Komentár Michaela Safi a Bethana McKernan (The Guardian)

Zatiaľ čo rodina Kardashianov a ďalšie slávne osobnosti zvyšujú povedomie o Arménsku, niektorí zvažujú návrat do boja proti Azerbajdžanu.

Keď Azerbajdžan tento týždeň vstúpil do vojny s Arménskom o odtrhnuté územie Náhorného Karabachu, mohlo by sa to javiť ako nejasný konflikt s malou rezonanciou mimo južného Kaukazu. Až kým ste si nepozreli účet na Twitteri jednej z najslávnejších osôb na svete Kim Kardashian. Alebo jej manžela Kanyeho Westa. Fanúšikovia metalu mohli vidieť tweety o vojne od Serja Tankiana, speváka skupiny System of a Down. Ak ste to premeškali, boli tu aj príspevky Alexisa Ohaniana St., zakladateľa Redditu a manžela Sereny Williamsovej a bývalého futbalistu Arsenalu Henrika Mkhitaryana .

Medzi členmi arménskej diaspóry, ktorí sa zmobilizovali, keď pred týždňom prepukol konflikt, boli aj takéto prominentné mená. Upriamili tak pozornosť na príčiny dlhoročného sporu Arménska s Azerbajdžanom o Náhorný Karabach. Územie, ktoré je legálne Azeri, ale od roku 1994 ho spravuje samozvaná vláda etnických Arménov.

V Arménsku žije asi 3 milióny obyvateľov. Ale arménske diaspóry sústredené v USA, s významnými uzlami v Libanone, Austrálii, Francúzsku a Rusku majú minimálne dvojnásobok tohto počtu. Hlboko vryté do jeho kultúry sú udalosti z roku 1915, keď až 1,5 milióna Arménov bolo zabitých osmanskými Turkami v ťažení, ktoré vedci (Turecko to rázne popiera) považujú za genocídu.

Generácie presídlencov živili odolnú národnú exilovú identitu a silný politický mechanizmus, ktorý tomu zodpovedá. Jeho srdcom je južná Kalifornia s populáciou najmenej 500 000 ľudí arménskeho pôvodu, podľa jedného odhadu. Arménske skupiny tvrdia, že ich počet je v samotnom okrese Los Angeles dvojnásobný.

"V meste ako LA ... máte arménske školy, arménske podniky, arménske kostoly," uviedol Alex Galitsky zo západného regiónu Arménskeho národného výboru pre USA v LA. "Niekto mohol vyrastať v LA a nikdy by nebol vystavený ničomu inému ako arménskej kultúre. Vo vedomí arménskej diaspóry je dôvod existencie našej komunity na týchto miestach mimo Arménska priamo dôsledkom genocídy," dodal Galitsky.

Azerbajdžan vníma konflikt ako snahu o znovuzískanie zeme nelegálne okupovanej arménskymi separatistami, ktorí násilne vysídlili asi 7% jeho populácie - zhruba 600 000 ľudí - keď počas vojny v 90. rokoch ovládli Náhorný Karabach a jeho okolie. Pokiaľ ide o Arménov, účasť Turecka na podpore Azerbajdžanu potvrdila ich názor, že ide o existenčný konflikt. "Považujeme to za pokračovanie genocídy," uviedol Galitsky.

Arménska vláda v posledných rokoch zintenzívnila úsilie s cieľom presvedčiť diaspóru, aby sa znovu usadila v krajine. Arménsko - podľa vzoru podobnej izraelskej organizácie - od roku 2003 pomáha platiť za to, že mladí Arméni, žijúci v diaspórach, žijú a pracujú ako dobrovoľníci v krajine.

Podľa mimovládnej organizácie Repat Arménsko, ktorá pomáha pri presídlení, sa do krajiny od roku 1991 prisťahovalo asi 50 000 Arménov z diaspór. Podľa jedného odhadu sa tieto čísla od mierovej revolúcie v roku 2018 zvýšili o 15 000.

Od začiatku sýrskej občianskej vojny sa podľa migračnej služby Arménska presídlilo na južný Kaukaz tiež asi 22 000 Sýrčanov arménskeho pôvodu. Mnoho z nich si vytvorilo svoj nový domov v Náhornom Karabachu - je to trend, ktorý Azerbajdžan považuje za vysoko provokatívny a predstavuje „politiku nelegálneho osídlenia“.

Niektorí z Arménov, ktorí sa vrátia na Kaukaz, sa viac ako usadia. Počas vojny s Azerbajdžanom v 90. rokoch mnohí vytvorili bojové jednotky, ktoré sa do vojny aktívne zapojili. Jedným z tých, ktorí sa vrátili, bol Monte Melkonian, ktorý sa narodil v Kalifornii a arménčinu sa naučil až v dospelosti. Zomrel v bojoch o Náhorný Karabach v roku 1993. Melkonian je považovaný za národného hrdinu.

Najnovšie boje  sú posledným podnetom pre návrat mladých Arménov z diaspór. „Ako diaspóra to všetci cítime rovnako - na tento okamih sme čakali celý život,“ uviedol George Arbajian, študent práva, ktorý sa narodil a vyrastal v libanonskom Bejrúte. Budúci týždeň odchádza do arménskeho hlavného mesta Jerevan. "Myšlienka boja za vlasť je veľmi romantická a my sa tým zaoberáme," uviedol. "Ak sú páchatelia genocídy späť, musíme sa vrátiť na bojisko, nemáme na výber."

"Keď hovorím vrátiť na bojisko, myslím tým, že by to mohla byť pomoc s logistikou, pomoc s dodávkami vody do hlavného mesta Náhorného Karabachu Stepanakert. Nechcem tým povedať, že vezmem zbraň a pôjdem do prvej línie. Ale určite som k tomu o krok bližšie. Poznám veľa ľudí, ktorí to robia.“

Galitsky diskutuje o fenoméne návratu opatrne  - podnecovanie ľudí k vstupu do zahraničných milícií je v mnohých jurisdikciách závažným priestupkom. Uznáva však, že k tomu dochádza aj v komunitách arménskych diaspor vo Francúzsku a USA.

„Je to zložitá situácia kvôli právnym problémom, ktoré ju obklopujú, ale v minulosti sme videli diasporálne brigády, najmä zo Sýrie, Libanonu a Francúzska, ktoré sa zmobilizovali a odišli do Arménska. Nie je to nič prekvapujúce," pokračoval. "Myslím, že veľa ľudí cíti v sebe určitú zodpovednosť za obranu nášho národa."