Komentár  Vladimíra Prochvatilova (Fond strategickej kultúry)

Turecko má záujem o oddelenie Nachičevanu od Azerbajdžanu

Organizácia pre ľudské práva „Afrin-Sýria“  informuje , že turecká armáda v Sýrii prijíma mladých žoldnierov, ktorí majú byť vyslaní do Azerbajdžanu, a ponúka platy od troch do štyroch tisíc dolárov mesačne.

Na tento účel sú verbovaní a cvičení ozbrojenci pro-tureckej Sýrskej národnej armády (SNA) a dôstojníci, ktorí dezertovali z vládnej armády. Trénujú ich v táboroch medzi Afrinom a Idlibom. Vysoké platy lákajú aj mladých Kurdov, ktorí prišli o prácu a živobytie. Podľa organizácie „Afrin-Sýria“ do Azerbajdžanu už pricestovalo asi 150 žoldnierov z Afrinu, väčšinou rezervy  z  turkménskej skupiny „Samarkand“.

Počas výcviku v tureckých vojenských táboroch v Afrine a Idlibe dostáva každý regrút 1 500 dolárov mesačne a po ukončení výcviku sa táto suma zdvojnásobí. Cez hraničný priechod „Chavar-Kilis“ vstupujú žoldnieri na územie Turecka, kde sú školení pre Azerbajdžan.



Kurdská agentúra  Firat   tiež informovala že v Jenderise, Raju a Afrine sa otvorili miesta registrácie žoldnierov pre presun do Azerbajdžanu.

Ruská "Nezavisimaya Gazeta", s odkazom na správy v ruských Telegram -kanáloch  píše, že  „do Azerbajdžanu   bolo prepravených asi 500 sýrskych bojovníkov, predovšetkým Turkménov z ozbrojených formácií  "Sultán Murad ",  Slobodnej sýrskej armády a „Chamzat " .

Koncom júla Turecko spolu s Azerbajdžanom uskutočnilo vojenské cvičenia na území Nachičevanskej autonómnej republiky Azerbajdžanu, ako aj v blízkosti Baku v Ganji, Kjurdamire a Jevlachu. Do ich prípravy bolo zapojených až 5 000 zamestnancov personálu  a v bojovej fáze viac ako 2 600 ľudí, viac ako 200 obrnených vozidiel, 180 rakiet a diel, raketomety a mínomety, 18 lietadiel, vrtuľníkov a bezpilotných lietadiel (UAV), viac ako 30 systémov protivzdušnej obrany (PVO). Na simuláciu nepriateľských akcií bolo použitých 800 cieľov.

Podľa oficiálnych údajov boli počas cvičení „ vyriešené úlohy spoločného plánovania operácií azerbajdžanských a tureckých jednotiek, organizácia interakcie a komplexná podpora vojsk“ .



Cvičenia sa konali na pozadí zhoršujúcej sa arménsko-azerbajdžanského konfliktu, a tiež v predvečer ruského strategického vojenského cvičenia „Kaukaz 2020“, v ktorom, ako uvádza TASS, sa zúčastnia armády z Arménska, Bieloruska, Číny, Mjanmarska a Pakistanu.

Práve v Nachičevane môže vzniknúť turecká vojenská základňa, po ktorej volá množstvo azerbajdžanských médií. „Rozmiestnenie tureckej armády na území Azerbajdžanu by nemalo narážať na prekážky zvonka, NATO len poteší,  ešte sa jedna krajina na južnom Kaukaze odtrhne od Ruska, najmä preto, že prítomnosť tureckej armády by sa stala stabilizujúcim faktorom, vyvážením síl a slúžila by na prevenciu akejkoľvek vojenských excesov, podobných Tovuzskému“ , píše   azerbajdžanský portál„ Zerkalo“ (Zrkadlo).

Turecký politológ Engin Özer  poznamenáva , že  „turecká armáda je aj tak  prítomná v Nachičevane, tak prečo by nemala dostať oficiálny štatút ".

Politológ  z  Baku a  zároveň šéf klubu politológov „Južný Kaukaz“ Ilgar Velizade , sa domnieva,  že „Turecko je schopné presunúť svoje sily do Nachičevanu v priebehu niekoľkých minút, a preto na tomto území vojenská základňa nie je potrebná. To je pravdepodobne dôvod, prečo vedenie krajiny nenástojí na  otázke vytvorenia vojenskej základne v Nachičevane.“



Ak je oficiálne rozmiestnenie tureckých vojsk na území Azerbajdžanu z mnohých dôvodov neprijateľné pre Azerbajdžan aj pre Turecko, potom presun pro-tureckých militantov do Nachičevanu, ktorý má s Tureckom spoločnú hranicu, umožňuje organizovať účinnú hybridnú vojnu proti Arménsku, ktorá zabezpečí nájazdy na hranice.



Je to o to dôležitejšie, že pri všetkých predchádzajúcich stretoch sa drvivá prevaha Azerbajdžancov v kvalite a množstve vojenskej techniky vyrovnávala s prevahou arménskej strany v bojovom výcviku, najmä v horskom špeciálnom výcviku a morálnej motivácii. Zasahovanie do neustále vznikajúcich vojenských konfliktov bojovníkov, ktorých vycvičili tureckí inštruktori, môže zmeniť situáciu v neprospech arménskej strany.

Ruský vojenský analytik Alexander Sobjanin považuje za najpravdepodobnejší dôvod presunu pro-tureckých militantov zo Sýrie, vnútornú politickú situáciu v samotnej Azerbajdžanskej republike, a predovšetkým situáciu v Nachičevane. V rozhovore pre Federálnu službu bezpečnosti (FSB) poznamenal: „Nezabudnite, že azerbajdžanská armáda už potlačila ozbrojené nepokoje v Nachičevane, ktorých dôvodom bola korupcia úradníkov vyslaných z Baku .“



Alexander Sobjanin sa domnieva, že Turecko má záujem o oddelenie Nachičevanu od Azerbajdžanu a „presun pro-tureckých žoldnierov zo Sýrie do Nachičevanu môže aktivovať miestnych ozbrojencov nelojálnych voči Baku, ktorými je Nachičevan doslova naplnený. V konečnom dôsledku sa tak Ankara môže usilovať o destabilizáciu Azerbajdžanu a zvrhnutie Ilhama Alijeva, ktorý sa v prípade vnútornej nestability v spolieha v súčasnosti na podporu Moskvy .

Nachičevanská autonómna republika (NAR) má výnimočné postavenie, aké sa nenachádza v žiadnej inej post sovietskej republike. Nachičevanská ASSR sa odtrhla od ZSSR nezávisle od Azerbajdžanskej SSR. Súčasný ústavný status republiky je „Autonómny štát Nachičevan - demokratická, právna, sekulárna autonómna republika v štruktúre Azerbajdžanskej republiky . “ Zároveň sa status „štátu v štáte“  zakladá na medzinárodnom práve, pretože ústava NAR sa zakladá na ústave Azerbajdžanskej republiky, ako aj na medzinárodných zmluvách z Moskvy a Karska z roku 1921. Osobitné právne postavenie majú aj ozbrojené sily Azerbajdžanskej republiky na území NAR. „Na rozdiel od  Talyšských okresov okolo Lankaranu pri Kaspickom mori, v Nachičevane, koná  Baku vždy oveľa opatrnejšie a presnejšie ,“ hovorí Alexander Sobyanin. - Teraz, s úplným finančným a vojenským pretváraním sveta pod zámienkou „koronavírusového nebezpečenstva“, sa právne postavenie  zmlúv Turecka Kemala Atatürka so Sovietskym Ruskom a ZSSR a právne postavenie Nachičevanskej autonómnej republiky ako „štátu v štáte“ stávajú veľmi dôležitými faktormi určujúcimi hranice a formy vojenských a hybridných vojenských ako aj  informačných útokov v oblasti Veľkého Kaukazu “ .

Ak sa Turecko pokúsi destabilizovať situáciu v Azerbajdžane aktiváciou militantov v Nachičevane, čo okrem iného odvádza pozornosť Ruska a Iránu od udalostí na Blízkom východe, môže rátať s podporou Veľkej Británie a USA. Počas poslednej exacerbácie azerbajdžansko-arménskeho konfliktu Turecko aj Veľká Británia vyjadrili podporu Baku. Šéfom britskej spravodajskej služby MI6 sa nedávno stal osobný priateľ súčasného tureckého prezidenta, bývalý britský veľvyslanec v Turecku Richard Moore. A ak vezmeme do úvahy, že vedenia CIA sa nedávno ujala tiež bývalá veľvyslankyňa USA v Turecku Gina Haspelová, potom je osobitný záujem Anglosasov o kroky Turecka v regióne zrejmý.