Americkému príbehu a postoju k Iránu ako celku je venovaná veľmi malá pozornosť mainstreamových médií a širokej verejnosti, ani sa nestretáva s vážnym odporom. Napriek tomu, že politika Bieleho domu v tejto veci je postavená na úplných klamoch (Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu IAEA)  nikdy nezistila, že Irán porušuje dohodu), otvorené porušenie medzinárodného práva a nezákonné použitie sily pri atentáte na Qasema Soleimaniho málokto spochybňuje. Strategické a politické zásluhy extrémnej konfrontácie s Teheránom nie sú zaradené ako vysoká priorita. Mali by sme však vidieť, čo to je - neprijateľné a nelegitímne.

Verejnosť nesympatizuje

Dôvod, prečo je Washington schopný vyvinúť takúto agresiu proti Teheránu, viac ako iné krajiny, je založený priamo na rasizme a tiež na náboženských a kultúrnych predsudkoch. Ako islamská republika na Blízkom východe je Irán aj vďaka nedávnej smutnej histórii ľahkým terčom. Ako je fakt, že práve sunnitský ašpiranti na wahhábizmus (reformné puritánske hnutie, ktoré založil na území dnešnej Saudskej Arábie Muhammad bin Abd al-Wahháb, pozn. red.) a salafizmus ( je považovaný za nebezpečnú ideológiu vedúcu k potlačniu práv a slobôd neveriacich, pretože jeho cieľom je nastolenie teokratickej diktatúry, pozn. red.) podnietil teroristické organizácie v regióne, ako je ISIL, proti toxicite amerických vojen a bombardovania. Pompeo tak formuje Irán prostredníctvom všeobecne uznávaných názorov na islamský fundamentalizmus a terorizmus, ktoré si, samozrejme, získavajú veľmi malé sympatie verejnosti.



Tieto klišé narúšajú geopolitické správanie Iránu a historické faktory, ktoré ho určovali. Irán nie je iracionálny teroristický subjekt na nižšej ako štátnej úrovni, ale národný štát, ktorého ideológia sa vyvinula v priebehu času ako reakcia na zahraničnú agresiu proti nemu na Blízkom východe. Vláda mullahov v Iráne nie je ani tak bezduchým fanatizmom, ale skôr formou nacionalizmu pri „ochrane“ historického perzského národného štátu.

Počujeme len veľmi málo o tom, ako to americké kroky ovplyvnili. Kroky motivované cieľom dostať ropné rezervy krajiny pod ich politickú kontrolu. To viedlo k tomu, že CIA zvrhla v roku 1953 demokraticky zvoleného ľavicového Mohammeda Mosaddegha a zaviedla pravicovú autokraciu pod vedením šáha, k podpore invázie Iraku Saddáma Husajna do Iránu v 80. rokoch a pokračuje dodnes.



Irán, ako ho poznáme dnes, je dlhodobým produktom týchto dedičstiev. Nezapája sa do „šírenia terorizmu“, ale v skutočnosti bojuje v regionálnom boji o svoju vlastnú bezpečnosť proti americkým spojencom v regióne, Izraelu a proamerickým štátom Perzského zálivu. Je to druhá strana, ktorá nenávidela Spoločný komplexný akčný plán a následne lobovala v Amerike za tvrdý postoj proti Teheránu. Amerika sa , samozrejme nebránila, pretože dopĺňa ich cieľ dominovať na celom Blízkom východe, a teda opätovne začleniť Irán, krajinu bohatú na ropu, ktorú „stratili“ v roku 1979, späť pod svoj vplyv.

Falošná hra USA

Vzhľadom na túto situáciu USA úplne sfalšovali informáciu, a to proti všetkým dôveryhodným dôkazom, že Irán porušuje JCPOA, aby vytvorili fasádu na presadzovanie sankcií v nádeji, že dôjde k zmene režimu v krajine. Toto bolo uvedené v orientalistickej, islamofóbnej rétorike, ktorá sa snaží krajinu neustále vykresľovať stereotypmi terorizmu a náboženského fanatizmu, pričom ignoruje a vynecháva historické skutočnosti a rozsiahle záznamy o amerických zločinoch proti krajine samotnej.



Nemali by sme predstierať, že kroky USA proti Iránu majú akúkoľvek legitimitu, či už podľa medzinárodného práva, alebo v skutočnosti. Je to bolestne zrejmý, ale presvedčivý prelud pre geopolitické ciele na Blízkom východe. Rovnako ako pri Saddámových „zbraniach hromadného ničenia“, aj naďalej USA šíria svoju politiku a cestu deštrukcie v regióne na základe klamstiev.

Bohužiaľ, všeobecná ľahostajnosť verejnosti a jej zakorenená fóbia voči islamskému svetu spôsobila, že mnoho ľudí je voči Teheránu nepriaznivo naklonených. Falošná americká propaganda urobila svoju prácu. Irán nepovažujú za historickú obeť americkej agresie, ale (neprávom) za národ dobrosrdečný vedený fanatikmi poháňanými iracionálnymi impulzmi. Ale ktorú krajinu tieto slová najlepšie vystihujú?

Tom Fowdy  je britský spisovateľ a analytik politiky a medzinárodných vzťahov so zameraním predovšetkým na východnú Áziu.