Matematik Richard Kollár z Univerzity Komenského sa zaoberá aj vývojom pandémie na Slovensku. Súčasné čísla nakazených nemuseli byť podľa neho také vysoké, pokiaľ by sa v predchádzajúcom období viac testovalo. Dobrá správa však je, že zatiaľ je u nás smrtnosť z nejakého dôvodu nižšia ako v ostatných krajinách, povedal v rozhovore pre Denník N.

Jedným z pilierov úspešného boja s pandémiou je trasovanie kontaktov. V lete sa nezvýšila kapacita úradov zdravotníctva a tie dnes už nestíhajú. Podľa Kollára je z hľadiska šírenia vírusu podstatné, ako dlho sa infekčná osoba pohybuje medzi ľuďmi. Zvyčajne je to v intervale od 5 do 14 dní, v priemere týždeň. Pokiaľ takéhoto človeka epidemiológovia dokážu zachytiť a vysledujú aj jeho kontakty, tento čas sa významne skráti.

Význam trasovania a testovania

„Ak sa infikovaní nepohybujú v spoločnosti 7 dní, ale povedzme 2 dni alebo 0 dní, má to výrazný vplyv na spomalenie šírenia nákazy,“ vysvetľuje Kollár. Trasovanie je okrem toho aj najlacnejšia možnosť, pretože takmer neovplyvňuje bežný život, len podchytáva tých, ktorí sú najpravdepodobnejšími nositeľmi.



Matematik je presvedčený, že ak by sme mali pred mesiacom 7-tisíc testov denne, zachytili by sme väčšie percento infikovaných a dnes by sme mali nižšie čísla. „Považujem za chybu, že počas leta štát mlčal, takže si ľudia miesto oficiálnych informačných kanálov našli tie neoficiálne, ktoré sú často veľmi skresľujúce,“ povedal v rozhovore pre Denník N.

Prečo máme nižšiu smrtnosť?

Okrem počtu nakazených a hospitalizovaných je jedným zo sledovaných údajov smrtnosť, čo je vyjadrenie toho, koľko ľudí na chorobu zomrelo. „Choroba sa nezmenila, no máme menej mŕtvych,“ hovorí prekvapivo Kollár.

Je na to viacero vysvetlení. Ľudí v nemocniciach už vieme lepšie liečiť. „Čoraz viac hypotéz hovorí aj o tom, že záleží na vírusovej dávke, ktorou sa nakazíte. Je možné, že používanie rúšok systematicky znižuje túto dávku. Na druhej strane nárast úmrtí môže ešte prísť,“ vysvetľuje.



Na Slovensku sa úmrtie na COVID-19 započítava do štatistík len po dôkladnej pitve, ktorá to preukáže. Ľudia, ktorí mali pozitívny test a zomreli, sú indikovaní na pitvu. „Ich počet je asi len dvakrát väčší ako počet smrtí, ktoré oficiálne hlásime. V princípe je to dobrá správa, lebo to znamená, že smrtnosť u nás je pravdepodobne o niečo nižšia ako v iných krajinách,“ hovorí ďalej odborník na aplikovanú matematiku.

Prečo je to tak? Presný dôvod nie je známy. Istú úlohu môže zohrávať genetika, či predchádzajúce očkovania v populácii. Strednej Európe mohla na jar pomôcť i skrížená imunita s inými koronavírusmi, tá má však len dočasné trvanie.

V každom prípade, nahlasovanie úmrtí jednotlivým krajinami nie je jednotné a preto je ťažké tieto údaje porovnávať. „Náš postup je veľmi rigorózny. Podľa všetkých informácií je to práve Slovensko, ktoré čo najpresnejšie dodržiava odporúčania WHO, ako klasifikovať úmrtia,“ objasňuje matematik.

Deti a šírenie vírusu

Ako ďalej uviedol Kollár pre Denník N, deti do 10 rokov postihuje ochorenie menej ako ostatných. A ak sa aj nakazia, majú mierny priebeh. „Deti v tomto veku infikujú podľa odhadov menej ako 0,5 ďalšieho človeka, čiže nepredstavujú veľké riziko,“ hovorí o najnovších poznatkoch.

Pokiaľ ale ide o deti, ktoré majú cez 11 rokov, s ohľadom na šírenie nákazy sa od dospelých už moc nelíšia. Môžu byť zdrojom rastu prípadov a v priemere nakaziť viac ako 1 človeka. Riziko predstavuje aj skutočnosť, že väčšinou majú asymptomatický priebeh. Avšak na školách, na ktorých nosia rúška, sa šírenie výrazne znižuje.

Denný prírastok nehovorí nič

Čo Kollár očakáva v ďalších dňoch s ohľadom na odhady vysokých nárastov? „Neznášam denné rekordy nových prípadov, lebo sú ovplyvnené mnohými faktormi. Záleží na tom, koľko testov sa spravilo, kto sa testoval, či sme v daný deň objavili aj staršie ohniská a tak ďalej,“ uvádza informácie na pravú mieru.



Samotné denné číslo podľa neho nehovorí nič. Oveľa lepšie je vychádzať zo 7-dňových priemerov. „Denné rekordy ma ako matematika vôbec nezaujímajú a ak čísla vyskočia, považujem ich za nebezpečné strašenie. Lebo na druhý deň to nemusí byť 800, ale 100 alebo 200,“ hovorí pre Denník N.

Pretože exponenciálny rast sa na krátkej časovej škále správa podobne ako lineárny, podľa Kollára nevieme zatiaľ jednoznačne určiť, o ktorý z nich na Slovensku ide. Dáta zo všetkých stredoeurópskych krajín však naznačujú, že to exponenciálny nie je, čo poskytuje trochu času na ďalšie kroky.

„Je možné, že ak budeme vedieť rýchlo a efektívne testovať, čísla môžu narásť omnoho viac, hoci to nebude skutočný rast, ale prejav toho, že budeme lepšie zachytávať väčšie percento infikovaných,“ načrtáva ďalší vývoj.

Testovanie ako bežná súčasť života?

V priebehu mesiaca môže tiež nastať situácia, že sa nemocnice zahltia pacientmi, ale epidémiu podľa neho kapacitne zvládneme. Skôr môže dôjsť k zhoršeniu dostupnosti bežnej zdravotnej starostlivosti. „Aktuálna hrozba nie je, že by nám skolabovalo zdravotníctvo, ale že budeme musieť prijať také tvrdé opatrenia, aby neskolabovalo. Ak teraz prijmeme silnejšie opatrenia, znížime potrebu silných opatrení neskôr,“ hovorí Kollár.

Matematik očakáva, že od budúceho roka sa súčasťou našich životov stane pravidelné testovanie. „Tak, ako sme si po roku 2001 zvykli, že na letisko si nesmieme vziať fľašu vody, a teraz sa nám to zdá samozrejmé, my a ďalšie generácie si možno budeme musieť zvyknúť na to, že budeme veľmi často testovaní,“ dodáva pre Denník N. Je presvedčený, že po budúcom lete už nebudeme hovoriť o pandémii. Myslí si, že situáciu sa podarí vyriešiť kombináciou očkovania s testovaním.