Komentár Nika Kommendy (The Guardian)

Svetoví lídri sa pripravujú na účasť na kľúčovom samite o biodiverzite, ktorý sa bude konať v New Yorku, a to vďaka množiacim sa dôkazom, že vlády zlyhávajú v zastavení nebývalého úbytku druhov na celom svete.

Začiatkom tohto mesiaca správa OSN odhalila, že medzinárodné spoločenstvo nedokázalo úplne dosiahnuť žiadny z 20 cieľov v oblasti biodiverzity dohodnutých v roku 2010. Vedci z organizácie Resolve zameranej na výskum životného prostredia však vypracovali plán planetárnej „bezpečnostnej siete“ chránených oblastí, o ktorých hovoria, že by mohli pomôcť zastaviť katastrofickú stratu biodiverzity.

• Vedci začali s mapovaním existujúcich chránených území. Tvoria asi 15% zemskej hmoty Zeme.


• Ďalej identifikovali v súčasnosti nechránené oblasti, ktoré sú domovom obzvlášť vzácnych druhov . Ochrana biotopov týchto druhov by si vyžadovala ochranu ďalších 2,3% pevniny planéty.


• V ďalšom kroku identifikovali ďalších 6% pôdy, ktorá je domovom najväčšieho počtu zreteľných zhlukov druhov .


• Vedci tiež zmapovali oblasti, v ktorých sa nachádzajú najväčšie cicavce planéty, z ktorých mnohé sa vydávajú na veľké vzdialenosti. Ochrana ich biotopov si vyžaduje ochranu ďalších 6,3% pevniny.


• Vedci tiež navrhujú chrániť ďalších 16% pôdy tvorenej najporušenejšími ekosystémami - tými, ktoré majú malý alebo žiadny vplyv na človeka.


• Nakoniec vedci pridali oblasti, ktoré by podľa nich mali byť chránené, aby sa zabránilo ďalšiemu rozkladu podnebia - pokiaľ už neboli zahrnuté v iných kategóriách.

Navrhovaná „bezpečnostná sieť“ sa celkovo významne prekrýva s najväčšími zásobárňami prírodného uhlíka na svete. „Globálne stratégie na zastavenie dvojakých kríz straty biodiverzity a zmeny podnebia sú často formulované osobitne, aj keď sú navzájom prepojené,“ píšu autori príspevku. Ak by sa implementovala, „globálna bezpečnostná sieť“ by pokrývala 50,4% zemskej hmoty Zeme.

Vedúci autor Eric Dinerstein pre Guardian uviedol, že analýza publikovaná v časopise Science Advances spojila najpoužívanejšie globálne súbory údajov o vlastnostiach biodiverzity a identifikovala oblasti, ktoré si vyžadujú ďalšiu ochranu.

„Chceli sme pokryť všetko od druhov s najužšími rozsahmi - ako je jarabica Udzungwa, ktorá sa vyskytuje iba v konkrétnom pohorí v Tanzánii - až po fenomény, ako je migrácia karibu v kanadskej tundre, ktoré sa vyskytujú na rozsiahlych územiach. Pretože to všetko je biodiverzita.“



Začiatkom tohto roka OSN predložila návrh plánu na ochranu 30% krajín a oceánov do roku 2030, ktorý poskytne základný kameň dohody o prírode, ktorá sa má dokončiť v čínskom Kunmingu v roku 2021.Tento krok privítali environmentálni aktivisti a odborníci na divokú zver, hoci niektorí tvrdia, že 30% je počet, ktorý odráža skôr to, čo je politicky uskutočniteľné, ako to, čo odporúčala veda.

"Je to podlaha, nie strop," povedal Brian O'Donnell, riaditeľ Kampane za prírodu . "Toto je dočasný cieľ a dôrazne podporujeme vedeckú prácu, ktorú predložili autori Globálnej záchrannej siete a ďalší vedci, ktorí ukazujú, že nakoniec potrebujeme ešte ambicióznejšie ciele."

„Všetky doterajšie štúdie ukazujú, že potrebujeme oveľa viac chránenej krajiny a mora ako 30%,“ uviedol Dr. James Watson, profesor vedy o ochrane prírody na Queenslandskej univerzite. "Takže si myslím, že cieľ 30% je potrebné považovať za nevyhnutné minimum." Watson uviedol, že návrh bezpečnostnej siete pokrývajúcej 50% všetkých krajín je oveľa odvážnejší, ale dodal: „Ak má byť tento plán úspešný, musí sa viac sústrediť na zachovanie posledných neporušených ekosystémov na planéte.“



Od vypuknutia epidémie Covid-19 naberajú globálne problémy v ochrane na naliehavosti. Množstvo správ naznačuje, že zvýšený kontakt človeka s divočinou súvisí so zvýšeným rizikom „šírenia“ choroby. Autori dokumentu o globálnej bezpečnostnej sieti sa domnievajú, že ochrana ekosystémov s najväčšou biodiverzitou by mohla znížiť riziko smrteľných vírusov, ktoré preskakujú z divočiny na človeka.

"Vieme, že napríklad keď ľudia prichádzajú do väčšieho kontaktu s interiérmi tropických lesov, výrazne sa zvyšuje riziko prenosu chorôb zo zvierat na človeka," uviedol Dinerstein. Na otázku, či si myslí, že medzinárodné spoločenstvo v blízkej budúcnosti prijme ambicióznejšie ciele v oblasti biodiverzity, bol Dinerstein opatrne optimistický.

"Pravdepodobne to nebude OSN, ktorá to urobí, pretože nekoná rýchlo," uviedol. "Mám podozrenie, že to bude kombinácia vedcov zaoberajúcich sa klímou a biodiverzitou, domorodých vodcov z celého sveta a Grety Thunbergovej, ktorá zhromažďuje občiansku spoločnosť. "Budú to mladí ľudia, ktorí sa chystajú čeliť týmto existenčným hrozbám pre civilizáciu. Zdá sa, že ich to starší a len tak neskrývajú hlavu v piesku. Ale myslím si, že sa pridá aj zvyšok občianskej spoločnosti a my to zvládneme.“