Belgicko má od štvrtka novú princeznú. Stala sa ňou Delphine Boëlová, nemanželská dcéra bývalého kráľa Alberta II. 52-ročná sochárka sa kvôli uznaniu otcovstva súdila od roku 2013. Bývalý panovník až tento rok v januári priznal, že je jej biologickým otcom Boëlovej. Teraz bruselský odvolací súd rozhodol, že žene patrí titul belgickej princeznej, informoval portál Blesk.

Boëlová bude odteraz používať priezvisko svojho biologického otca, ktorý pochádza z pôvodom nemeckej sasko-kobursko-gothajskej dynastie. Bude sa teda volať Delphine de Saxe-Cobourg-Gotha. Tituly princezná a princ budú mať aj obe jej deti Joséphine a Oscar. Pred menami budú mať všetci skratku SAR, teda Jeho či Jej kráľovská výsosť.

Podľa právneho zástupcu má Boëlová radosť z rozhodnutia súdu, „ktoré ukončilo dlhý proces, ktorý bol pre ňu aj jej rodinu obzvlášť bolestivý“. „Víťazstvo na súde nemôže nikdy nahradiť otcovskú lásku, ale ponúka pocit, že bolo spravodlivosti učinené zadosť,“ dodal Marc Uyttendaele.



Sochárka od roku 2013 súdne usilovala o to, aby bývalý belgický kráľ Albert II. uznal, že je jej biologickým otcom. Predtým sa pokúšala dosiahnuť uznanie otcovstva dohodou, ale neúspešne.

Žena od začiatku tvrdila, že jej matka, barónka Sybille de Selys Longchampsová, mala s kráľom v 60. a 70. rokoch minulého storočia pomer a ona sa z neho narodila. Albert bol pritom od konca 50. rokov ženatý a jeho manželka Paola mu v rokoch 1960, 1962 a 1963 porodila tri deti.

Momentálne 86-ročný Albert II. sa stal kráľom v roku 1993 po smrti svojho staršieho brata Baudouina I. V roku 2013 abdikoval v prospech najstaršieho syna Philippa. Albert dlhodobo odmietal, že by bola Boëlová jeho nemanželskou dcérou.



Vlani v máji sa ale na základe rozhodnutia súdu podrobil testu otcovstva. Inak mu hrozila pokuta 5000 eur denne do doby, než vzorku DNA poskytne. Tento rok v januári bývalý kráľ pod tlakom dôkazov uznal, že je biologickým otcom Boëlovej.

Belgické médiá upozorňujú, že nová princezná nezíska ako nemanželská dcéra kráľa miesto v poradí nástupníctva na trón. Po smrti Alberta II. by ale mohla dostať časť dedičstva z jeho osobného majetku. Právnici Boëlovej počas dlhého procesu tvrdili, že sa ich klientka s kráľom nesúdi kvôli peniazom. Upozorňovali, že Jacques Boël, ktorý ju ako otec vychoval, bol bohatý priemyselník.