Napätie medzi Arménskom a Azerbajdžanom v oblasti Náhorného Karabachu spôsobilo prepuknutie jedného z európskych „zmrazených konfliktov“. Téme sa venuje The Guardian.

Čo sa vlastne deje?

Arménsko v nedeľu skoro ráno oznámilo, že vyhlasuje stanné právo, mobilizuje svoju armádu a nariaďuje civilným osobám nevychádzať z domovov. Krajina tvrdí, že jej sused Azerbajdžan začal vojenskú operáciu v spornom regióne zvanom Náhorný Karabach. Azerbajdžan uviedol, že zaútočil iba v reakcii na arménske ostreľovanie.

Náhorný Karabach je medzinárodne uznávaný ako územie Azerbajdžanu, má však prevažne arménske obyvateľstvo, ktoré sa azerbajdžanskej vláde bráni už viac ako storočie. V roku 1991 tento región vyhlásil nezávislosť a od tej doby sám vládne - s arménskou podporou - ako neuznaná republika Artsakh.

Napriek náznakom možného pokroku v oblasti mieru v posledných dvoch rokoch došlo k opätovnému prepuknutiu jedného zo „zmrazených konfliktov“ v Európe. Od nedele bojujú sily z Náhorného Karabachu spolu s arménskou armádou proti azerbajdžanským jednotkám, tankom a lietadlám. Zahynuli najmenej dve desiatky ľudí vrátane civilistov a ďalšie stovky sú zranené. Azerbajdžan tvrdí, že zabral územie vo vnútri Náhorného Karabachu, tým vyhrotil spor s Arménskom a zdá sa, že situácia sa ocitla na veľmi tenkom ľade.

Aké je pozadie?

Náhorný Karabach, hornatý vnútrozemský región ležiaci na hranici Azerbajdžanu, bol zdrojom sporov už pred vznikom Sovietskeho zväzu. Napätie bolo potlačené, keď boli Arménsko aj Azerbajdžan sovietskymi štátmi, ale znovu sa vynorilo po skončení studenej vojny a rozpustení kontroly komunistickou stranou nad blokom.

Vojna medzi arménskymi a azerbajdžanskými silami sa skončila prímerím v roku 1994, keď Arménsko malo úplnú kontrolu nad Náhorným Karabachom a ďalšími menšími enklávami územia Azerbajdžanu.

Hranica medzi týmito dvoma krajinami je považovaná za jednu z najmilitarizovanejších na svete, uviedol Laurence Broers, kaukazský programový riaditeľ mierovej skupiny Conciliation Resources.



"Máme tu situáciu, že v Európe prebiehajú zákopové vojny viac ako 100 rokov po prvej svetovej vojne," uviedol. "V niektorých oblastiach sú zákopy tak blízko, že  sa vojaci navzájom počujú a potenciálne sa môžu rozprávať."

V Azerbajdžane sú väčšinovým obyvateľstvom moslimovia a v Arménsku kresťania. Niektoré zložky na oboch stranách sa usilujú zvaliť konflikt na náboženské rozpory, no analytici tvrdia, že tento uhol pohľadu je neopodstatnený (napríklad Azerbajdžan udržiava silné obranné väzby s Izraelom).

Prečo teraz bojujú?

Arménska revolúcia v roku 2018 priniesla novú generáciu vedenia a vzbudila nádej, že konflikt v Náhornom Karabachu by mohol smerovať k vyriešeniu. Tieto ambície sa však zmenšili, keď arménsky premiér Nikol Pashinyan zaujal v tejto otázke pevný postoj podobný jeho predchodcovi.

"Keďže pandémia Covid-19 si vyžiadala daň z ceny azerbajdžanskej ropy a zemného plynu, je možné, že sa jej vládcovia rozhodli, že je vhodný čas konať," uviedol Broers a dodal: "Možno si mysleli - mali by sme uskutočniť operáciu teraz, využiť nacionalizmus občanov v ťažkej dobe, dosiahnuť určité územné zisky a znovu vstúpiť do mierového procesu z pozície sily."

Azerbajdžan zase tvrdí, že reaguje na arménsku agresiu v oblastiach, ktoré sú legálne jeho územím a ktoré sú už desaťročia okupované nepriateľskými jednotkami a separatistami.

Prečo na tom záleží?

Konflikt, okrem humanitárnej otázky, pri ktorej sú na oboch stranách zabití civilisti, vyvoláva medzinárodné obavy z niekoľkých dôvodov. Najdôležitejšie je, že regionálne mocnosti vrátane Ruska, Turecka a Iránu sú v rôznej miere zainteresované na situácii na južnom Kaukaze, kde aj v rôznej miere investovali. "Ak do bojov nezasiahneme a necháme stupňovať ich intenzitu, mohli by sme sa dostať do situácie z čias prvej svetovej vojny - do ešte väčšieho regionálneho konfliktu,“ uviedol Broers.

Turecko už deklarovalo svoju pevnú podporu Azerbajdžanu, zatiaľ čo Rusko má tradične bližšie k Arménsku, aj keď jeho vzťahy s azerbajdžanskými elitami vzrástli. Tieto dve krajiny bojovali o vplyv na rôznych scénach po celom svete vrátane Sýrie a Líbye. Arménsko tvrdí, že Turecko vysiela sýrskych bojovníkov do oblasti, aby bojovali na strane Azerbajdžanu, hoci o tom zatiaľ neexistujú presvedčivé dôkazy a Azerbajdžan to nazýva „úplným nezmyslom“.

Širší južný Kaukaz je rozhodujúcou tepnou pre plyn a ropu z Azerbajdžanu do Turecka a na európske a ďalšie svetové trhy. Azerbajdžan dodáva asi 5% európskej spotreby plynu a ropy (pomáha znižovať závislosť EÚ od Ruska). Boje v roku 2016 sa priblížili mnohým z týchto ropovodov.