V bývalých sovietskych republikách „farebné“ revolúcie a vojny vypukli akoby „na povel“.

Tento rok aj do Kirgizska dorazila „farebná“ revolúcia. Majdan je prítomný v uliciach v Biškeku. Policajti prenasledujú dav mladých Kirgizov s pomocou granátov a vodných diel. Protestujúci sa vyhýbajú gumovým guľkám, preskakujú ploty, lezú po stromoch, ale nikdy sa neponáhľajú s útekom do bezpečia. Informuje portál kp.ru.

Súdiac podľa záberov, na námestia prišlo viac ako dvetisíc protestujúcich, nespokojných s parlamentnými voľbami, ktoré sa konali minulý víkend. Nie všetci demonštranti vedia, ako vlastne voľby dopadli. Na otázku, za ktoré strany chcú opätovne hlasovať, nevedia odpovedať.

Nespokojní vrhajú na políciu kamene a molotovove koktaily.  Ale to už neprekáža ani neprekvapuje. Taktika už bola vyskúšaná. Ani v samotnom Kirgizsku, kde tieto nepokoje v moderných dejinách nie sú ani zďaleka prvé. Ani v Bielorusku. A komu to nestačí - ani v Náhornom Karabachu ...



Všetko sa to odohráva v krajinách, ktoré majú spoločnú hranicu s Ruskom. tak sa pozrime, kde možno očakávať najbližšie nepokoje. Stačí si položiť otázku, v ktorých pohraničných štátoch s Ruskom budú v blízkom čase voľby. Akékoľvek.

Sme necelý mesiac pred prezidentskými voľbami (1. novembra) v Moldavsku. Funkciu prezidenta tam teraz zastáva Igor Dodon, ktorý má s Moskvou vybudované dobré vzťahy. A niektorým silám v Kišiňove, a ešte viac v Bukurešti a vo Washingtone, sa to zjavne nepáči.

A ešte skôr - 11. októbra sú v Tadžikistane naplánované prezidentské voľby. Úradujúci prezident Emomali Rahmon bude zvolený na nové funkčné obdobie. Medzitým vládol v krajine presne tak dlho, ako jeho bieloruský náprotivok Alexander Lukašenko. K moci sa dostali obaja v roku 1994 ... A v Tadžikistane (rovnako ako v Arménsku) existuje ruská vojenská základňa.

Je strašidelné hovoriť o nadchádzajúcich prezidentských voľbách v USA. Ale existujú „demokrati“ a v skutočnosti bola americká „farebná“ revolúcia práve nacvičovaná pouličnými pogromami pod heslom „Black Live mater“.

Čo má teraz na výber najvyšší predstaviteľ Kirgizska? Nosiť so sebou samopal ako Lukašenko, alebo útek ako jeho predchodcovia - Akajev a Bakijev?