Komentár Giulia Meottiho (Gatestone Institute)

Dňa 25. septembra boli v Paríži bodnutí a ťažko zranení dvaja ľudia pred bývalými kanceláriami Charlie Hebdo, kde v roku 2015 extrémistickí moslimovia zavraždili 12 redaktorov a karikaturistov satirického časopisu.

Podozrivého, ktorý je v cele policajného zaistenia, vyšetrujú pre terorizmus a obvinení vrahovia z útokov z roku 2015 sú momentálne v Paríži súdení. Krátko pred útokom nožom, 22. septembra, sa nevrátila domov riaditeľka ľudských zdrojov Charlie Hebdo Marika Bretová. V skutočnosti už nemá domov. Bola vysťahovaná po vážnych a konkrétnych vyhrážkach smrťou extrémistických moslimov. Rozhodla sa zverejniť svoju "exfiltráciu", aby tak verejnosť upozornila na hrozbu extrémizmu vo Francúzsku.

„Pod policajnou ochranou žijem takmer päť rokov,“ informovala týždenník Le Point. "Moji bezpečnostní agenti dostali konkrétne a podrobné vyhrážky. Mala som desať minút na to, aby som sa zbalila a odišla z domu. Desať minút na to, aby som sa vzdala časti svojho života, je príliš málo času. Domov nepôjdem. Stratila som svoj domov kvôli výbuchom nenávisti. Nenávisti, ktorá sa vždy začína hrozbou vyvolania strachu. Vieme, ako to môže skončiť. “



Bretová tiež tvrdila, že francúzska ľavica opustila „ boj o sekularizmus “. Od začiatku procesu s mužmi obvinenými zo spáchania vraždy v Charlie Hebdo v roku 2015 - a najmä od obnoveného zverejnenia karikatúr Mohammeda - dostal Charlie Hebdo všetky druhy vyhrážok, aj od Al-Káidy. Dnešná bezpečnosť satirického časopisu je obrovská. „Adresa nášho ústredia je tajná, všade sú bezpečnostné brány, pancierové dvere a okná, ozbrojení bezpečnostní agenti, ťažko sa doň niekto dostane,“ povedala Bretová .

V súčasnosti Charlieho novinárov chráni 85 policajtov. Bretová sa stala ďalším príkladom tajnej povahy slobody prejavu vo Francúzsku, v krajine Voltaira. Prvým bol Robert Redeker, profesor filozofie. Dňa 17. septembra 2006 vstal skoro ráno nato, aby napísal pre Le Figaro článok o zápase Európy s islamom. O tri dni neskôr bol v bezpečnom dome a na úteku .



Vlani v januári 16-ročná francúzska dievčina Mila O. počas priameho prenosu na Instagrame urážlivo komentovala islam. Počas jej priameho prenosu ju v komentároch oslovil moslimský chlapec, ktorého však odmietla, pretože je homosexuálka. Reagoval tým, že ju obvinil z rasizmu a označil za 'špinavú lesbičku'. V nahnevanom nadväzujúcom videu  Mila reagovala slovami, že „neznáša náboženstvo“.

Mila pokračovala a okrem iného povedala: "Poznáte slobodu prejavu? Neváhala som povedať, čo si myslím. Neznášam náboženstvo. Korán je náboženstvom nenávisti; je v ňom iba nenávisť. To si myslím. Hovorím to, čo si myslím ... Nie som vôbec rasista. Proti náboženstvu nemožno jednoducho byť rasistom ... Hovorím, čo chcem, hovorím, čo si myslím. Vaše náboženstvo je úplne *.... " Po zverejnení adresy jej školy na sociálnych sieťach bola nútená odísť a prestúpiť na inú školu, tentokrát v tajnosti.



Novinár Éric Zemmour bol niekoľkokrát napadnutý pred jeho domom; francúzsko-marocká novinárka Zineb el Rhazoui tiež zistila, že adresa jej domu je zverejnená na sociálnych sieťach. Francúzsky prezident Emmanuel Macron medzitým obhajuje právo Charlie Hebdo na slobodu prejavu. "Rúhanie," povedal, "nie je žiadny zločin. Zákon je jasný: máme právo rúhať sa, kritizovať, karikovať náboženstvá. Republikánsky poriadok nie je morálny poriadok ... mimo zákon je podnecovanie nenávisti a útok na dôstojnosť."

Právny prípad z roku 2007 rozhodol, že „Vo Francúzsku je možné urážať náboženstvo, jeho postavy a symboly ... urážanie osôb vyznávajúcich určité náboženstvo je však zakázané. Odvážne slová francúzskych úradov sa však zdajú byť neškodné, bledé a nudné v porovnaní so silou extrémistického násilia a zastrašovania.



Islamskému fundamentalizmu sa už podarilo vytlačiť nielen tisíce prenasledovaných kresťanov - napríklad Asia Bibi, ktorá bola nútená utiecť z Pakistanu do Kanady po tom, čo bola zbavená viny za rúhanie. Táto značka extrémizmu dokázala premeniť mnohých európskych občanov na väzňov, ľudí skrývajúcich sa vo svojich krajinách, odsúdených na smrť a donútených žiť na miestach, ktoré nepoznajú ani ich priatelia a rodiny. A zvykli sme si!

V deň iránskeho rozsudku smrti pre Salmana Rushdieho za román Satanské verše bol britskou tajnou službou spolu s manželkou Marianne Wigginsovou prevezený z domu v severnom Londýne do prvého z viac ako päťdesiatich „ bezpečných domov“, v ktorom spisovateľ žil nasledujúcich desať rokov.

Holandský poslanec Geert Wilders - ktorého meno, ako ďalšieho kandidáta na vraždu, ​​našli na liste papiera, ktorý bol priložený k zavraždenému filmárovi Theovi van Gogh - žije v bezpečných domoch od roku 2004. „Som vo väzení," hovorí , "a oni chodia po slobode.“



Pred desiatimi rokmi reportérka týždenníka Seattle Molly Norrisová solidárne s ohrozenými tvorcami televíznej karikatúry „South Park“ nakreslila Mohamedovu karikatúru. Posledný článok v novinách, ktorý o nej hovoril, uvádzal : "Možno ste si všimli, že stĺpček Molly Norrisovej nie je zahrnutý do vydania tohto týždňa. Je to preto, že Molly už neexistuje... na radu bezpečnostných špecialistov FBI sa bude sťahovať a meniť si meno."

Dánske noviny Jyllands Posten, ktoré ako prvé tlačili karikatúry Mohameda v roku 2005, sa vzdali. Noviny odmietli opätovné zverejnenie karikatúr proroka islamu, keď ich Charlie Hebdo opäť vytlačil na svoju prednú stranu. Redaktora, ktorý karikatúry publikoval v Jyllands Posten, Flemminga Rosea, stále sprevádzajú ochrankári. „Naozaj obdivujem Charlieho odvahu,“ povedal.



"Hrdinovia, ktorí nepodľahli vyhrážkam ani násiliu. Bohužiaľ, dostali obmedzenú podporu. Žiadna publikácia vo Francúzsku ani v Európe sa nespráva ako Charlie. Preto sa domnievam, že v Európe existuje nepísaný zákon proti rúhaniu. Novinárov nekritizujem. Nemôžeme viniť ľudí, ktorí na rozdiel od Charlieho neohrozujú svoje životy. Nenechajme sa však oklamať - tento nedostatok odvahy kráčať v Charlieho šľapajach má svoju cenu, strácame slobodu slova a zákerná forma autocenzúry sa presadzuje, “ uzavrel Rose.

V posledných dňoch nový redaktor časopisu Jyllands Posten Jacob Nybroe zopakoval: "Už ich nebudeme zverejňovať. Potvrdil som túto redakčnú líniu, keď som prišiel, a získal som veľký potlesk. Možno vyzerám ako zbabelec, ale nemôžeme to urobiť."



Mená dánskych karikaturistov sa objavili na rovnakom zozname, aký zverejnila Al-Káida, spolu s menom šéfredaktora Charlie Hebdo Stéphana Charbonniera zavraždeného pri masakre v roku 2015. Dánsky karikaturista Kurt Westergaard je nažive iba preto, že sa počas teroristického útoku na jeho domov skryl .

Dnes má ústredie spoločnosti Jyllands Posten nepriestrelné okná, kovové mreže, ostnaté drôty a videokamery. Nachádza sa oproti prístavu Aarhus, druhému najväčšiemu mestu v Dánsku a je pod dohľadom vo dne aj v noci. Každá automatická brána, každý výťah vyžaduje preukaz a kód. Akoby to bol bankový trezor. Jedny dvere sa otvárajú a po ich zatvorení sa otvárajú ďalšie dvere. Novinári, ktorí tam pracujú, vstupujú po jednom. „Zjednodušene povedané, sloboda prejavu je na celom svete v zlom stave. Vrátane Dánska, Francúzska a na celom Západe,“ uviedol Rose. "Sú to problematické časy; ľudia uprednostňujú poriadok a bezpečnosť pred slobodou.“

No ak nebudeme všetci brániť svoje slobody, čoskoro ich už nebudeme mať.

Giulio Meotti, kultúrny redaktor časopisu Il Foglio, je taliansky novinár a autor.