslušnému víťazovi. Podľa príslušného zákona sa všetci voliči stretávajú 14. decembra, aby vo volebnom kolégiu vybrali formálneho víťaza prezidentských volieb. Trump by mal teda dostatok času na sabotovanie procesu medzi dňom volieb tretieho novembra a zasadaním volebného kolégia.

Nakoniec by mohol zakročiť Najvyšší súd. V spore o výsledok volieb by mohol prevziať úlohu arbitra, avšak iba vtedy, ak s tým bude súhlasiť Trumpova konzervatívna väčšina. Naposledy sa to stalo v prezidentských voľbách v roku 2000, keď George W. Bush kandidoval proti Al Goreovi.



V každom prípade Trump už oslabil dôveru v systém natoľko, že sa bude prezentovať ako víťaz bez ohľadu na to, koho voliči zvolia Aj keď Joe Biden zvíťazí a presunie sa do Bieleho domu, veľké množstvo Trumpových voličov ho bude považovať za nelegitímneho a bude sa domnievať, že voľby boli zmanipulované.

Škoda, ktorá je už v súčasnosti Trumpom spôsobená, bude ťažko napraviteľná bez ohľadu na to, aký bude konkrétny výsledok v deň volieb.