Asi nikto nenosí rúško s nadšením. Väčšina z nás opatrenia akceptuje, pretože v nich vidí spôsob ochrany. Niektorí ľudia však môžu mať pocit, že ide o obmedzovanie ich osobnej slobody. Podľa vedcov je dôvodom odmietavého postoja napríklad aj vyššia miera narcizmu, píše magazín aktuálne.cz.

Ľudia, ktorých osobnosť je charakterizovaná vyššou mierou narcizmu, môžu byť menej ochotní prijímať opatrenia na ochranu verejného zdravia. Vyplýva to z novej štúdie vedenej americkým psychológom Pavlom Blagovom z Whitman College vo Washingtone. Prácu zverejnil portál Psychology Today.

Blagov počas pandémie skúmal, ako rôzne typy osobností reagujú na vládou nariadené opatrenia. Pomocou dotazníka oslovil 500 respondentov. Čo zistil? Ľudia s vyššou mierou svedomitosti a úzkosti majú tendenciu reagovať ústretovo. Naopak, jedinci s nedostatkom zábran a sklonmi k bezohľadnosti viac inklinujú k správaniu, ktorým by mohli druhých ohroziť.



Aké sú prejavy narcizmu? Okrem iného je to zahľadenosť do seba a tiež nedostatok empatie k potrebám iných. Podľa Blagova je preto logické, že takíto ľudia môžu v čase pandémie konať neuvážlivo a stavať sa k nariadeniam cynicky. „Narcistickí jedinci ťažko znášajú, keď ich niečo obmedzuje,“ vysvetľuje psychológ.

Blagov zapojeným respondentom predkladal rôzne argumenty, ktoré ich mali presvedčiť, prečo je dodržiavanie opatrení dôležité. Hoci väčšina reagovala pozitívne na informáciu, že tým pomáhajú chrániť rizikové skupiny, na egocentrikov „hranie na city“ moc nefungovalo.

Psychológ však zistenie, že komunikačné stratégie nemusia zaberať na všetky typy osobností, považuje za dôležité – a v týchto časoch najmä pre epidemiológov. Ako inak, v prípade silno individualistických ľudí by podľa Blagova mohol lepšie fungovať apel, ktorý by ich motivoval k tomu, aby rúškami a sociálnym odstupom chránili v prvom rade sami seba. Dá sa s ním súhlasiť?