Cyperská schránka, cez ktorú tiekli peniaze aj do Zlatého kľúčika, bola spájaná s Bödörovcami, ale dôkazy chýbali. Prepojenie, ako píše portál Aktuality.sk, teraz potvrdzuje bizarný prípad vymyslenej banky, kam Bödörovci naliali milióny.

Zdá sa, že problémy Bödörovcov sa neustále kopia. Po tom, ako poslal Najvyšší súd Norberta Bödöra do väzby v úplatkárskej kauze Dobytkár, mali pred niekoľkými dňami policajti prehľadávať aj dom jeho otca Miroslava, ktorý je šéfom spoločnosti Bonul. V akcii nazvanej OKO má ísť o predražený nákup kamier pre Národnú diaľničnú spoločnosť.

Zdá sa však, že touto akciou sa problémy rodiny Bödörovcov nekončia, pretože v Holandsku sa meno Bödör začalo skloňovať v prípade podvodu a možného prania špinavých peňazí. Miroslav Bödör síce v celej veci vystupuje len ako poškodený, no aj samotný prokurátor naznačuje, že jeho úmysly nemuseli byť čisté.

Ponúkal lety hoci nemal lietadlá

Pred týždňom prišiel Denník N s informáciou, že Miroslav Bödör sa spája s prípadom poľského podvodníka v Holandsku. Novinárom združeným v takzvanej Kočnerovej knižnici Investigatívneho centra Jána Kuciaka bola poskytnutá obžaloba holandského prokurátora redakciou Denníka N, kde je prípad podrobne rozpísaný.



Na tridsiatich stranách opisuje prokurátor podvod Poliaka Nieuzylu, ktorý naoko založil najprv dve letecké spoločnosti a neskôr i banku. Klientom navyše najskôr ponúkal lety súkromnými tryskáčmi, hoci nevlastnil žiadne lietadlá. Neskôr však založil fiktívnu banku s názvom Custos, ktorá mala sídliť v Spojených arabských emirátoch.

Falošná banka aj zamestnanci

Pre banku si mali podľa Aktuality.sk vytvoriť webstránku, dokonca si zaplatil viacero PR článkov, a s potenciálnymi klientmi komunikovali fiktívni zamestnanci. Podľa prokurátora bol ale za týmito falošnými identitami Nieuzyla. Celkovo takto vytvoril dvanásť zamestnancov s vlastnými emailami, cez ktorých komunikoval so svojimi klientmi – obeťami. V jednom prípade, ako upozornil prokurátor, podvodník vytvoril fiktívneho zamestnanca s menom Adam Krasnopolsky.

Bola to iba náhoda, že tom čase bol Nieuzyla ubytovaný v amsterdamskom hoteli NH Hotel Krasnapolsky? Neskôr, keď sa polícia a prokuratúra snažila týchto zamestnancov nájsť, sa to skončilo bez úspechu. Nieuzyla totiž nevedel vydokladovať ani to, že by týmto osobám platil výplaty. Jediný, kto vo fiktívnej banke dostával výplatu, bol len Nieuzyla.

Zlatý kľúčik a Bödörovci

Čo vlastne bola banka Custos? V skutočnosti išlo o obyčajnú eseročku s názvom Custos Trust založenú v Českej republike. Na účty tejto českej firmy potom klienti posielali peniaze mysliac si, že má ísť o účet banky. Dokopy sa na troch účtoch fiktívnej banky v Česku objavilo viac ako 4,2 milióna eur. Suverénne najväčší vklad, 4 milióny eur, vložila cyperská schránková spoločnosť Saxian Investments. Ostatné vklady sa pohybovali rádovo v desiatkach tisíc eur.

Ako prednedávnom informovali médiá združené v projekte Kočnerova knižnica, záhadná cyperská schránka má viacero liniek na Norberta Bödöra. Firma mala v minulosti požičať finančné prostriedky firmám, ktoré sa stali vlastníkmi známeho nitrianskeho hotela Zlatý kľúčik. Hotel prepojil s nitrianskym oligarchom zavraždený novinár Ján Kuciak.

Rozprávkovo dobré investície

Cyperská schránka sa okrem toho objavila v súvislosti s Bödörovcami aj pri predaji prešovskej polikliniky. Norbert Bödör totiž polikliniku vlastnil cez firmu Wesper, polikliniku predal firme ProCare patriacej do skupiny Penta. Podľa tvrdení zástupcov Penty s Bödörom vtedy nekomunikovali, obchod mali zabezpečiť renomovaní poradcovia a právnici v pozadí cyperského Saxianu. Za dohodnutie tohto obchodu dostala neznáma schránka štedrú odmenu, a to 20-percentný podiel v spoločnosti ProCare.

Neskôr tento podiel Saxian predal privátnemu investičnému fondu Avant Private Equity. V tomto fonde mal výsostné postavenie Norbert Bödör a fond v priebehu jedného roku a štyroch mesiacov rozprávkovo zvýšil svoju hodnotu desaťnásobne. Inými slovami, akcie ktoré Bödör nakúpil za približne 400 eur, mali o niekoľko mesiacov hodnotu viac ako 4000 eur.

Mimo dosahu akýchkoľvek úradov

Poďme ale naspäť k fiktívnej banke, ktorej fungovanie odhalili holandské orgány. Otázku, prečo by cyperská schránková firma, s linkami na Bödöra, chcela investovať do pochybnej banky zo Spojených arabských emirátov, si položil aj tamojší prokurátor. Odpoveďou na ňu podľa portálu Aktuality.sk môže byť ponuka falošnej banky, ktorá klientom sľubuje fakticky neviditeľnosť pred úradmi. Tá sa pýšila tým, že všetky prostriedky v banke sú mimo dosahu akýchkoľvek úradov. „Banka“ poľského špekulanta ponúkala svojim klientom odmietnutie akejkoľvek spolupráce s orgánmi bankového dohľadu, políciou či inými inštitúciami.

Prokurátor vidí v tejto ponuke, ktorá je v rozpore s európskym bankovým trhom, dôvod, prečo sa niektorí klienti rozhodli využiť služby pofidérnej a falošnej banky. Holandský prokurátor vo svojej obžalobe naznačuje, že celý podvod mohol byť takzvaným dvojitým praním špinavých peňazí, teda že finančné prostriedky klientov pochádzali z trestnej činnosti a falošnú banku či dokonca samotný podvod realizovaný Nieuzylom chceli využiť na zlegálnenie ich peňazí.

Transakciu dohováral Miroslav Bödör

Toto tiež naznačuje aj to, že zo všetkých podvedených klientov sa od roku 2018 prihlásil len cyperský Saxian. I ten až po dvoch rokoch, odkedy poslal 4 milióny eur do falošnej banky, kde ich zadržala holandská polícia. Holandské orgány tak začali vyšetrovať, kto stojí za záhadnou cyperskou schránkou. Zistili, že tá bola vlastnená lichtenštajnskou nadáciou Betlem Foundation, za ktorou je Miroslav Bödör. Okrem toho mali holandské orgány vypočuť aj majiteľa slovenskej poradensko-audítorskej skupiny VGD Mariána Škorníka.

Ten priznal, že celú transkaciu mal dohadovať sám Miroslav Bödör. Prečo sa ale orgány pýtali tieto otázky Škorníka, nie je jasné, v obžalobe je však Škorník označený za poradcu Bödöra. Z kontextu Škorníkových odpovedí vyplýva aj to, že mal realizovať vyplatenie finančných prostriedkov do pochybnej schémy okolo falošnej banky Custos.

Zaujímavý prepletenec rôznych firiem

Spojenie cez Saxian nie je ale jedinou linkou medzi VGD a Bödörom. Jedna zo Škorníkových firiem, VGD Slovakia, realizovala aj zápis do registra partnerov verejného sektora pre Bödörovu firmu Bonul. Holandský prokurátor vo svojej obžalobe hovorí, že takýto postup Bödöra je veľmi podozrivý: „Pri pohľade na medzinárodne uznávané typológie prania špinavých peňazí viaceré z týchto typológií sa vzťahujú na túto transakciu,“ spomína v obžalobe prokurátor.

Samotnú transakciu totiž Bödör nerealizoval napriamo. Peniaze mali najskôr prejsť z cyperského Saxianu ako pôžička do inej schránkovej firmy, Detchant v Írsku, ktorá ich mala poslať na účty fiktívnej banky Custos. Poliak Nieuzyla sa dokonca neskôr snažil vypracovať falošné kontrakty medzi firmami Detchant a Custos, aby daná transakcia vyzerala ako investícia do projektu.

Poukazuje na pozadie Bödörovcov

Zvláštne boli aj dokumenty medzi Saxianom a Detchantom. Ako si holandské orgány všimli, boli na nich uvedené zmätočné čísla účtov, keď účet Saxianu bol označený ako účet írskeho Detchantu. V skutočnosti však bol tento účet účtom českej firmy Avant, teda firmy, ktorá spravuje Avant Private Equity, fond, v ktorom mal investované peniaze Norbert Bödör.

Ako uvádza prokurátor, napriek rozsiahlemu právnemu stanovisku cyperskej firmy Saxian Investments sa k podrobnostiam a podstate tejto transakcie nevyjadrili. Holandský prokurátor, píšu v závere Aktuality.sk, upozorňuje v obžalobe aj na pozadie Miroslava Bödöra a jeho syna Norberta. Spomína úplatkársku kauzu Dobytkár, pre ktorú je Norbert Bödör aktuálne vo väzbe. Ale aj to, že Bödör a jeho esbéeska Bonul sa objavuje v médiách často v spojitosti s kauzami so spoločenským dosahom.