Podľa zdrojov Európskej únie sa medzi EÚ a Čínou preleje denne miliarda eur. Únia je tak v súčasnosti najvýznamnejším obchodným partnerom Číny.

A to najmä potom, čo ochladli obchodné aj politické vzťahy Pekingu s USA, Austráliou a Japonskom. Pre Európanov je to nielen motivácia udržať vzájomné vzťahy na rovnocennej úrovni, ale aj spôsob, ako tlačiť na Čínu napríklad v otázke ľudských práv, píše portál hlidacipes.org.

Dlho plánovaný samit medzi lídrami EÚ a Čínou sa mal pôvodne konať za účasti najvyšších predstaviteľov Číny a jednotlivých európskych štátov v nemeckom Lipsku. Po júnovom summite EÚ-Čína mala historická udalosť počas nemeckého predsedníctva EÚ korunovať snahy Únie o prielom vo vzťahoch s Čínou. Tie však v posledných mesiacoch výrazne ochladli, takže chvíľami nebolo jasné, či k summitu vôbec dôjde - a to nielen kvôli koronavírusu.

Vrcholné stretnutie sa napokon pred pár dňami odohralo, hoci skromnejšie, vo forme videokonferencie medzi Si Ťin-pchingom a tromi európskymi lídrami - kancelárkou Angelou Merkelovou, predsedníčkou Európskej komisie Ursula von der Leyen a predsedom Európskej rady Charlesom Michelom.



Jedným z hlavných bodov rokovania mali byť podmienky bilaterálnej investičnej dohody ( EU-China Comprehensive Investment Agreement, CAI ), dokumentu pripravovaného už od roku 2014. Ten by mal z pohľadu EÚ predovšetkým uľahčiť prístup európskym investorom na čínsky trh, respektíve zaručiť im rovnako férové a transparentné podmienky, akým sa tešia čínske firmy v Európe.

Rokovania sa však v tomto smere počas summitu nijako výrazne neposunuli. Do vzájomných vzťahov citeľne zasiahla prebiehajúca pandémia Covid-19 a nesúlad v otázkach ľudských práv a ochrany životného prostredia. Predseda európskej rady Charles Michel na záver vyhlásil, že EÚ je odhodlaná v rokovaní s Čínou "ďalej propagovať naše hodnoty a brániť naše záujmy" a že chce "vyrovnaný vzťah založený na rešpektovaní obojstranných záujmov".

Už po júnovom 22. európsko-čínskom summite , na ktorom sa virtuálne zišli špičky EÚ s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom a premiérom Li Kche-čchiang, Charles Michel konštatoval , že spolupráca s Čínou je nevyhnutnosť: "Zároveň je však potrebné mať neustále na pamäti, že nezdieľame rovnaké hodnoty, politický systém, či poňatie multilateralizmu. Budeme (k Číne) pristupovať s otvorenými očami a sebavedome, aby sme pevne hájili záujmy EÚ a aby zostali zachované naše hodnoty”, dodal.

Podľa predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyen je Čína "systémový rival, ekonomický konkurent a partner na rokovanie". Partnerstvo s Čínou je podľa nej kľúčové napríklad v oblasti obchodu, klímy, technológií či bezpečnosti.

Zazneli aj závažné výhrady voči čínskemu porušovaniu ľudských práv, predovšetkým menšín ako sú Ujguri či Tibeťania. Lídri EÚ tiež vyjadrili obavy ohľadom snahy Pekingu presadiť zákon o štátnej bezpečnosti v osobitnej administratívnej oblasti Hongkongu.

Tento zákon jednoznačne považujú za krok v rozpore s hongkonským Základným zákonom a záväzkami, ktoré pri odovzdaní Hongkongu Čína poskytla medzinárodnej komunite. Krátko na to však pekinská vláda hongkonský zákon schválila a jeho dopady sa čoskoro prejavili v podobe silnejúcich reštrikcií a zatýkania.



Ďalší posun vo vzájomných vzťahoch pred septembrovým summitom predznamenala cesta čínskeho ministra zahraničia Wang Iho po niekoľkých najväčších európskych krajinách. Prišla práve v čase, keď predseda českého Senátu Miloš Vystrčil absolvoval Čínou ostro kritizovanú cestu na Taiwan. Po vyhrážkach, ktoré Wang I českému politikovi adresoval, sa nemecký minister zahraničných vecí Heiko Maas aj ďalší európski politici proti postojom čínskej strany jednoznačne ohradili.

Charles Michel vo svojich záverečných poznámkach vyhlásil, že EÚ vo vzťahu s Čínou musí "byť hráčom, nie ihriskom". Pripustil, že na niektorých oblastiach je ešte potrebné zapracovať, avšak EÚ ako celok podľa neho dala Číne jasný signál, "kde stojí."

Za určitý úspech summitu možno považovať pokračujúce rokovania týkajúce sa investičnej dohody. V spoločnom tlačovom vyhlásení k video-summitu potom Michel, von der LEYEN a Merkelová zdôraznili, že na dosiahnutie vzájomnej dohody chýba aj "výraznejšie politická odozva v rámci čínskeho systému."