Bežná potýčka policajta s nespratníkom na ulici. Vyletí päsť, úder je na policajnom zázname a človek zrazu môže vyfasovať doživotný trest.

Keby sa takýto trestný čin stal za normálnych okolnosti, tak je tam nejaká podmienka, bol by z toho asi súd, ale nič zvláštne. V núdzovom stave podľa § 323 Trestného zákona, odsek štyri, ak dôjde k takej situácii, páchateľovi hrozí trest odňatia slobody na 12 až 25 rokov alebo na doživotie. Ilustruje na príklade portál aktuality.sk.

Podľa trestného zákona sa trestné sadzby v čase vyhlásenia núdzového stavu môžu naozaj až tak drasticky zvýšiť. Týka sa to napríklad krádeží, podvodov, útoku na verejného činiteľa, ale aj zneužívania právomoci verejného činiteľa a mnohých ďalších.

Ide aj o inak "bežné" pytliactvo. Ak bez povolenia chytáte ryby a prichytia vás, za bežných okolností by vám hrozili maximálne dva roky. Ak ste nikdy neboli trestaní, zrejme by ste dostali podmienku a vec by sa tým uzavrela. No v prípade krádeže, čím je aj lovenie rýb bez povolenia, sa trest za krízovej situácie automaticky dvíha na 10 až 15 rokov.

Dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského Eduard Burda však s takýmito názormi zásadne nesúhlasí: „To je základná teória trestného práva vo všetkých vyspelých právnych štátoch, že medzi konaním a znakom skutkovej podstaty musí byť príčinná súvislosť. A zvlášť pri úmyselných trestných činoch musí byť úmyselne zavinený.“ Dekan pokračuje - „inak povedané, ak niekto ukradne spred domu niekoho auto, a ten trestný čin by mal rovnaký priebeh, či je núdzový stav alebo nie, nie je tam príčinná súvislosť medzi núdzovým stavom a touto krádežou auta, nie je tam ani zavinenie smerom k tomu, že úmyselne využívam núdzový stav, a preto nepríde k zvýšeným trestným sadzbám."



Proti Burdovmu názoru sa stojí odborný názor jeho kolegu z Právnickej fakulty Univerzity Komenského Tomáša Strémyho. Podľa neho na to, aby páchateľ dostal viac rokov, skutok vôbec nemusí súvisieť s vyhláseným núdzovým stavom, tak ako tvrdí Burda. Odvoláva sa na úzus, ktorý prijali na Generálnej prokuratúre na jar. „...kva­li­fi­kač­ný mo­ment skut­ko­vej pod­sta­ty (ak je ustanove­ný pri skut­ko­vej pod­sta­te tres­tné­ho či­nu) „spá­chal trest­ný čin za krízovej si­tuácie“ je pot­reb­né pou­žiť pri práv­nej kva­li­fi­ká­cii skut­ku vždy, ak dôj­de ku spá­chaniu kon­krét­ne­ho tres­tné­ho či­nu na mies­te, na kto­rom je v ča­se da­né­ho či­nu vyhlá­se­ný nú­dzo­vý stav, te­da ak na da­nom mies­te pá­cha­teľ ko­nal ale­bo nas­tal ale­bo pod­ľa pred­sta­vy pá­cha­te­ľa mal nas­tať nás­le­dok predpokla­da­ný Tres­tným záko­nom.“

Strémy sa preto podľa portálu aktuality.sk domnieva, že v čase vyhláseného núdzového stavu nemajú prokurátori a sudcovia inú možnosť, ako prihliadať na to, že bol trestný čin spáchaný počas krízovej situácie. Inými slovami, pokiaľ by sa podgurážení svadobčania pobili s policajtmi, ako o tom hovoril nedávno Fico, minimálnym trestom pre nich by malo byť 12 rokov odňatia slobody.

„Napríklad, v prípade, že osoba niečo ukradne, (pričom naplní niektorý zo znakov skutkovej podstaty uvedenej v prvom odseku, napr. spôsobí malú škodu, už bola v predchádzajúcich 24 mesiacoch postihnutá za krádež, spácha krádež vlámaním, etc.) a zároveň sa dopustí tohto trestného činu za krízovej situácie (núdzového stavu), toto konanie bude podľa môjho názoru nevyhnutné kvalifikovať ako obzvlášť závažný zločin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), ods. 4 písm. c) Trestného zákona, pričom trestná sadzba pri uvedom trestnom čine je 10 až 15 rokov,” konštatuje Strémy.

K Strémyho výkladu sa svojím vyjadrením nepriamo prikláňa aj ministerstvo spravodlivosti. Jeho hovorca Peter Bubla totiž spomína, že na rezorte si uvedomujú „drakonickosť” niektorých trestov počas núdzového stavu. Podľa neho v akútnych prípadoch majú možnosti situáciu aspoň trochu zmierniť sudcovia.