Falošné účty môžu ovplyvniť aj výsledky volieb. Facebook sa o to začne zaujímať až vtedy, keď hrozia negatívne reakcie v tlači, tvrdí medzičasom už prepustená analytička, pre Frankfurter Allgemeine Zeitung.

Keď Facebook zistí organizovanú manipuláciu s verejnou mienkou, je otázka, či a ako rýchlo táto najväčšia sociálna sieť na svete na to zareaguje. Zjavne to ale závisí od toho, kde sa to stalo. V prípade falošných účtov spojených napríklad s Indonéziou, Irakom či Salvadorom, koncern ponecháva riešenie na úradníkov, zatiaľ čo vedenie sa o to  v podstate nestará, hovorí prepustená pracovníčka.

„Často som mala pocit spoluviny, keď v takýchto krajinách vypukli násilnosti či nepokoje,“ – napísala pre online časopis „Buzzfeed News“ dátová analytička Sophie Zhangová a svojim bývalým kolegom adresovala odkaz: „Viem, že mám na rukách krv“.



Raz jej šéf povedal, že väčšina krajín mimo západného sveta funguje ako Divoký západ a ona je akoby „diktátorkou na čiastočný úväzok“. Myslel to ako kompliment, uviedla analytička, ktorá tri roky pracovala pre Facebook. „Sama som bez dozoru prijala toľko rozhodnutí, ktoré sa týkali prezidentov a opatrení proti mnohým prominentným politikom na svete, že to ani neviem zrátať,“ – citoval Zhangovú časopis „Buzzfeed News“.

Priaznivé titulky sú dôležitejšie než výsledky volieb

 Toľko užívateľov sociálnych sieť ich zneužíva na manipuláciu, že bolo len na jej osobnom rozhodnutí, ktorým prípadom bude venovať väčšiu pozornosť. Zásadným problémom je, že sociálne siete nemajú dostatok personálu a zdrojov na boj proti manipuláciám.

„Facebook navonok poskytuje obraz sily a kompetencie, ale v skutočnosti sú mnohé naše činy ľahkovážne či „náhodné nehody“,“ – uviedla ďalej Zhangová.



Koncern uprednostňuje Spojené štáty či západnú Európu. Často na prípady manipulácie reagoval až vtedy, keď sa opakovane zverejňovali na internetovej komunikačnej platforme spoločnosti Workplace. Facebook má tendenciu reagovať len na prípady, ktoré by mohli viesť k negatívnym palcovým titulkom v tlači. To je dôležitejšie než korektné výsledky volieb.

Ako príklad uvádza Zhang Juana Orlanda Hernandeza, prezidenta Hondurasu. Bol zodpovedný za koordinovanú kampaň s tisíckami  falošných správ s cieľom zmanipulovať verejnú mienku v Hondurase. Facebook na to zareagoval až po deviatich mesiacoch.

Podobný prípad sa stal aj v Azerbajdžane, kde vládnuca strana s cieľom zdiskreditovať opozíciu vyprodukovala tisíce nepravdivých správ. Facebook podnikol kroky až rok po tom, ako na to upozornila Zhangová. „Možno si mysleli, že takýto postoj je múdry, ale skutočnosť je taká, že im to bolo v podstate jedno a nevideli dôvod niečo s tým robiť,“ – dodáva analytička.

Odstupné neprijala

Časopis citoval bývalého kolegu Zhangovej, ktorý ju označil na veľmi šikovnú, pokiaľ išlo o vyhľadávanie falošných účtov. „Bola jedinou osobou, ktorej som vo Facebooku veril, že svoju prácu robí zodpovedne,“ – povedal. Dodal, že Zhangová bola sklamaná z toho, ako sa spoločnosť správa k svojim najlepším pracovníkom.



Zhangovú prepustili tento mesiac, hoci ponúkla, že bude pracovať zadarmo ako dobrovoľníčka až do prezidentských volieb v USA.  Zriekla sa odstupného vo výške viac ako 60-tisíc dolárov, aby nemusela podpísať, že po výpovedi nebude negatívne písať o Facebooku. Pri odchode však kolegov povzbudila, aby v spoločnosti zostali a zlepšili ju zvnútra.

Facebook reagoval na obvinenia vyhlásením, v ktorom ich vlastne nepoprel: „Vytvorili sme špecializované tímy, ktoré spolupracujú s poprednými odborníkmi, aby sa zabránilo zneužívaniu našich systémov. Odstránili sme vyše stovky sietí kvôli ich koordinovanému a nehodnovernému konaniu. Každý problém starostlivo skúmame, vrátane tých, ktoré pani Zhangová vytkla ešte pred tým, ako sme prijali opatrenia, alebo ako spoločnosť k tomu zaujala stanovisko.“  Ku konkrétnym príkladom, ktoré spomínala Zhangová, sa však Facebook nevyjadril, uzatvára Frankfurter Allgemeine Zeitung.“