Jednou z takýchto inštitúcií je aj NATO, ktoré existuje preto, aby sa zahraničná politika USA javila ako mnohostranné koaličné úsilie. Rovnako, ako keď vodca gangu, ktorý chce niekoho zbiť, vždy žiada svoju partiu, aby ho sprevádzala. Ale neuniklo to Macronovej pozornosti. "To, čo momentálne prežívame, je mozgová smrť NATO," povedal Macron pre Economist v rozhovore v minulom roku.

Macron sa odvolával na americký unilateralizmus za prezidenta Donalda Trumpa. Kedy však záležalo na spolupráci s inými krajinami, keď túto myšlienku zaplatili len USA? Kedy boli iné členské štáty NATO dostatočne silne vyzbrojené na podporu intervencie alebo iniciatívy, o ktorej už USA rozhodli?

Francúzsky prezident uviedol, že NATO - vytvorené iba s cieľom postaviť sa proti starému ZSSR - by malo zmodernizovať svoj raison d'être s ohľadom na nové hrozby. "Je dnes naším nepriateľom Rusko? Alebo je to Čína? Je účelom Atlantickej aliancie označiť ich za nepriateľov? Nemyslím si to, “ uviedol Macron a naznačuje, že novým strašiakom by mohol byť terorizmus .



Pri návšteve francúzskych jednotiek, ktoré tento týždeň slúžia v misii NATO v Pobaltí - sú tam pod zámienkou ochrany regiónu pred Ruskom - Macron tiež zdôraznil francúzsku iniciatívu strategického dialógu s Moskvou. Rovnako absurdná je skutočnosť, že Macron neustále musí obhajovať akékoľvek zblíženie s Ruskom, akoby diplomacia a spolupráca mali byť prísne vyhradené pre národy, s ktorými ste už spriatelení.

Európa si musí vytvoriť svoj vlastný program a partnerstvá, aj keď sa NATO rozhodne držať duchov minulých konfliktov. Ak Európa nebude dbať na svoje vlastné záujmy, nebude to robiť nikto iný. USA to určite neurobia. Kedykoľvek sa americké záujmy dostanú do konfliktu s európskymi, vždy na to doplatí Európa.

Napríklad Európa mala byť hlavným komerčným príjemcom multilaterálnej jadrovej dohody s Iránom. Americká vláda už dávno mala jednostrannú kontrolu nad tým, kto môže alebo nemôže podnikať v Iráne, pričom niektorým spoločnostiam udelila výnimky a výnimky zo sankcií podľa vlastného uváženia. Zrušenie všetkých sankcií výmenou za inšpekcie malo byť pre európske hospodárstvo prínosom. Ale pretože sa Trump rozhodol odstúpiť od dohody, boli európske plány zmarené.



Európske spoločnosti a vlády boli USA opakovane ohrozované iba preto, že plynovod Nord Stream 2, ktorý má zásobovať Európu ruským plynom, je v rozpore so záujmami USA. "Urobíme všetko pre to, aby tento plynovod neohrozoval Európu," uviedol minister zahraničných vecí Mike Pompeo . „Chceme, aby mala Európa skutočné, bezpečné a stabilné zdroje energie, ktoré sa nedajú vypnúť, ak by to Rusko chcelo.“

Preklad: Washington chce, aby Európa kupovala ich plyn a bola závislá na Amerike. To by tiež umožnilo USA hroziť kedykoľvek prerušením dodávky. A aby Pompeo dokázal, ako veľmi mu záleží na dobrých životných podmienkach Európy, začne uplatňovať sankcie proti európskym spoločnostiam zapojeným do projektu.



Tieto príklady ukazujú, že existenčnou hrozbou pre Európu nie je Rusko. Nie Rusko sa vždy snaží zatiahnuť európske krajiny do pochybných zahraničných intervencií. Nie je to Moskva, ktorá poškodzuje ekonomiku kontinentu tým, že jej hrozí sankciami vždy, keď zaujme pozíciu, ktorá je v rozpore s vlastnými záujmami Ruska.

Macron má správny nápad. A bude aj naďalej čeliť obrovskému tlaku, šikanovaniu a manipulačným pokusom o posilnenie európskej nezávislosti a prosperity prostredníctvom väčšej diverzifikácie jej záujmov a lepšej rovnováhy jej partnerstiev.

Rachel Marsdenová - publicistka, politický stratég