komentár Khaled Abu Toameh (Gatestone Institute)

Rastúci počet Arabov, najmä tých, ktorí žijú v Perzskom zálive, tvrdí, že konečne chápu, že Izrael nie je nepriateľom moslimov a Arabov. Táto zmena postoja sa prejavila ešte predtým, ako Spojené arabské emiráty a Bahrajn podpísali mierové dohody s Izraelom počas ceremoniálu v Bielom dome 15. septembra.

Je to priamy výsledok expanzívnych ambícií Iránu a Turecka v arabskom svete a pocitu medzi Arabmi, že tieto dva štáty predstavujú skutočnú hrozbu pre ich národnú bezpečnosť. Donedávna bolo nepredstaviteľné vidieť Arabov otvorene priznávať, že sa mýlili vo viere, že Izrael je nepriateľom moslimov a Arabov. Teraz sa zdá, že Arabi nemajú problém povedať, že sa po celé tie roky v postoji k Izraelu mýlili. Arabi teraz hovoria nahlas, že Irán a jeho zástupcovia v arabskom svete, a nie Izrael, sú skutočnými nepriateľmi Arabov a moslimov.

Väčšina arabských spisovateľov, novinárov a politických aktivistov sa donedávna vyhýbala akejkoľvek forme kritiky Palestínčanov. Takáto kritika bola v arabskom svete považovaná za tabu - Palestínčania boli považovaní za chudobné rozmaznané deti, ktoré trpeli v dôsledku konfliktu s Izraelom. Teraz však v arabských médiách možno nájsť väčšiu kritiku Palestínčanov a ich vedenia ako v západných médiách alebo dokonca v izraelských médiách.



Až donedávna boli výrazy mier a normalizácia (s Izraelom) pre väčšinu Arabov spájané s mimoriadne negatívnymi konotáciami - ponižovanie, podriaďovanie sa, porážka a hanba. Ale už nie. Mnoho Arabov otvorene hovorí o svojej túžbe po mieri s Izraelom. Títo Arabi hovoria, že sa tešia na plody mieru s Izraelom a že je čas, aby arabské krajiny uprednostnili svoje záujmy.

Nič z toho, samozrejme, neznamená, že celý arabský svet zmenil smer a je pripravený uznať Izrael a nadviazať s ním vzťahy. Hlasy Arabov a moslimov, ktorí odmietajú akúkoľvek mierovú zmluvu s Izraelom, zostávajú hlasné a vyjadrujú názory väčšiny ľudí v arabských a islamských krajinách. Najmä tých, ktorí nevychovávali svoju verejnosť k mieru.



Je však pozoruhodné vidieť, ako čoraz väčší počet Arabov vyjadruje svoje názory na Izrael a Palestínčanov vo verejnej sfére. "Dlhé roky sme pomáhali Palestínčanom, dávali sme im peniaze, dávali sme im zbrane a niektorí kvôli nim viedli dokonca vojny s Izraelom. Nakoniec sme zistili, že naši palestínski bratia sú nevďační, tvrdohlaví, nemajú dobré vedenie a odmietajú ísť ďalej vo svojich životoch.“ Arabi hovoria Palestínčanom: „Už nemáte právo veta proti mieru s Izraelom.“

Najdôležitejšie je, že Arabi v Perzskom zálive otvorene pripúšťajú, že zásadnú hrozbu pre mier a stabilitu na Blízkom východe predstavuje Irán, a nie Izrael. Arabi v Perzskom zálive tvrdia, že Irán a jeho palestínski a libanonskí zástupcovia - ako Hamas, Islamský džihád a Hizballáh - ničia arabské krajiny a ťahajú ich k väčšiemu krviprelievaniu, násiliu a chaosu.



Ako nedávno poznamenal saudský spisovateľ Mohammed al-Šajch : "Pre nás v Perzskom zálive už Izrael nie je nepriateľom číslo 1, ako to bolo predtým. Predtým, ako sa perzskí mulláhovia v roku 1979 zmocnili Iránu a začali vyvážať svoju revolúciu, alebo predtým, ako sa Erdogan ujal prezidentskej funkcie v Turecku a usiloval sa o obnovenie osmanskej nadvlády, okupácie arabského sveta."

Al-Šajch uviedol, že Arabi v Perzskom zálive sú jediní, ktorí majú právo hodnotiť nebezpečenstvá a hrozby, ktoré ich obklopujú: "Sme to my, nie iní Arabi, ktorí hodnotíme nebezpečenstvo, ktoré nás obklopuje. Problém je v tom, že väčšina Arabov vrátane Palestínčanov trvá na tom, aby nad nami plnili úlohu strážcov a definovali pre nás naše priority. Tvrdia, že mullahovia v Iráne a Erdogan v Turecku pre nás nepredstavujú hrozbu tak ako Izrael."



Saudský spisovateľ chváliac vyhliadky na mier a normalizáciu s Izraelom poukázal na to, že: "Izrael je vyspelá a nadradená krajina vo všetkých oblastiach a vytvorením priestoru pre mierovú spoluprácu s ním veríme, že z jeho pokroku a nadradenosti budeme mať úžitok." Arabi, ktorí sú proti mieru s Izraelom, dodal al-Šajch sa "nestarajú o rozvoj a modernizáciu, a preto sú z hľadiska modernosti a rozvoja na konci rebríčka".

Al-Šajch uviedol, že mier s Izraelom prinesie Arabom rovnaké výhody ako Izraelu. Inými slovami hovorí, že Arabi môžu na mieri s Izraelom veľa získať. "Sme si istí, že naša spolupráca s Izraelom a USA určite ovplyvní naše národné záujmy, bude mať najlepší dopad na našu národnú bezpečnosť a pozitívne sa odrazí na našom vývoji."



Ahmad al Garni, redaktor saudských novín Sada al Hijaz uviedol, že časy, keď Arabi využívali Izrael na vystrašenie ďalších Arabov, sú konečne preč. „Desenie nás Izraelom sa stalo minulosťou,“ napísal al-Garni  a dodal: "Nebojíme sa Izraela. Nie sme zbabelci. Rokovanie s Izraelom neznamená, že ho milujeme. Jedna vec je milovať Izrael, a druhá vec sú obchodné, hospodárske a politické vzťahy s ním."

Saudská spisovateľka Amal Abdel Aziz al-Hazany, ktorá vyjadrila rastúce rozčarovanie z Palestínčanov v arabských krajinách uviedla , že Palestínčania, ktorí v súčasnosti odsudzujú SAE a Bahrajn za mier s Izraelom, boli pri podpísaní zmluvy medzi prvými Arabmi, ktorí normalizovali svoje vzťahy s Izraelom. Bolo to dohodou z Osla z roku 1993.



Al-Hazany poukázala na to, že zasahovanie Iránu do vnútorných záležitostí Palestínčanov malo za následok oddelenie Západného brehu Jordánu od pásma Gazy a vyvolalo mocenský boj medzi dvoma hlavnými palestínskymi frakciami Fatah a Hamas, ktorý trvá dodnes. Uviedla, že napriek tomu, že Irán podporuje Hamas a Islamský džihád, Arabi naďalej podporujú palestínske ciele na medzinárodných fórach a pri každej príležitosti pripomínajú medzinárodnému spoločenstvu, že Arabi sa zaujímajú o palestínsku otázku.

Al-Hazany tiež poznamenala, že k Palestínčanom naďalej prúdia finančné prostriedky, najmä zo štátov v Perzskom zálive: "Arabi, najmä Saudská Arábia, poskytli všetko možné v prospech palestínskej otázky a milióny dolárov neprestali plynúť do OOP bez zodpovednosti, ale s nádejou, že tieto peniaze minú na zabezpečenie slušného života pre Palestínčanov ... Možno dnes arabským krajinám vyčítať, že sa starajú o svoje záujmy nadviazaním otvorených vzťahov s Izraelom? Časy sa menia, všetko sa zmenilo, okrem palestínskej nálady, ktorá odmieta všetko a všetkých. Nie je v záujme Palestínčanov zaujať odmietavý postoj voči krajinám, ktoré sa rozhodnú normalizovať vzťahy s Izraelom.  Týchto krajín pribúda a ich počet sa časom ešte zvýši."



Emirátsky politický analytik Issa bin Arabi Albuflasah vyjadril pobúrenie a znechutenie nad opakujúcimi sa urážkami a útokmi palestínskeho vedenia na štáty Perzského zálivu, ktoré si trúfli nadviazať mier s Izraelom. "Palestínski vodcovia sú hlavnou príčinou utrpenia ich obyvateľov,“ poznamenal Albuflasah . "Pre Palestínčanov nedosiahli nič. Záleží im iba na moci a dosiahnutí osobných ziskov na úkor palestínskej otázky."

Analytik Emirátov obvinil Palestínčanov z nevďačnosti a uviedol: "Spojené arabské emiráty a ostatné štáty Perzského zálivu otvorili svoje dvere a inštitúcie Palestínčanom, aby žili ako bratia a venovali im starostlivosť a pozornosť. Palestínčania teraz reagujú tak, že nás urážajú a spájajú sa s Iránom, Tureckom a Moslimským bratstvom."



Berúc na vedomie, že Palestínčania majú dlhú históriu odmietania mierových ponúk s Izraelom, uviedol , že Palestínčania sa neobťažovali informovať svojich arabských bratov o svojom zámere podpísať dohody z Osla: "Išlo o nadmerné sebectvo bývalého vodcu OOP Jásira Arafata a jeho nešťastnej vyjednávacej delegácie, ktorí sa zúčastnili v Osle. Do 50. rokov zaplatili Egypt, Sýria, Jordánsko, Libanon, Saudská Arábia, Irak a mnohé arabské krajiny veľkú cenu a bojovali v niekoľkých vojnách v mene Palestínčanov. Arafat im však nedal vedieť o rokovaniach, ktoré viedli k podpísaniu dohôd z Osla."

Saudský spisovateľ Fahd al Degaither vysvetlil, prečo sa Arabi v súčasnosti približujú k Izraelu, a uviedol: "Geopoliticky povedané, v regióne sa objavili noví nepriatelia Arabov s novými a veľmi nebezpečnými ambíciami. Tieto sú deklarované a líšia sa od izraelských. Bolo nám povedané, že sloganom Izraela bolo rozšírenie "Od Eufratu po Níl." Irán sa však netají svojim expanzívnym ideologickým trendom, ktorý už uplatňuje prostredníctvom svojich milícií v Libanone, Iraku a Jemene. Turecko sa naopak snaží v Líbyi chopiť nových zdrojov energie a zameriava sa na Afriku. Tento vývoj podnietil umiernených Arabov k tomu, aby začali prehodnocovať svoje predchádzajúce politické pozície."



Saudský spisovateľ Osama Yamani súhlasil: "Naším dnešným nepriateľom sú Irán a Turecko, ktoré v mene palestínskej otázky okupujú arabské krajiny. Pokiaľ ide o domáceho nepriateľa Palestínčanov, sú to skorumpovaní vodcovia a zradcovia, ktorí spočívajú v lone Iránu. Pre nás skutočným problémom teraz je rozvoj, mier a spravodlivosť, ktoré boli ukradnuté arabskému svetu. Palestínska otázka sa týka arabských národov, ktoré chcú riešenie, ale ich vodcovia majú úžitok zo súčasného stavu. Títo vodcovia majú úžitok z problémov a utrpenia ich obyvateľov. Pod korupčnými vodcami neexistuje riešenie. Palestínske vedenie je v rukách zradcov a príjemcov úplatkov."

Saudský spisovateľ Saeed al-Farha al-Ghamdi v článku uverejnenom v saudských novinách al-Madina 4. septembra tvrdí, že nechápe, prečo Palestínčania nedokážu čítať realitu. "Palestínska otázka je na ústupe a palestínski vodcovia idú opačným smerom, akoby im zamrzla myseľ. Palestínčania sa stratili a sú bez vedenia, ktoré by sa staralo o ich záujmy," uviedol al-Ghamdi a vyzval Palestínčanov, aby si držali odstup od Iránu, Turecka a Kataru, "ktorých programy sa snažia využiť palestínsku otázku“.



Saudský spisovateľ a výskumník Fahd al-Shkiran odporučil Palestínčanom, aby „dobehli“ normalizačné dohody medzi Izraelom a SAE a Bahrajnom. „Historická dohoda zmení tvár regiónu,“ napísal al-Shkiran. "Nie je rozumné, aby palestínska samospráva zostala vo svojom negatívnom postoji k zmenám, ktoré zmietajú svetom."

Al-Shkiran tiež odporučil Palestínčanom, aby brali svojich vodcov na zodpovednosť na dvoch úrovniach: "Prvou je politická zodpovednosť - dôvody a príčiny neustáleho odmietania všetkých realistických obchodov, ktoré im boli ponúknuté od začiatku problému až dodnes. Po druhé - otváranie otázok korupcie. Palestínčan má právo pýtať sa na miliardy dolárov zaplatené štátmi Perzského zálivu za palestínske záležitosti. Všetky tieto peniaze zmizli. “



Súdiac podľa komentárov mnohých Arabov v Perzskom zálive, je zrejmé, že počet Arabov, ktorí si uvedomujú, že sú v otázkach o Izraeli zavádzaní po celé desaťročia rastie. Vymývali im mozgy, aby verili, že Izrael je skutočným nepriateľom všetkých Arabov. Je osviežujúce sledovať, že mnoho Arabov si uvedomilo mylné predstavy a klamstvá, ktorými boli celý čas kŕmení. No je nepravdepodobné, že by Palestínčania videli podobné zmeny, pokiaľ ich vodcovia budú naďalej neistým spôsobom informovať o tom, že normalizácia a mier s Izraelom predstavujú zločin zrady.

Khaled Abu Toameh, ocenený novinár pôsobiaci v Jeruzaleme, je členom Shillman Journalism Fellow v Gatestone Institute.