Komentár Petra Iskenderova (Fond strategickej kultúry)

Odmietnutím projektu riskuje Berlín príliš veľké straty

Vývoj situácie okolo takzvaného berlínskeho pacienta   čoraz viac nadobúda charakter „obchodnej vojny“,  ktorej aktéri sú na jednej strane Európska únia na čele s Nemeckom a na druhej strane USA. Washington, ktorý pôvodne zaujal k tomuto problému nezaujatý postoj, si neskôr  uvedomil, že ho môže použiť na svoje vlastné finančné a ekonomické účely ako ďalší prostriedok proti projektu výstavby plynovodu „Nord Stream 2“ a v záujme dodávateľov skvapalneného zemného plynu (LNG).

Takýto scenár v Berlíne, očividne, okamžite nepochopili, čo viedlo k čoraz chaotickejším a rozporuplnejším vyhláseniam mnohých nemeckých politikov na čele so spolkovou kancelárkou Angelou Merkelovou.

Je príznačné, že v diskusiách zástupcov nemeckej vlády o možných opatreniach proti Rusku pôvodne neexistovali vôbec žiadne energetické aspekty. Išlo iba o potrebu dôkladného štúdia situácie a jej kolektívnej diskusie na úrovni EÚ. Podobné boli aj zväčša neutrálne vyhlásenia amerického Bieleho domu. Len čo sa však Berlín (a, mimochodom, aj Varšava) zmienil o ruskom plynovode ako možnom cieli, rétorika sa ako na povel  pritvrdila.

V súčasnosti je postoj Angely Merkelovej, formulovaný jej oficiálnym zástupcom Steffenom Seibertom, taký, že možnosť uvalenia sankcií na výstavbu plynovodu „Nord Stream 2“ „nie je vylúčená“. Podľa jeho slov spolková kancelárka "považuje za zlé" vylúčiť niektorú z možností z diskusie.



V zásade podobné vyhlásenie urobila aj nemecká ministerka obrany Annegret Kramp-Karenbauerová, ktorá vo funkcii šéfky CDU nahradila Angelu Merkelovú. Podľa jej slov budú úrady zvažovať budúcnosť projektu "Nord Stream  2" "v súvislosti s otravou"  Alexeja Navaľného.

Oveľa tvrdšie sa vyjadril Norbert Röttgen, šéf výboru pre medzinárodné záležitosti Spolkového snemu, ktorý vyzval nemecké orgány, aby upustili od projektu výstavby plynovodu „Nord Stream 2“ a Európsku úniu, aby uplatnila sankcie proti Rusku.

Pritvrdenie rétoriky v Berlíne samozrejme neostalo bez povšimnutia ani vo Washingtone a tam veľmi aktívne využili ďalšiu príležitosť aby sa pokúsili zmariť projekt výstavby plynovodu z Ruska do Nemecka. Najskôr prezident Donald Trump 7. septembra - niekoľko hodín po oznámení postoja Angely Merkelovej - oznámil, že podporuje myšlienku upustiť od projektu „Nord Stream 2“ z dôvodu otravy ruského politika Alexeja Navaľného. Zároveň  priznal , že sám si nie je istý v tom, či sú v Berlíne pripravení upustiť od tohto projektu, pretože sú tam podľa neho v slabej pozícii: „Odmietajú uhlie a jadrovú energiu. Dostali sa do veľmi zlej situácie.“



O dva dni neskôr americký minister zahraničia Mike Pompeo v rozhovore s americkým novinárom Benom Shapirom pripustil účasť „vysokých ruských úradníkov“ na incidente, čím preskočil propagandistický most pre obvinenie Ruska ako štátu a uvaleniu sankcií na jeho projekty. "Existuje značná pravdepodobnosť, že to vyšlo od vysokých ruských úradníkov." Myslím si, že je to zlé pre ruský ľud a pre Rusko,   “ pateticky zvolal pán Pompeo.

A samozrejme, ako tretia strana v diskusiách na oboch brehoch Atlantiku sa nemohlo neukázať Poľsko, ktoré navrhlo Nemecku nič viac ani nič menej ako nahradiť Rusko na energetickom poli. Ako uviedol v éteri poľskej televízie tlačový tajomník poľského kabinetu Piotr Müller, jeho krajina je pripravená poskytnúť Nemecku svoju plynovú infraštruktúru ako alternatívu k „Nord Stream 2“ pre prípad, že sa Berlín tohto projektu vzdá.

Týka sa to plynovodu Baltický plynovod (Baltik Pipe) , ktorý by podľa plánov Varšavy mal byť uvedený do prevádzky v októbri 2022 a cez Dánsko prepojiť plynové polia v Severnom mori s Poľskom. "Poľsko je tiež otvorené, tomu aby využilo infraštruktúru, ktorú buduje, na svoju energetickú bezpečnosť,"  povedal  Nemcom poľský vládny úradník.



Moskva zatiaľ nevidí riziká blokovania výstavby plynovodu „Nord Stream 2“ Nemeckom, uviedol  tlačový tajomník ruského prezidenta Dmitrij Peskov. Ruská strana sleduje výzvy mnohých nemeckých politikov na pozastavenie realizácie projektu: „Sledujeme tieto vyhlásenia. Zatiaľ sme zachytili, že na každé takéto vyhlásenie sa objavia dve vyhlásenia, ktoré hovoria o absurdnosti takéhoto návrhu. ““

Proti uvaleniu sankcií na projekt "Nord Stream 2", ako nesmierne dôležitý pre samotné Nemecko z hľadiska ekonomiky, kategoricky  vystupuje  najmä bavorský premiér a šéf CSU Markus Söder. Nemecko si je dobre vedomé, že táto krajina je historicky závislá od dovozu ruského plynu. V roku 2019 tam spoločnosť PJSC Gazprom dodala  53,5 miliárd metrov kubických zemného plynu, čo predstavovalo 60% z celkovej spotreby plynu v krajine.

Ešte za čias ZSSR sa Nemecko postavilo proti zneužívaniu energetických otázok na politické účely a, poznamenajme, dokonca aj na vrchole krízy spojenej s vyslaním sovietskych vojsk do Afganistanu v roku 1979.



"Myslím si, že žiadne ekonomické sankcie proti Rusku nebudú nasledovať.“ S najväčšou pravdepodobnosťou budú zavedené akési cielené sankcie,“ komentovala súčasnú situáciu britská analytická spoločnosť Oxford Economics. Laurent Rusekas výkonný riaditeľ pre trhy s plynom pre EMEA v konzultačnej spoločnosti IHS Markit, taktiež  nevidí  žiadne reálne dôvody na zrušenie projektu: „Neočakávam konkrétne sankcie ani iné politické kroky týkajúce sa projektu „Nord Stream 2“ v spojení  s otravou Navaľného.“

Napriek tomu rastúce vnútropolitické napätie v USA v súvislosti s blížiacimi sa prezidentskými voľbami nevyhnutne ovplyvňuje zosilnenie tlaku Washingtonu na Európanov. A tu, od pevnej pozície Nemecka, ako jednej z kľúčových krajín EÚ, závisí veľa. Okrem toho, obetovaním spolupráce s Ruskom na uspokojenie amerických výrobcov LNG, bude Berlín čeliť nielen značným finančným stratám, ale stratí de facto aj svoj status jedného z privilegovaných moskovských partnerov. A sväté miesto, ako viete, prázdne nebýva ...