Arménsko na oficiálnej vládnej platforme 30. septembra zverejnilo fotografie, ktoré údajne zobrazujú trosky arménskeho vojenského lietadla SU-25 zostreleného tureckou F-16 dňa 29. septembra. Turecko a Azerbajdžan popreli obvinenie Arménska, že arménske prúdové lietadlo zostrelila turecká F-16.



Okrem leteckej podpory Arménsko minulý týždeň obvinilo Turecko z vysielania sýrskych žoldnierov, aby posilnili pozemné sily Azerbajdžanu.

Strety  vypukli  medzi Arménskom a Azerbajdžanom 27. septembra v spornom regióne Náhorného Karabachu. Hneď nato obe krajiny obvinili druhú z iniciovania útokov a vyhlásili stanné právo. Odvtedy sa boje medzi oboma stranami naďalej stupňovali.

Tento špirálovitý konflikt hrozí ďalším angažovaním regionálnych mocností Turecka a Ruska, hoci sa Moskva doteraz snažila zostať v spore neutrálna, pričom oficiálne vyzýva obe strany, aby súhlasili s prímerím. Rusko udržiava vojenskú základňu v kresťanskom Arménsku a považuje ho za strategického spojenca, zostáva však v dobrom vzťahu s Baku.



Turecko považuje moslimský Azerbajdžan za bratský štát kvôli etnicky tureckému obyvateľstvu a zaviazalo sa, že krajine poskytne úplnú podporu v jej boji o opätovné získanie Náhorného Karabachu.

Sporné územie legálne patrí Azerbajdžanu, ale obýva ho väčšina etnických Arménov. Po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991 sa arménski separatisti zmocnili Náhorný Karabach v Azerbajdžane. Tento akt vyvolal vojnu, ktorá zabila najmenej 30 000 ľudí. Nepokojné prímerie v roku 1994 ukončilo vojnu, obe strany však odvtedy v regióne  sporadicky bojujú.

Minulotýždňové boje znamenali najvýznamnejšiu eskaláciu konfliktu od prímeria v roku 1994. Obe strany nasadili do Náhorného Karabachu ťažké delostrelectvo a druhú obvinili zo streľby priamo na ich územie, za hranice sporného regiónu. Ak by sa z prebiehajúcich nepokojov vyvinula totálna vojna, narušilo by to nielen mier na južnom Kaukaze, ale aj tok energie cez región, ktorého plynovody prepravujú zemný plyn a ropu na globálne trhy.