Komentár Fabiana Reinbolda (t-online)

Do volebnej kampane v USA prúdi čoraz viac peňazí. Sumy sú ohromujúce a ich pôvod je často nejasný. To má ale aj svoje dôsledky. Rozhodnutie súdu teraz búra všetky bariéry.

Ak chceme mať predstavu o tom, akú mimoriadnu úlohu zohrávajú peniaze v americkej predvolebnej kampani, stojí za to sa pozrieť na Donalda Trumpa. Americký prezident agituje skôr krátkodobo a impulzívne než dlhodobo a strategicky, určite ale vie využiť čas.

Už krátko po tom, ako zložil slávnostnú prísahu, začal so zbieraním finančných darov do ďalších prezidentských volieb. Od januára 2017 týždeň čo týždeň sa jeho pracovný tím snaží získať finančnú podporu od priaznivcov, usporadúvajú sa galavečery, na ktorých jedna fotografia s Trumpom vyjde na 580-tisíc dolár.

Peniaze sú všadeprítomné, neodmysliteľné a do americkej volebnej kampane prúdia aj z neprehľadných zdrojov. A najmä je ich stále viac a viac. Vo voľbách v roku 2016 sa minulo 6,5 miliardy dolárov (asi 5,5 miliardy eur). Veľká časť – 4,1 miliardy, pripadla na voľby do Kongresu, zatiaľ čo 2,4 miliardy išli do súboja o Biely dom.

Peniaze sú slobodným vyjadrením názoru

 Tento rekord sa ale v roku 2020 zrejme už nezopakuje. Do konca augusta sa na samotný súboj o prezidentský úrad doposiaľ minulo 6,2 miliardy dolárov. Na porovnanie: V Nemecku politické strany vo voľbách do Bundestagu vynaložili 100 miliónov eur.

Peniaze vždy hrali dôležitú úlohu v amerických volebných kampaniach v USA, koniec koncov, USA sú veľká krajina. Volebná reklama sa robí na mnohých regionálnych trhoch, potrebný je štáb spolupracovníkov a kandidát prichádza na kampane vlastným lietadlom. Keďže štát nefinancuje politické strany, kandidáti a strany venujú veľa času na zabezpečenie finančných darov a veľkú časť z nich zase použijú na získavanie ďalších darcov.

Už desať rokov do systému nateká oveľa viac peňazí. Súvisí to zásadným rozhodnutím amerického Ústavného súdu. V roku 2010 konzervatívna väčšina dosiahla rozhodnutie, že firmy by mali mať rovnaké práva ako občania, a že akékoľvek stanovenie hornej hranice pre finančné dary na volebné kampane by bolo porušením prvého dodatku ústavy. V preklade to znamená: Peniaze sú slobodným vyjadrením názoru.

Problém nejasných finančných zdrojov

To malo vážne dôsledky. Priame dary od občanov pre kandidátov sú síce stále obmedzené na 2 800 dolárov ročne, no objavili sa nové lobistické organizácie, ktoré nepoznajú žiadne hranice. Superpolitické akčné výbory (SuperPAC), jednotlivci, spoločnosti, odbory a iné SuperPAC môžu venovať toľko peňazí, koľko len chcú.

Jediným obmedzením je, že SuperPAC nemôže peniaze posunúť priamo kandidátovi, no môže mu robiť reklamu donekonečna. Politické neziskové združenia smú tiež neobmedzene prijímať dary, nemajú ani povinnosť zverejňovať meno konkrétneho darcu. Do volebnej kampane tak tečú stovky miliónov dolárov s nejasným pôvodom. Kryje sa tým aj priamy vplyv na kandidátov.

Kritika takýchto pomerov sa stupňuje. V primárkach sa napríklad demokrati a ľavicový kandidát Bernie Sanders zriekli podpory zo strany SuperPAC. Namiesto toho vsadili na sieť individuálnych darcov, a to so značným úspechom. S výrazným náskokom najviac peňazí vynaložil v primárkach multimilionár Mike Bloomberg. Z vlastného vrecka zaplatil viac ako jednu miliardu dolárov. Čím boli peniaze dôležitejšie, tým väčšie šance si pripisovali multimilionári Boomberg, aj Trump.

Peniaze nie sú všetko

Peniaze však nie sú všetko. Vo voľbách v roku 2016 získala Hillary Clintonová dvakrát viac finančných darov ako Trump. Demokrati síce mohli v televízii zafinancovať viac svojej reklamy, no Trump v spravodajstve dominoval. Cenovo výhodnou reklamou na internete sa mu podarilo lepšie zaujať voličov a predstaviť im svoje posolstvo.

Naopak, do leta 2020 mal Trump k dispozícii oveľa viac peňazí ako Joe Biden, no na priazni v preferenčných prieskumoch sa to neodzrkadlilo. Na konci nevíťazí ten, kto má najviac peňazí, ale ten, kto sa lepšie prezentuje ako kandidát.

Silná polarizácia v krajine je stále vynikajúcim spôsobom zbierania peňazí, najmä pokiaľ ide o obavy, že by sa do čela mohla dostať protistrana. Niektorí pozorovatelia očakávali, že v dôsledku pandemickej a hospodárskej krízy poklesne ochota darovať peniaze, ale nie je to tak. Len v auguste Biden vyzbieral 364 miliónov dolárov, čo je nový rekord v histórii amerických volieb.