Komentár Dani Rodrik (Internationale Politik und Gesellschaft)

Prípad Huawei je len predzvesťou. Globálna politika nie je stavaná pre svet počítačových dát, kyberšpionáže a umelej inteligencie, konštatuje vo svojom komentári pre Internationale Politik und Gesellschaft, mediálneho partnera EURACTIV, Dani Rodrik.

Náš medzinárodný obchodný systém, ktorý je vyjadrený v pravidlách Svetovej obchodnej organizácie (WTO) a ďalších dohodách, nie je stavaný na súčasnosť. Bol koncipovaný pre svet automobilov, ocele a textilu, nie pre dáta, softvér či umelú inteligenciu. Teraz je pod silným tlakom čínskeho vzostupu a odporcov hyperglobalizácie, a dostatočne nezvláda výzvy najnovších technológií.

V prvom rade je tu geopolitika a národná bezpečnosť. Digitálne technológie umožňujú cudzím mocnostiam nabúrať sa do priemyselných sietí, robiť kyberšpionáž a manipulovať so sociálnymi médiami. Rusko tak čelilo obvineniam zo zasahovania do volieb v USA a ďalších západných krajinách prostredníctvom webov s nepravdivými správami a manipuláciou sociálnych sietí. Americká vláda prijala tvrdé opatrenia voči čínskej spoločnosti Huawei. Obávala sa, že jeho telekomunikačné zariadenia a väzby na čínsku vládu by predstavovali bezpečnostnú hrozbu pre USA.



Po druhé, je to obava o ochranu údajov. Internetové platformy zhromažďujú obrovské množstvo údajov o tom, čo ľudia robia online a offline. Niektoré krajiny majú prísnejšie pravidlá ako iné, ako možno naložiť s takýmito údajmi. Európska únia napríklad pokutovala spoločnosti, ktoré nechránia údaje obyvateľov krajín EÚ.

Po tretie, ekonomika. Nové technológie poskytujú veľkým spoločnostiam konkurenčnú výhodu a získať silné postavenie na svetovom trhu. Merkantilistická politika a iné praktiky vlád môžu viesť k tomu, že niektoré firmy možno vnímať ako nespravodlivo zvýhodňované. Vládny dohľad dáva možnosť čínskym spoločnostiam zhromažďovať veľké množstvo údajov. Umožnilo im to napríklad ovládnuť svetový trh v technologických systémoch na rozpoznávanie tváre.

Spoločnou odpoveďou na tieto výzvy je požadovať lepšiu medzinárodnú koordináciu a globálne pravidlá. Nadnárodná spolupráca v oblasti regulácie a protikartelových opatrení by mohla vytvoriť nové štandardy a mechanizmy presadzovania. Aj keď skutočne globálny prístup nie je možný, pretože napríklad autoritárske a demokratické krajiny sú v otázke súkromia hlboko názorovo rozdelené, je stále možné, aby demokracie navzájom spolupracovali a vytvárali spoločné pravidlá.



Výhody spoločných pravidiel sú jasné. Bez uplatňovania spoločných postupov speje lokalizácia údajov, lokálne cloudové požiadavky či diskriminácia v prospech národných šampiónov k ekonomickej neefektívnosti a národné trhy sa navzájom vyhraňujú a ohraničujú. Znižujú sa tak výhody obchodovania a spoločnostiam sa bráni profitovať zo škálových efektov. Vlády tak navyše čelia neustálemu riziku, že spoločnosti budú vďaka uvoľnenejším pravidlám podkopávať ich regulačné úsilie.

Vo svete, kde majú krajiny rôzne preferencie, ale existujú globálne pravidlá, aj keď sa niekde v širšom zmysle tieto javia ako neefektívne. Jedným z dôvodov, prečo sa hyperglobalizácia ukázala aj ako krehká, je, že politici uprednostnili obchodné výhody pred výhodami regulačnej rozmanitosti. Pri nových technológiách by sa takáto chyba opakovať nemala.

Zásady, ktoré by mali riadiť naše myslenie vo vzťahu k novým technológiám, sa v skutočnosti nelíšia od zásad v tradičných oblastiach. Krajiny môžu vypracovať svoje vlastné regulačné normy a stanoviť si vlastné národné bezpečnostné požiadavky. Na obranu týchto štandardov a svojej národnej bezpečnosti môžu urobiť všetko, čo je potrebné, a to aj prostredníctvom obchodných a investičných obmedzení. Nemajú však právo na internacionalizáciu svojich štandardov a svoje pravidlá vnucovať iným krajinám.



Na príklade Huawei možno vidieť uplatnenie takýchto princípov. Americká vláda bránila spoločnosti Huawei získavať americké spoločnosti a obmedzila jeho pôsobenie v USA. Voči jeho vedúcemu manažmentu podnikla právne kroky a tlačila na iné vlády, aby nespolupracovali s Huawei. Nakoniec zakázala americkým spoločnostiam predávať čipy do dodávateľskej siete Huawei na celom svete.

Nič však nenasvedčovalo tomu, že by Huawei robila špionáž pre čínsku vládu. To však neznamená, že by tak v budúcnosti nemohla robiť. Západní odborníci na technológie, ktorí skúmali kód Huawei, nedokázali vylúčiť túto možnosť. Neprehľadnosť firemných postupov v Číne by mohla dobre zakryť väzby spoločnosti Huawei na čínsku vládu.

Na základe toho možno argumentovať, že USA či ktorákoľvek iná krajina môžu obmedziť obchodnú činnosť spoločnosti Huawei v rámci svojho územia. Ďalšie krajiny vrátane Číny nie sú v pozícii, aby mohli spochybniť takéto rozhodnutie. Z hľadiska národnej bezpečnosti je ale ťažšie obhájiteľný zákaz vývozu pre americké spoločnosti než zákaz obchodnej činnosti pre Huawei v iných krajinách. Ak by činnosť spoločnosti Huawei v tretích krajinách mohla predstavovať pre ne bezpečnostné riziko, ich vlády by to mali vyhodnotiť a rozhodnúť, či je zákaz vhodným riešením.



Zákaz zo strany USA má navyše vážne ekonomické dôsledky pre ďalšie krajiny. Malo to výrazný negatívny dopad na národných telekomunikačných poskytovateľov, ako sú BT, Deutsche Telekom, Swisscom, atď. v najmenej 170 krajinách, ktoré používajú vybavenie a hardvér spoločnosti Huawei. Asi najviac zasiahnuté sú chudobné krajiny Afriky, ktorých drvivá väčšina je závislá od cenovo dostupného vybavenia Huawei. Stručne povedané, USA sa môžu slobodne rozhodnúť blokovať prístup spoločnosti Huawei na svoj trh, no americké snahy internacionalizovať svoje národné opatrenia voči Huawei nemajú legitimitu.

Prípad Huawei predznamenáva komplikovanosť vzťahov medzi národnou bezpečnosťou, ochranou údajov a ekonomikou vo svete. Globálne riadenie a multilateralizmus často zlyhávajú, a to z dobrých, aj zlých dôvodov. Najlepšie, čo môžeme čakať, je regulačná sústava založená na jasných základných pravidlách, ktoré krajinám uľahčia presadzovanie ich národných záujmov bez toho, aby exportovali svoje problémy do iných krajín. Buď si tento systém navrhneme sami, alebo nevyhnutne skončíme pri jeho chaotickej, menej účinnej a nebezpečnejšej verzii, varuje na záver vo svojom komentári Dani Rodrik.