Životné podmienky v gréckom utečeneckom tábore Moria boli katastrofálne už aj pred požiarom.  Bývalá vláda Tsiprasa migrantov minimálne odrádzala, no súčasný premiér Mitsotakis zašiel ešte ďalej. A Berlín sa len prizerá, píšeMichael Martens pre Frankfurter Allgemeine Zeitung.

Po požiari v utečeneckom tábore Moria na Lesbose zaznieva čoraz hlasnejšie požiadavka zlepšiť katastrofálnu situáciu migrantov.  Sú pritom jasné signály, že grécka vláda tento stav už dlho tolerovala.

Faktom však tiež je, že podľa údajov Organizácie Spojených národov sa počet nových nelegálnych migrantov v Grécku v tomto roku radikálne znížil. Vlani ich bolo 75-tisíc, tento rok zatiaľ 12-tisíc. Grécky minister pre migráciu Notis Mitarakis vidí príčinu v tom, že krajina už jednoducho prestala byť atraktívnym cieľom pre migrantov, pokiaľ ide o trh práce.

Za poklesom ale môže byť aj dôvod, ktorý Atény oficiálne neuvádzajú. Súčasná vláda Konstantinosa Mitsotakisa výrazne pritvrdila v kurze odstrašovania migrantov, ktorý naštartoval už jeho predchodca Alexis Tsipras. Ten spolu so svojou Koalíciou radikálnej ľavice minimálne toleroval, podľa niektorých interpretácií dokonca podporoval to, že neúnosné životné podmienky v táboroch ako Moria odstrašujúco pôsobili na potenciálnych utečencov či migrantov v Turecku.



Konzervatívna vládna strana Konstatinosa Mitsotakisa Nea Dimokratia však podľa dôveryhodných zdrojov zašla ešte ďalej. Migrantov alebo utečencov, ktorí sa už dostali na grécke územie, odsúva z krajiny. Robí tak za tichého súhlasu Európskej únie a zjavne aj nemeckej spolkovej vlády.

Dôkazom toho je aj  augustová odpoveď nemeckej vlády na otázku niekoľkých poslancov ľavicových strán v Bundestagu. Išlo o prípady, kedy člny gréckej pobrežnej stráže nebezpečne rýchlo prešli popri člnoch s utečencami. Na otázku, či o takýchto prípadoch spolková vláda vie, prišla odpoveď: Odpovedať na túto otázka oficiálne nemožno, pretože zverejňovanie takýchto informácií by mohlo mať negatívny dopad na bilaterálne vzťahy medzi Nemecko a Gréckom, a mohli by sa poškodiť aj záujmy Nemecka.

Podobná bola odpoveď na otázku, koľko nemeckých úradníkov Frontexu, Európskej agentúry na ochranu hraníc, pôsobí na gréckych ostrovoch a koľko nemeckých pohraničných policajtov je nasadených v Egejskom mori. Podľa nemeckej vlády na túto otázku tiež nemožno oficiálne odpovedať, pretože by to mohlo mať negatívny dopad na nasadenie Frontextu v Grécku, ako aj nemecko-grécke vzťahy.



Takáto reakcia svedčí o tom, že grécka politika v Európe napriek tomu, že sa poškodzujú ľudské práva, môže počítať s tichým súhlasom. Ťažko odhadnúť, aký dopad budú mať incidenty v utečeneckom tábore Moria na grécku politiku. V spoločnom vyhlásení Mitsotakisa a rakúskeho kancelára Sebastiana Kurza sa zdôrazňuje, že obaja budú odhodlane bojovať proti nelegálnej migrácii.

Grécko ako krajina na vonkajšej hranici Európskej únie a Rakúsko ako cieľová krajina sa budú snažiť, aby sa v tomto smere presadzovala spoločná účinná  európska politika, uviedol Mitsotakis. Kurz vyhlásil, že všetkým potenciálnym nelegálnym prisťahovalcom treba vyslať jasný signál reštriktívnou migračnou politikou, aby sa rozbila sieť prevádzačov a zabránilo sa úmrtiam utečencov v Stredozemnom mori, uzatvára Frankfurter Allgemeine Zeitung.