Tichý nepriateľ bombarduje arménske pozície v Karabachu, alebo drony útočia (video)
05 | 10 | 2020 I Ivan Brožík

Drony obsadili oblohu nad Náhorným Karabachom a tvrdo zasahujú svoje ciele.


V týchto dňoch vojenskej eskalácie konfliktu v Náhormom Karabachu sú diaľkovo riadené drony dominantnými zbraňami. Sú symbolom toho, ako je Baku (hlavné mesto Azerbajdžanu - pozn. red. HD) schopné smrteľne zasahovať nepriateľa na arménskych pozíciách, ale sú tiež dôkazom výraznej modernizácie azerbajdžanských ozbrojených síl, začína článok o nasadení dronov v konflikte portál it.insideover.com.

Propagandistické videá Azerbajdžanu o megaúspechoch dronov nie sú len odpornou vojenskou a militantnou propagandou, ale aj odkazom druhej strane konfliktu so správou, akým potenciálom útočník disponuje.

V uplynulých dňoch sa nad bojiskami objavili aj turecké drony. Pochybnosti niektorých analytikov o ich pôvode súviseli predovšetkým s extrémnou podobnosťou s dronmi Bayraktar, vyrobenými v Turecku.

 



Každý vie, že Azerbajdžan má veľmi úzke politické i ekonomické väzby na Ankaru  a predovšetkým vie, do akej miery je Recep Tayyip Erdogan ochotný rozšíriť vplyv svojej krajiny na anti-arménsku pozíciu. A drony sú súčasťou celej série vojenských dohôd, podpísaných medzi Tureckom a Azerbajdžanom. Ale nikto v súčasnosti nie je schopný zistiť, či Baku skutočne tieto drony kúpilo, a najmä či je schopné ich pilotovať. Oficiálne azerbajdžanci dostali špeciálne školenia od tureckých veliteľov, ale riadenie dronu je niečo veľmi zložité, najmä ak sa vyrába inde.

Neexistujú však ani pochybnosti o tom, že by turecké ozbrojené sily mohli tieto lietadlá riadiť, naopak, je to čoraz zjavnejšie.

Koncom septembra azerbajdžanské ministerstvo obrany zverejnilo video, ktoré ukazuje zničenie arménskych delostreleckých pozícií v Náhornom Karabachu. Samotné video sa javí ako jedno z mnohých, ktoré sa v dnešnej dobe množia v mediálnom priestore medzi oficiálnymi kanálmi a sociálnymi sieťami.

 

https://www.youtube.com/watch?v=eDUncGw_54E

Rámec tohto videa však poskytuje aj iný druh analýzy. Nie je to Bayraktar: tvar v skutočnosti nie je tvarom lietadla tureckej výroby. A z tých pár snímok by sa zdalo, že ide o Orbiter 1K, smrtiaci dron izraelskej výroby. To sú správy, ktoré môžu mať veľmi dôležité dôsledky na čítanie konfliktu a krokov azerbajdžanskej vlády.

https://www.youtube.com/watch?v=oWIkVkAHPdM

Dodávky týchto „samovražedných“ dronov do Baku izraelskými obrannými systémami sú záležitosťou posledných rokov. Drony boli zaradené do výzbroja Azerbajdžanu pod kódom Zarba 1K. Izraelská vláda síce prestala drony predávať po tom, čo sa v prvých dňoch ich testovania objavili správy o ich použití proti arménskym silám. Ale pozastavenie predaja bolo vlani zrušené. V posledných dňoch, ako informoval aj Corriere della Sera , boli potvrdené útoky prostredníctvom tureckého lietadla Bayraktar a neslávne známych dronov Harop kamikadze izraelského pôvodu.

V tom zvláštnom „leteckom koridore“, ktorý v posledných dňoch premáva medzi Izraelom a Azerbajdžanom, môžu byť tiež tieto drony. Popri nich aj izaeelské rakety Lora. Odhaduje sa, že v súčasnosti disponuje Baku s asi sedemdesiatkou izraelských dronov.

To, že sú tieto dve krajiny spojencami, nie je žiadnou záhadou. Izrael a Azerbajdžan majú mimoriadne dôležité vzťahy z energetického aj vojenského hľadiska. Židovský štát dováža ropu z azerbajdžanských polí, zatiaľ čo dodávky zbraní prichádzajú z Izraela do Baku. Konflikt, ktorý je formulovaný a zakorenený v dejinách a v ktorom sa viac alebo menej priamo konfrontujú všetky mocnosti regiónu - Rusko, Irán a Turecko, zatiaľ naberá na sile. USA pozorne sledujú, čo sa deje na hraniciach medzi Moskvou, Teheránom a Izrael musí podporovať svojho kaukazského partnera. Záhadou však zostáva, kto tieto drony skutočne pilotuje. A kto má následne kontrolu nad vojnou.

Desaťtisíce ruských Arménov chcú vlastným telom brániť pravlasť v Náhornom Karabachu proti Turkom
Neskutočne dojemné odhodlanie Arménov v Rusku - chcú aj vlastné životy položiť za slobodu Arménov v Náhornom Karabachu. Čítať ďalej
02 | 10 | 2020 | Ivan Brožík