Komentár Burak Bekdil (Gatestone Institute)

Je to nielen ideologické a nielen pragmatické, je to oboje. Turecký prezident Recep Tayyip Erdoğan pochádza z radov militantného islamizmu, pre ktorý je „palestínska vec“ posvätná a „rovnako národná ako akákoľvek iná národná záležitosť“. Jeho láska k Hamasu a jeho oddanosť „veci“ sú skutočné. Rovnako aj jeho pragmatizmus.

Erdoğanov pro-Hamaský (a antiizraelský) fanatizmus je jedným z dôvodov, prečo ho volia islamistickí Turci. Jeho fanatizmus mu zatiaľ nepriniesol žiadne sankcie na medzinárodnej úrovni ani nepoškodil jeho status na domácej politickej scéne. Má všetky ideologické a pragmatické dôvody, aby udržiaval svoj milostný pomer s Hamasom.

Dňa 22. augusta sa Erdoğan stretol v Istanbule s vyšším vojenským vodcom Hamasu Salehom al-Arourim a vysokým politickým vodcom Ismailom Haníjom. Išlo o ďalšie verejné stretnutie prezidenta krajiny NATO so označenými globálnymi teroristami. Arouri bol zodpovedný za únos a zabitie troch izraelských tínedžerov na západnom brehu Jordánu v júni 2014.



Niekoľko týždňov po incidente sa Arouri prihlásil k vraždám na verejnej akcii v Istanbule, na ktorej sa rozpačito zúčastnili aj niektorí vyšší tureckí predstavitelia. Je trápne, aby vládni úradníci boli svedkami, ako sa niekto oficiálne priznáva k svojim teroristickým zločinom v ich domovskej krajine.

Súdiac podľa nedávnej histórie nebolo toto stretnutie nijako prekvapujúce. Naopak, bolo to také normálne, ako keď sa dvaja milenci stretnú v kaviarni na drinku. Erdoğan zdanlivo rád zverejňuje takéto zhromaždenia, aby spochybnil časti sveta, ktoré označujú Hamas za teroristický subjekt - EÚ, Izrael a USA. Je tu aj odkaz pre jeho turecké publikum -  zostávam nedotknuteľný.



V roku 2011 Izrael v rámci dohody o výmene väzňov prepustil 10 teroristov Hamasu. Prišli do Turecka a odvtedy zostali aktívni na tureckom území. V decembri The Telegraphuviedol, že Turecko zatvára oči pred členmi Hamasu, ktorí plánujú útoky na Izrael, z bezpečia Turecka. Tvrdil, že agenti v Istanbule hľadali nováčikov samovražedných bombových útokov tak, že ponúkli ich rodinám zaplatenie zhruba 20 000 dolárov za uskutočnenie útokov v Jeruzaleme a na západnom brehu Jordánu.

V auguste The Telegraphodhalil, že Ankara udelila občianstvo a pasy „vyšším predstaviteľom teroristickej bunky Hamasu“, vrátane Zacharia Najibovej, „zložky Hamasu, ktorá dohliadala na plánovanie atentátu na vtedajšieho starostu Jeruzalema, ako aj na ďalšie izraelské osobnosti verejného života."



Telegraphpoznamenal: „Turecko udeľuje občianstvo vyšším predstaviteľom teroristickej bunky Hamasu, čo vyvoláva obavy, že palestínska skupina bude mať väčšiu slobodu pri plánovaní útokov na izraelských občanov po celom svete. Podľa dôveryhodného zdroja sedem z 12 agentov Hamasu získalo turecké občianstvo a pasy, zatiaľ čo ďalších päť ich prijíma. V niektorých prípadoch žijú agenti pod tureckým pseudonymom."

Izraelskí diplomati pre Fox News potvrdili, že Ankara je v procese udeľovania občianstva najmenej tuctu členov Hamasu. „Turecko prehliada označenia za teroristov a tisíce ich obetí, ktoré boli zranené a zavraždené teroristami Hamasu, aktívne ich podporuje finančne aj logisticky,“ uviedol pre Fox News hovorca izraelského veľvyslanectva vo Washingtone.



Podľa Setha J. Frantzmana, výkonného riaditeľa Stredoeurópskeho strediska pre správy a analýzy „pretrvávajúca podpora Ankary Hamasu, vrátane rozvinutia červeného koberca pre dvoch vysokých vodcov Hamasu, ktorých USA a ďalší považujú za hľadaných teroristov, ukazuje bezprecedentný spôsob, akým súčasní vládcovia Turecka zjavne ignorujú medzinárodné normy. Ankara zaobchádza s Hamasom, akoby to bola rovnocenná vláda, ktorú hostí na najvyššej úrovni."

Washington vydal slabý signál na protest proti poslednému stretnutiu Erdoğana s teroristami, ktorí dokonca pripustili, že sú teroristami. Americké ministerstvo zahraničia odsúdilo toto stretnutie ako také, ktoré „slúži iba na izoláciu Turecka“ na svetovej scéne. „Spojené štáty dôrazne namietajú proti tomu, aby turecký prezident Erdoğan hostil v Istanbule dvoch vodcov Hamasu,“ uviedol vo vyhlásení 25. augusta hovorca ministerstva zahraničia Morgan Ortagus.



„Pokračujúca podpora prezidenta Erdoğana tejto teroristickej organizácie vyvoláva iba izoláciu Turecka od medzinárodného spoločenstva, poškodzuje záujmy palestínskeho ľudu a podkopáva globálne úsilie zabrániť teroristickým útokom v Gaze.“ Ankara rýchlo odmietla vyhlásenie USA. Uviedla, že Hamas je demokraticky zvoleným aktérom v Gaze, čo je správne, a predstavuje významnú realitu v tomto regióne.

Realistická otázka prišla od opozičného zákonodarcu v Turecku. Ünal Çeviköz, bývalý veľvyslanec a poslanec za hlavnú opozičnú Republikánsku ľudovú stranu, dal v parlamente otázku: „Koľko členov Hamasu dostalo občianstvo počas funkčného obdobia vašej vlády?“ spýtal sa viceprezidenta Fuata Oktaya. Vo vyhlásení Çeviköz dodal : "Tento vývoj predstavuje vážnu prekážku potenciálneho riešenia problému palestínsko-izraelskej otázky. Takýto vývoj ešte zvýši regionálne napätie."



Erdoğanova pro-Hamaská ideológia nie je nová. Nie je to ani aliancia pochádzajúca zo strategických dôvodov alebo dočasnej geopolitickej nevyhnutnosti. Je neoddeliteľnou súčasťou jeho zmýšľania. Vždy bude naprogramovaný tak, aby zvyšoval podporu teroristickej organizácie, najmä ak bude možná bez akýchkoľvek politických ústupkov.

Burak Bekdil, jeden z popredných tureckých novinárov, bol po 29 rokoch nedávno prepustený z najuznávanejších novín v krajine za to, že v Gatestone napísal, čo sa v Turecku deje. Je členom Fóra pre Blízky východ.