Komentár Jurija Rubcova (Fond strategickej kultúry)

Avšak v historicky krátkom čase sa krajina postavila na nohy a dobyla nové výšiny.

Na jeseň 1945 roku uplynul rok odo dňa vyhnania posledného okupanta zo sovietskej zeme, ale rozsah zločinov nemeckých nacistov a ich komplicov bol natoľko veľký, že len k 13. septembru sa im podarilo dokončiť výpočet materiálnych strát, ktoré Sovietsky zväz utpel vo vojne. V ten deň bola v sovietskej tlači zverejnená správa Mimoriadnej štátnej komisie ‘’O materiálnej škode, ktorú spôsobili nemeckí fašistickí okupanti štátnym podnikom a inštitúciám, kolchozom, spoločenským organizáciám a občanom ZSSR’’.

Vytvorenie MŠK (celým názvom Mimoriadna štátna komisia na zistenie a vyšetrovanie zverstiev nemeckých nacistických okupantov a ich spolupáchateľov a škôd nimi spôsobených občanom, kolchozom, spoločenským organizáciám, štátnym podnikom a inštitúciám ZSSR) inicioval Ústredný výbor KSSZ (b).

V júli 1942 vedúci oddelenia propagandy a agitácie ÚV G. F. Alexandrov poslal ľudovému komisárovi zahraničných vecí V. M. Molotovovi, tajomníkom Ústredného výboru A. A. Andrejevovi, G. M. Malenkovi a A. S. Ščerbakovi návrh uznesenia Ústredného výboru a sprievodný list, v ktorom odôvodňoval potrebu vytvorenia Mimoriadnej štátnej komisie. Vyšetrovania, ktoré do tej doby z vlastnej iniciatívy viedli v teréne vojenské a civilné úrady, niesli nejednotný charakter, pritom tejto práci bolo potrebné dodať celoštátny charakter.

Dňa 2. novembra bola výnosom prezídia Najvyššieho sovietu ZSSR táto komisia ustanovená. Mimoriadna štátna komisia mala za úlohu zhromažďovať dokumentárne údaje, kontrolovať ich a podľa potreby publikovať materiály o nacistických zločinoch a materiálnych škodách. Samozrejme, štáb, ktorý nemal ani 120 ľudí, nemohol zvládnuť tak rozsiahle úlohy, a preto bol do procesu zostavovania protokolov zapojený vojenský personál Červenej armády, zástupcovia sovietskych, hospodárskych, odborových, družstevných a iných spoločenských organizácií, pracovníci, kolchozníci a zamestnanci.

Komisia pozostávala z ľudí, ktorí boli v celej krajine dobre známi: akademici Akadémie vied ZSSR, spisovateľ A. N. Tolstoj, neurochirurg N. N. Burdenko, právnik I. P. Trajnin, metropolita kyjevský a haličský Nikolaj (Jaruševič), Hrdina Sovietskeho zväzu, pilotka V. S. Grizodubová, člen politbyra ÚV KSSZ (b), prvý tajomník Leningradského oblastného výboru strany a mestského výboru strany A. A. Ždanov a ďalší. Na čelo komisie bol dosadený vedúci sovietskych odborových zväzov N. M. Švernik. Na všetky práce dohliadal podpredseda Štátneho výboru obrany, podpredseda Rady ľudových komisárov ZSSR V. M. Molotov.

V marci 1943 boli vytvorené republikové, krajské a regionálne komisie, vďaka ktorým sa úsilie o identifikáciu a vyšetrovanie zločinov nacistického okupačného režimu a škôd nimi spôsobených národnému hospodárstvu ZSSR, stalo komplexným a systematickým.

Práca, ktorú odviedli bola kolosálna: iba z hľadiska identifikácie materiálnych škôd Mimoriadna štátna komisia preskúmala asi 4 milióny činov.

Konečné výpočty ukázali, že počas Veľkej vlasteneckej vojny prišiel Sovietsky zväz asi o 30% svojho bohatstva. Straty len z priameho ničenia a drancovania majetku (nepriame škody sa nezohľadňovali) dosiahli 679 miliárd rubľov, z toho štátnym podnikov a inštitúciám  - 287 miliárd, kolchozom - 181 miliárd, družstvám, odborovým a ďalším spoločenským organizáciám - 19 miliárd, obyvateľom vidieka a miest - 192 miliárd rubľov.

Nasledujúce čisla sú všeobecne známe a opakovane boli reprodukované v učebniciach a vedeckých prácach. Dostali sa tam práve z materiálov Mimoriadnej štátnej komisie: nacistickí vandali v rámci taktiky spálenej zeme na soviestskej pôde úplne alebo čiastočne zničili a spálili 1710 miest a obcí, viac ako 70 tisíc dedín a osád, viac ako 6 miliónov budov, asi 25 miliónov ľudí pripravili o strechu nad hlavou, zničili asi 32 tisíc priemyselných závodov a 65 tisíc km železničných tratí, zlikvidovali 98 tisíc kolchozov, 1876 štátnych majetkov, 2890 strojovo traktorových staníc.

V oblastiach obsadených nepriateľom bolo vyradených z činnosti 62 vysokých pecí a 213 Siemensových-Martinových pecí, zničených bolo 1135 uhoľných baní, ktoré ročne vyprodukovali viac ako 100 miliónov ton uhlia, viac ako 3 tisíc ropných vrtov s ročnou ťažbou až 5 miliónov ton ropy, elektrárne s celkovou kapacitou asi 5 miliónov kW a veľa ďalších hospodarskych objektov.

Poľnohospodárstvo utrpelo ohromné škody. Okupanti zlikvidovali, ukradli alebo odviezli do Nemecka 7 miliónov koní, 17 miliónov kusov hovädzieho dobytka, 20 miliónov ošípaných, 27 miliónov oviec a kôz a obrovské množstvo domácej hydiny.

Mimoriadne veľké škody národného hospodárstva sa premietli do nasledujúcich čísiel: na okupovaných územiach ZSSR v čase oslobodenia dosahoval podiel zachránených priemyselných podnikov iba 17%, a to aj v oslobodených regiónoch RSFSR - 13%, na Ukrajine - 19%, v Bielorusku - 15%, Moldavsku - 49%, v pobaltských republikách - 32%.

A sféra kultúry? Nacisti po útoku na Sovietsky zväz nesledovali len vojensko-politické ciele, ale usilovali sa zničiť aj stáročnú kultúru, vykoreniť historické povedomie národov ZSSR. Drancovaniu a ničeniu sa nevyhli ani pamätníky svetovej kultúry v Leningrade a na jeho predmestiach, vo Veľkom Novgorode, Pskove, Smolensku, Tveri, Kyjeve, Charkove, Kursku, Sevastopole, Odese, Rostove na Done a v mnohých ďalších mestách. Vyrabovali múzeá umenia a oblastné múzeá, knižnice, archívy. Iba z RSFSR boli vyvezené státisíce umeleckých diel, zhromaždené v domácich zbierkach za viac ako jedno storočie.

V posledných dvoch alebo troch desaťročiach spochybnilo autoritu Mimoriadnej štátnej komisie množstvo zahraničných a ruských autorov, ako dôvod im poslúžilo vyšetrovanie komisie pod vedením akademika N. N. Burdenka o faktoch popravy poľských dôstojníkov v Katyni. 

Takzvaný Katynský masaker patrí k prvej z funkcií guberniálnej Čeky (mimoriadna komisia pre boj s kontrarevolúciou a sabotážou) a vyžaduje si samostatnú diskusiu. A čo sa týka druhej funkcie - stanovenie rozsahu škôd, môžeme s istotou povedať, že komisia svoju úlohu zvládla. Výsledky práce komisie neboli neskoršími štúdiami nijako významne revidované.

Áno, organizácia takýchto prác nebola a nemohla byť vo vojnovom období ideálna. Miestne komisie (v podnikoch, kolchozoch atď.) sa často skladali z nedostatočne kvalifikovaných alebo dokonca negramotných ľudí a nedbanlivé riadenie miestnych orgánov bolo niekedy spísané na úkor okupácie. 

Materiálne straty vzniknuté z núteného ničenia majetku jednotkami Červenej armády počas ústupu boli pripísané okupantom, čo nebolo, presne povedané, korektné. Avšak nekorektné len v účtovnom zmysle. Hlavným dôvodom, ktorý podnietil sovietsky ľud k tomu, aby vyhodil do povetria továrne a elektrárne, zničil úrodu atď., bola nepriateľská agresia.

A môžno len skloniť hlavu pred staršími generáciami, vďaka ktorých práci sa krajina, ktorá stratila takmer tretinu svojho národného bohatstva, dokázala v historicky krátkom čase postaviť na nohy a dobyť nové výšiny.