Počet nakazených smeruje k tisícke denne, čo je jasný dôkaz, že druhá vlna pandémie u nás udrela plnou silou. Expert na tropickú medicínu, profesor Vladimír Krčméry na jej príchod upozorňoval už v lete, mnohí to ale považovali za zbytočné strašenie.

Napriek tomu, že sa jeho slová potvrdili, je optimistom a verí, že druhú vlnu dostaneme pod kontrolu už na Vianoce. Dôležité ale bude, ako zodpovedne sa opätovne postavíme k opatreniam a či sa dokážeme poučiť z chýb a skúseností iných krajín. „Príchod druhej vlny som avizoval už skôr, ale všetky reakcie boli negatívne, každý hovoril, že zbytočne straším, že žiadna druhá vlna nepríde. V EÚ sa aj vplyvom masívneho cestovania, otvorenia hraníc či športovania dalo čakať, že druhá vlna neodvratne príde,“ skonštatoval pre denník Nový Čas uznávaný profesor.

Veľa rizikových udalostí

Podľa Krčméryho to bolo aj tým, že sa ľudia z dovoleniek vracali rovno do práce alebo do školy a neujalo sa odporúčanie prísť o desať dní skôr. Okrem toho sa začala futbalová liga, školský rok a otvorili sa aj internáty, pridali sa odložené jubileá, svadby a rodinné oslavy. Jednoducho sa nakumulovalo veľké množstvo rizikových udalostí v interiéroch čo spôsobilo silnejšiu druhú vlnu.

„U nás, zdá sa, ako keby mal vírus nižšiu virulenciu, lebo sú krajiny kde mal násobne vyššiu mortalitu ako Taliansko, Španielsko, Francúzsko či Spojené kráľovstvo. Medzi krajinami s relatívne vyššou mortalitou sú Slovensko, Česká republika aj Maďarsko. Vírus sa v niektorých krajinách prejavil ako veľmi virulentný, v niektorých sa prejavil ako menej virulentný, toto vysvetliť presne nevieme,“ dodáva Krčméry.

Dostával aj výhražné emaily

Podľa nášho uznávaného vedca že už vieme, že vírus kopíruje scénar SARS-u z Hongkongu, kde v prvý týždeň najprv zomreli takmer všetci nakazení, potom zomrela polovica, potom zomrelo nejakých 20 percent a potom už nezomieral skoro nikto. Je to fenomén, ktorý bolo vidieť aj pri MERS-e v Saudskej Arábii. Krčméry koncom júna napísal o korone dva články, na ktoré bola väčšina reakcií negatívna. „Dostal som aj výhražné maily, že straším národ, no nikoho neobviňujem a chápem to, lebo išlo o fenomén falošnej slobody. Ľudí zmiatlo, že sme prvú vlnu zvládli veľmi dobre a neverili nám, pretože sme mali najnižšiu mortalitu na svete,“ pridáva profesor Krčméry.

Podľa neho má každá epidémia trojitú mortalitu. Prvou sú, žiaľ, počty zosnulých, druhou že zdravotnícky systém je vyťažený alebo až preťažený pacientami s jednou diagnózou a tie ostatné ochorenia a operácie sú odsúvané. A tretí typ mortality je to, čo vidia ekonómovia - zabíjanie ekonomiky.

Nepoučili sme sa z chýb druhých

V júli až do polovice augusta došlo podľa Krčméryho k prestávke všetkých, aj v dôsledku dovoleniek, a ostražitosť bola nižšia. Doplatili sme však na to, že sme nesledovali situáciu vo svete. Ľudia však v druhej vlne dodržiavajú nariadené patrenia menej dôsledne. „Miatla nás ta nízka motralita. Veď načo chceme opatrenia pre 30 mŕtvych, ktorí by možno zomreli aj tak. A ľudia tiež prehliadli aj sekundárnu mortalitu a zistili sme, že mladým a strednej generácii choroba nič neurobí. Takže z ich hľadiska boli aj tie prvé opatrenia prehnané. Kritizuje sa, že sa urobil nejaký ten čiastočný lockdown počas Veľkej noci, ale nevšimli sme si, že iné opatrenia, ktoré boli v Taliansku, Španielsku, Nemecku, Rakúsku, boli omnoho tvrdšie. Nevieme sa poučiť z chýb druhých, ale ani z príkladov tých druhých. Je to naša povrchnosť,“ myslí si náš expert na tropickú medicínu.

Veľkou pomocou je home office

Podľa Krčméryho sme takýto typ epidémie nemali 100 rokov, preto bolo takmer logické, že sme nemali pandemický plán. Prakticky bez príjmu zostali umelci a viaceré slobodné povolania, na ktoré pri kompenzácii strát ich príjmov štát akosi zabudol. Navyše, v divadlách či kinách môže byť počas druhej vlny iba 50 ľudí. „Epidémia je živý proces a som presvedčený, že vláda niektoré opatrenia zjemní a iné sprísni, že sa určité veci prehodnotia. Opatrenie ale trvá dovtedy, pokým si to vyžadujú objektívne skutočnosti,“ dodáva Krčméry.

Podľa uznávaného profesora by bolo dobré umožniť home office všade, kde sa to len dá. Ďalší, krokom bez ekonomických škôd by podľa neho mohol byť, že stredné školy by prešli na online. O pomoc by pri testovaní požiadal armádu a pripravil ľudí na to, že keď máme stále viac testov, môžeme očakávať vyšší počet nakazených. „A následne by som sa snažil presvedčiť národ, aby siahol po očkovaní, najmä proti chrípke či pneomokokom. Ak by to nestačilo, mala by sa robiť eskalácia opatrení, to by sa už ale dotklo pohodlia nášho života. A poslal by som odborníkov do zahraničia, aby sa pozreli, ako sa iné krajiny vyrovnali s druhou vlnou,“ pridáva Krčméry.

Úspech máme vo svojich rukách

Podľa nášho profesora ak budeme dodržiavať stratégiu ROR, teda rúško, odstup a hygiena rúk, tak do Vianoc sa môžeme vrátiť k určitému akceptovateľnému stavu a dočkať sa vakcíny, čo bude významné riešenie. „Až dve tretiny úspechu sú v našich rukách. Ak sa nezjednotíme a nebudeme mať ochotu pochopiť spomínané tri mortality bude mať naša nedisciplinovanosť devastujúce následky ako v Amerike, Veľkej Británii či Španielsku,“ varuje Krčméry, ktorého prekvapuje, že nám rastú počty nakazených, nie chorých.

„Z nich len asi 20 - 30 % má nejaké príznaky, čo je na tej chorobe, samozrejme, zákerné, pretože sa ľahšie šíri. Je zákernejší ako chrípka. SARS mal príznaky hneď, preto sa dal zastaviť, ale tu nastupujú príznaky na 5.–6. deň, pričom medzitým ste už mali množstvo kontaktov. Vzrástol nám síce 20-násobne počet pozitívnych, čiže nakazených, ale počet tých, čo potrebujú hospitalizáciu, narástol len 2-násobne, ba možno narastie 3-násobne, ale dobrou správou je, že mortalita nám vzrástla iba indexom 1,8.

Buďme úprimní k zdravotníkom

Krčméry vysvetľuje aj to, že cieľom vírusu je prežiť v populácii čo najdlhšie a nie zabiť svojho hostiteľa, lebo keď zabije hostiteľa, tak zahynie aj on. Pre vírus je to otázka prežitia, pre nás je dobrá správa, že nám zomiera stále relatívne málo ľudí. Zlá stránka veci je, že keď vírus stráca na virulencii, tak nám pribúda počet tých, ktorí nemajú žiadne príznaky. A v tom je tá zákernosť. Možno teraz nemá príznaky 70 %, že prichádzame do času, keď 90 % nebude mať žiadne príznaky. To znamená, že sa nám začne zvyšovať počet asymptomatických a to zase nahráva šíreniu vírusu. Ten ľadovec sa tak ponorí hlbšie.

Horšie ale je, že pribúdajú nakazení lekári a zdravotnícky personál. „Dôvodom je, že máme pacientov, ktorí pri anamnéze nespolupracujú, že vám nepovedia, aké má či mal príznaky a s kým bol. Tento fenomén je zlý, pretože nám vyradí zdravotníkov. Preťaženie zdravotníckeho systému ani tak nevidím v nedostatku lôžok, ale v nedostatku zdravotníckeho personálu. Chcem zdôrazniť, aby pacienti pamätali na to, že keď nebudú dostatočne úprimní a rozumní v kontakte so zdravotníckymi pracovníkmi, môže sa stať, že vypadnú kvalifikovaní lekári, sestry a laboranti. A to nám nielen zníži možnosť postarať sa o pacientov, ale tiež zvýšiť sekundárnu mortalitu,“ varuje v rozhovore pre Nový Čas Krčméry.

Vianoce, možno, aj s návštevami

A ako vidí vývoj pandémie v nasledujúce týždne u nás na Slovensku? „Boj o remízu je dlhý, ja vidím zlepšenie okolo Vianoc. Teraz ale musíme očakávať zvýšený počet testovaných aj nakazených. Myslím si, že Vianoce už budeme tráviť v nejakej spoločnosti, teda minimálne v tých rozvetvených rodinách áno,“ dodáva na záver aspoň trochu optimizmu profesor Krčméry.