Krkavce, havrany, vrany alebo kavky sú schopné si uvedomiť súčasné dianie a mať teda subjektívne skúsenosti. Primárne či zmyslové vnímanie bolo pritom zatiaľ zaznamenané iba u primátov.

Je teda možné, že okrem prehodnotenia toho, ako nazeráme na vtáčí mozog, bude treba sa zamyslieť aj nad tým, ako vedomie vzniká a ako ho chápeme. Štúdiu, ktorá bola publikovaná v prestížnom časopise Science, má na svedomí tím profesora Andreasa Niedera z univerzity v Tübingene. "Výsledky našej štúdie poskytujú nový uhol pohľadu na vývoj vedomia a jeho neurobiologické obmedzenia," hovorí sám Nieder. Téme sa venoval portál lidovky.cz.

Už skôr štúdie potvrdili, že krkavcovité vtáky sú ešte omnoho múdrejšie, než sa predpokladalo. Séria experimentov jasne ukázala, že sú schopné využívať skúsenosti nazbierané v minulosti na plánovanie budúcnosti a preukázať pritom dávku sebakontroly - takéto správanie bolo doteraz pozorované iba u ľudí a primátov.

U zvierat je pritom prítomnosť vedomia ťažké zistiť. Je to schopnosť uvedomovať si nielen seba, ale aj okolitý svet. Byť si vedomý toho, čo viete a dokázať o týchto znalostiach premýšľať. Všetky tieto znalosti potom uľahčujú riešenie problémov a rozhodovanie sa. A ako sa ukázalo, v oboch prípadoch vrany excelujú.



Najzákladnejšou formou vedomia je primárne vedomie, ktoré ďalej kategorizujeme na vnímanie sveta v prítomnosti a bezprostrednej minulosti a budúcnosti, pričom je spájané predovšetkým s mozgovou kôrou primátov.

Mozgy vtákov sú ale štruktúrované úplne inak - na rozdiel od primátov sú hladké na miestach, kde mozgy cicavcov majú niekoľko vrstiev. Aj z tohto dôvodu sa predpokladalo, že hoci sú vtáky z rodu krkavcovitých inteligentné, ťažko môžu prekročiť hranicu vedomého myslenia.

Aby si na túto otázku vedci dokázali odpovedať, tím profesora Niedera z univerzity v Tübingene navrhol experiment, ktorý mal určiť, či môžu mať vtáky subjektívne zážitky. Tento pokus potom aplikoval na vrany.

Vtáky mali najprv za úlohu reagovať na vizuálne podnety - výskumníci im ukazovali obrazovky, na ktorých bolo svetlo. Vtáky mali za úlohu hýbať hlavou v prípade, že niečo videli. Väčšina svetiel bola dosť viditeľná a vtáky opakovane preukázali, že svetlo vnímali.



Niektoré svetlá ale blikli len na krátky okamih a boli menej viditeľné. V tomto prípade vtáky niekedy svetlo zaznamenali a niekedy nie. V tento okamih vedci zisťovali prítomnosť subjektívnej zmyslovej skúsenosti. Každej z vrán ukázali asi 20 tisíc signálov rozložených do desiatok relácií. Po celý čas boli napojené na elektródy zaznamenávajúce mozgovú činnosť.

Pri kladnej reakcii vrany bola zaznamenaná neurónová aktivita, v prípade negatívnej odpovede žiadnu aktivitu vidieť nebolo. "U reakcie nervovej bunky, ktorá predstavuje vizuálny vstup bez subjektívnej zložky, sa predpokladá, že bude mať konštantnú intenzitu," hovorí Nieder.

Výsledky potvrdzujú, že vedomie vrán nie je závislé na mozgovej kôre. "Naše výsledky ale presvedčivo ukazujú, že nervové bunky na vyšších úrovniach sú v mozgu vrán ovplyvnené subjektívnymi skúsenosťami," dodáva.

"Poslední spoloční predkovia ľudí a vrán žili pred 320 miliónmi rokov," hovorí Nieder. "Je možné, že vedomé vnímanie vzniklo vtedy a od tej doby sa odovzdáva ďalej. V každom prípade možno schopnosť vedomej skúsenosti realizovať v rôzne štruktúrovaných mozgoch a nezávisle na mozgovej kôre. "

Teraz vyvstáva otázka, či títo tvorovia majú tiež sekundárne vedomie. Teda či si uvedomujú, že vedomie majú.