Komentár Vladimíra Michejeva (Fond strategickej kultúry)

Na prebudenie sa bude musieť čakať dlho, ale ono príde

Je ťažké zbaviť sa pocitu, že prípad vodcu opozície Navaľného je  neviditeľnými vláknami, alebo skôr s tajnými prameňmi spojený s neúspechom „farebnej revolúcie“ v Bielorusku, kde si prezident, keď sa spamätal, uvedomil, kto je jediným spojencom jeho krajiny, ako aj s perspektívou dokončenia plynovodu Nord Stream 2, tiahnuceho sa  pozdĺž dna Baltického mora, ktoré je vzdialené iba 160 kilometrov od dosiahnutia nemeckého pobrežia.

Nemecký minister zahraničia Heiko Maas, ktorý pokračuje vo svojej križiackej výprave proti Rusku, 10. septembra oznámil v éteri televízneho kanálu ZDF, že medzi scenármi reakcie na hmlistý incident s Navaľným sa uvažuje o takej možnosti, ako je pozastavenie výstavby Nord Stream 2.

Niekoľko hodín predtým, ako sa bojovník proti korupcii prebral na nemeckej klinike Charity z kómy, spolková kancelárka Angela Merkelová skorigovala svoje predchádzajúce stanovisko a uviedla , že je solidárna so svojím ministrom zahraničných vecí, ktorý poukázal na účasť Ruska vo vyšetrovaní toho, čo sa stalo, s dokončením systému infraštruktúry v zásobovaní Nemecka a ďalších európskych krajín sibírskym palivom od spoločnosti Gazprom.



Výber načasovania otravy „à la Skripaľ“ opozičného vodcu Navaľného naznačuje, že u objednávateľov mohli existovať najmenej tri motívy.

Prvým z nich je: pripomínať európskym obyvateľom... príšerného obludného darebáka, ktorý vykúka spoza ľavého ramena báčika Lukašenka, ktorému to, podľa slov jedného z tých, ktorý ťahá za nitky v zákulisí udalostí minského majdanu, dodáva sebadôveru „rozlúsknuť tvrdý oriešok“. Druhý: pokaziť atmosféru v predvečer jediného volebného dňa (JVD) v Ruskej federácii, aj keď bez iluzórnej nádeje na presadenie vašej klientely. Po tretie: vmontovať „Novičok“ do agitačnej propagandistickej kampane, ktorú v lete zahájili americké energetické spoločnosti s cieľom démonizovať Rusko všeobecne, a najmä projekt Nord Stream 2.

Kampaň proti Gazpromu  už dávno získala politické podfarbenie.

Je iróniou, poznamenáva  BBC , že kritika americkej administratívy zameraná na torpédovanie plynovodu vyvoláva reakciu odmietnutia u mnohých Nemcov, ktorí spájajú krízu v spojeneckých vzťahoch s postavou Donalda Trumpa. Ako píše autor BBC, Trumpa  „nemajú v Nemecku radi a jeho útoky proti ropovodu iba zvyšujú popularitu ropovodu“ (He is disliked in Germany and his rants against the pipeline only serve to boost its popularity) .

Pre ilustráciu stojí za zmienku názor dvoch autorov novín Handelsblatt, Thomasa Siegmunda a Matthiasa Bruggmana: „Trump ukazuje, čo znamená premenlivá zahraničná politika - už sa nikto nemôže cítiť v bezpečí. Dane z automobilov, ocele alebo francúzskeho vína sa svojvoľne zvyšujú. Preto musí Nemecko ako vyvážajúca krajina pokračovať v uskutočňovaní stratégie voľného obchodu. To neznamená, že v prípade Navaľného nie je potrebný jasný odkaz pre Moskvu, ale zastaviť z tohto dôvodu projekt Nord Stream 2,  je odklon od priameho smeru. Hnev – to nie je politika .“



O poltón vyššie zaznel demarš vyhlásenia Michaela Harmsa, šéfa Východného výboru nemeckej ekonomiky, ktorý združuje viac ako 350 spoločností. Harms vo svojom liste ministrovi zahraničných vecí Heiko Maasovi požaduje potlačiť tlak Trumpovej administratívy na účastníkov projektu „Nord Stream 2“ (Severný kanál 2): „Tretia krajina úspešne zasiahla do strategických záujmov Európy. To spôsobí EÚ dlhodobé škody . “ A záverečné posolstvo: „Hovoríme o zvrchovanosti Nemecka a  Európy . “

Napriek tomu existuje veľa amerických lobistov za LNG  (Liquified Natural Gas, skvapalnený zemný plyn). „ „Nord Stream 2“ nemá osobitnú hodnotu pre udržanie energetickej bezpečnosti Nemecka ,“ tvrdí profesor Christoph Weber z univerzity  Duisburg-Essen, pretože, podľa jeho presvedčenia, existuje „široký prístup k prírodným zdrojom Nórska, USA a severnej Afriky“.... Pre odborníka zvláštny argument. Je isté, že hlavná surovinová základňa nórskych uhľovodíkov nachádzajúcich sa v Severnom mori neustále vysychá. Dve severoafrické krajiny s exportným potenciálom plynových vrtov sa stali „vecami samy osebe“. Alžírsko presmeruje zvyšujúci sa podiel zemného plynu na domácu spotrebu. Líbya po bombardovaní NATO a pokračujúcich kmeňových a regionálnych sporoch stratila časť svojej kapacity a reputácie spoľahlivého dodávateľa.

S plánovacím horizontom 20 - 25 rokov prijatým v energetickom spoločenstve bude Európa chtiac-nechtiac musieť premýšľať, kde a ako kompenzovať odtokové vývozné toky uhľovodíkov z uvedených troch krajín. USA však naďalej majú ambiciózne plány postaviť Európu na ihlu LNG. Iba v samotnom Nemecku stále neexistujú prijímajúce terminály pre  LNG.



Krátkozrakosť nemeckých stratégov? Alebo prepracovanie plynárenského priemyslu pre LNG s odmietnutím plynu z plynovodu zo 70. rokov zo ZSSR/Ruska?  Áno, taká autorita ako Mark Oliver Betzuege, emeritný profesor a riaditeľ Inštitútu pre energiu na univerzite v Kolíne nad Rýnom predpovedá, že ak bude „Nord Stream 2“ pochovaný, žiadny dusivý deficit na trhu nevznikne. Je pravda, že profesor súčasne pripúšťa, že ďalšie objemy sibírskeho plynu čerpaného týmto potrubím, ako ich vypočítali zamestnanci jeho ústavu, znížia priemernú cenu tohto energetického nosiča takmer o päť percent.

V Nemecku vznikli dva neprekonateľné tábory odporcov a podporovateľov plynovodu z Ruska.  Druhí  menovaní sú zastúpení významnými energetickými spoločnosťami v Európe, ktoré nie sú zvyknuté rozhadzovať peniaze a unáhlene investovať. Prispeli desiatimi percentami do kapitálových investícií, ktoré viedli k megaprojektu. Medzi nimi sú také ťažké váhy ako partneri „Gazpromu“ - nemecký  Wintershall a Uniper , rakúsky OMV , francúzsky Engie a Royal Dutch Shell (Veľká Británia a Holandsko). Týchto päť zahraničných spoločností sa nachádza na prvom mieste, ale celkovo sa na projekte „Nord Stream 2“ podieľa 670 spoločností z 25 krajín  sveta.

Okrem závažného argumentu, ktorý môžu predložiť v akomkoľvek súdnom spore v prípade zastavenia výstavby potrubia (kto vráti ich investície a vyrovná ušlý zisk?), sú údaje o energetickej bilancii Európy na ich strane. Tim Koehler, člen predstavenstva priemyselného združenia „Future of Gas“ (Budúcnosť plynu) , pripomína, že podiel plynu z Gazpromu na európskych trhoch dnes dosahuje 40%, v Nemecku je to takmer polovica. Koehler to rozumne uzatvára: „ Takéto obrovské objemy plynu sa nedajú rýchlo nahradiť .“ (Such huge volumes of gas cannot be replaced quickly).



"Odmietnutie spoločnosti Nord Stream je strela do vlastnej  nohy, " uviedol Waldemar Herdt, člen Spolkového výboru pre zahraničné veci zo strany „Alternatíva pre Nemecko“(AfD) . „Máme výrazný deficit v našom energetickom mixe ... Z hľadiska ekonomiky a ekológie nemôže nič prekonať „ Nord Stream “ .

Hlavnou tézou proamerických lobistov je tvrdenie, že zvyšovanie dovozu plynu z Ruska je spojené so závislosťou (podobnej drogovej závislosti, či čo?) a hrozbou, že sa stane rukojemníkom, ako hovorí BBC, „politicky nespoľahlivej krajiny“ (politically unreliable country).

Možno si myslíte, že v 70. rokoch, na vrchole studenej vojny, ZSSR aspoň raz použil dodávku uhľovodíkov ako „energetickú zbraň“. Nie, neexistujú precedensy. Pacta sunt servanda  - zmluvy sa musia rešpektovať; Moskva vždy zostala verná svojim zmluvným záväzkom.

Zmenilo sa dnes niečo? Reedícia studenej vojny - 2 v hybridnom formáte, ktorú dotlačili Anglosasi a ku ktorým sa pripojila EÚ, zvyšuje mieru nedôvery. A to nemôže inak, ako prinútiť Moskvu a jej vojensko-politické vedenie, utvrdiť sa v tom, že Rusko v 21. storočí, na rozdiel od 19. storočia, ako formuloval svoje zahraničnopolitické krédo cár Alexander III, má iba troch spojencov: svoju armádu, svoje námorníctvo a vlastné vojenské vesmírne sily (VVS).

Ako dopadne nehanebné rozhorčenie americkej administratívy nad formálnou suverenitou Nemecka a ďalších krajín EÚ? Zatiaľ je pružina iba stlačená. V Nemecku, ktoré ostáva dodnes, 75 rokov po skončení druhej svetovej vojny,  okupovanou krajinou, v ktorej sú navyše umiestnené cudzie jadrové zbrane, je otázka „znárodňovania“ elít stále na dennom poriadku. Je potrebné prebudiť sa a uvedomiť si dlhodobé záujmy národa. Vzhľadom na prevládajúci výskyt takých osobností v politickej triede, ako je Heiko Maas, bude prebudenie trvať dlho. Ale, ono príde. Obrňme sa trpezlivosťou.