Vláda Igora Matoviča vyhlásila od dnešného dňa núdzový stav. Ľudia by ale mali vedieť, že počas neho im môže byť uložená pracovná povinnosť. Kto neposlúchne, dostane pokutu.

Áno, úrady môžu počas núdzového stavu nariadiť nielen pracovnú povinnosť, ale môžu ich napríklad požiadať aby ubytovali vojakov alebo záchranárov. Kto odmietne takýto príkaz splniť, hrozí mu pokuta v stovkách eur, informuje portál sme.sk. Núdzový stav by mal u nás zatiaľ trvať 45 dní, teda do 14. novoembra, kedy sa situácia prehodnotí a vláda rozhodne ako ďalej. Núdzový stav, ktorý podľa ústavy možno vyhlásiť najdlhšie na 90 dní, je u nás vyhlásený už druhý raz v tomto roku. Prvýkrát to bolo 15. marca a trval do 13. júna, vtedy bol však obmedzený na rezort zdravotníctva.

Na vyhlásenie nie sú splnené podmienky

Hlavná epidemiologička ministerstva zdravotníctva Henrieta Hudečková si myslí, že na vyhlásenie núdzového stavu ešte nie sú splnené podmienky. A aj keby boli, nevyhlasovala by pohotovosť pre celé územie Slovenska, ako to urobila vláda, ale len pre regióny a nemocnice, ktoré sú pandémiou Covid-19 zasiahnuté najviac.

Najciteľnejším zásahom, ktorý možno v čase núdzového stavu urobiť do života ľudí, je nariadenie povinnej práce. Nariadiť ju môžu orgány krízového riadenia, ktorými sú vláda, ministerstvá, štátne orgány, župy, okresné úrady či obec a môže byť v prvom rade nariadená zdravotníkom, najmä lekárom. Netýka sa to len tých, ktorí pracujú v nemocniciach, ale aj v ambulanciách. Takýto príkaz ale musí vydať príslušná župa.

Čo prinesie núdzový stav?

• človeku možno nariadiť pracovnú povinnosť,


• môže dostať príkaz na ubytovanie vojakov či záchranárov zasahujúcich proti pandémii,


• príkaz musí byť daný písomnou formou,


• kto prípadný príkaz neuposlúchne, môže dostať pokutu do 330 eur,


• opäť budú zriadené karanténne zariadenia,


• v nemocniciach sa budú vyhradzovať lôžka pre pacientov s ochorením Covid-19,


• firmám, ktoré podnikajú v doprave, môže byť nariadené, aby dopravili ľudí alebo prepravili tovar do karanténnych zariadení alebo postihnutých oblastí,


• výdavky spojené s prípadnými nariadeniami budú hradené z rezervy štátneho rozpočtu.

Hrozba až tristo eurovej pokuty

Pracovnú povinnosť však možno nariadiť nielen zdravotníkom, ale hocikomu. Kto by odmietol vykonať písomne nariadenú prácu, toho môže príslušný okresný úrad potrestať pokutou do výšky 330 eur. Z nariadenia vlády vyplýva, že orgány krízového riadenia môžu nariadiť i ubytovanie vojakov a záchranárov, ktorí „budú zasahovať v ohrozenom území za účelom zmiernenia následkov krízovej situácie alebo na zabezpečenie karantény chorých fyzických osôb“.

V nemocniciach sa budú podľa aktuálnych potrieb vyhradzovať lôžka pre pacientov s ochorením Covid-19. Budú sa v nich takisto robiť hygienické a protiepidemické opatrenia na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti. Núdzový stav opäť zavádza aj karanténne zariadenia, ktoré boli na Slovensku známe počas prvej vlny šírenia nového koronavírusu.

Epidemiologička: Vyhlásenie je predčasné

Príslušné župy môžu nariadiť firmám, ktoré podnikajú v autobusovej doprave, aby zabezpečili prepravu osôb do karanténnych zariadení alebo oblastí a z nich. Nákladná doprava zase môže dostať príkaz voziť potrebný tovar. Všetky tieto prípadné opatrenia by boli financované z rezervy štátneho rozpočtu. Peniaze poskytne ministerstvo financií na základe písomnej žiadosti orgánu, ktorý ich nariadil.

„Podľa mňa ešte nemusí byť núdzový stav, lebo dokážeme dohľadať kontakty. Ešte stále nemáme komunitné šírenie koronavírusu,“ reaguje na vyhlásenie núdzového stavu hlavná epidemiologička Henrieta Hudečková. Pohotovosť by navyše nemusela byť vyhlásená pre celú krajinu a všetkých občanov, ale len pre najviac postihnuté zdravotnícke zariadenia alebo oblasti najviac zasiahnuté pandémiou Covid-19.

Núdzový stav na celú krajinu nepotrebujeme!

S epidemiologičkou súhlasí aj šéf Slovenskej lekárskej komory Marián Kollár. „Z môjho pohľadu sme na opatrenia, ktoré by mohli a mali byť účinné, nepotrebovali vyhlásiť núdzový stav na celú krajinu. Stačilo prijať opatrenia, ktorými by sme dosiahli želaný výsledok," vysvetľuje. Potvrdzuje to aj odborník na ústavné právo Marián Giba z Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, podľa ktorého na vyhlásenie núdzového stavu nestačí, že sa na Slovensku šíri nejaká choroba alebo je tu pandémia.

„Musí existovať také ohrozenie života či zdravia, ktorému sa už nedá čeliť bez toho, aby sa uplatnili razantnejšie a efektívnejšie, ale k ľudským právam menej šetrné postupy, ktoré umožňuje použiť núdzový stav,“ dodal podľa sme.sk Giba.

Podá niekto podnet na Ústavný súd?

Z pohľadu ľudských práv je však podľa ústavného právnika Vincenta Bujňáka lepšie, keď sa opatrenia proti šíreniu koronavírusu prijímajú cez núdzový stav ako cez opatrenia Úradu verejného zdravotníctva. Vhodnosť a primeranosť núdzového stavu možno posúdiť oveľa ľahšie a rýchlejšie ako opatrenia hygienikov. Takýto podnet môžu dať na Ústavný súd prezidentka, generálny prokurátor alebo skupina tridsiatich poslancov.

Musia tak však urobiť do piatich dní od vyhlásenia núdzového stavu. Ústavný súd musí o podnete rozhodnúť do desiatich dní. Či niekto plánuje napadnúť vyhlásenie núdzového stavu na Ústavnom súde, nie je podľa sme.sk nateraz jasné.