Okolo predsedu parlamentu a jeho strany Sme rodina sa toho v posledných týždňoch veľa deje. Zdá sa ale, že pohár trpezlivosti Borisa Kollára pretiekol. Včera zvolal tlačovú konferenciu, ktorá dala odpovede na to, prečo sa určité veci dejú tak, ako sa dejú.

Už niekoľko týždňov sa určité médiá venujú téme Kollárovej súkromnej komunikácie s transgender osobou na sociálnych sieťach. Kollár ako vždy, ani tento krát nezaklamal. Priznal farbu, ale heď to aj vysvetlil tým, že relaxuje vo virtuálnom svete, kde si píše s množstvom ľudí. Prehlásil, že sa nikdy s dotyčnou osobou nestretol a písanie s ňou bral ako zábavu.

Nebudeme sa ho však teraz nijako zastávať, pretože nie všetci takéto správanie dokážu pochopiť. Každý má však svoje vlastné intímne súkromie a všetci "relaxujeme" sebe vlastným spôsobom. Internet je plný ľudí, ktorí majú skpúsenosť s podobnou konverzáciou alebo podobnými "zážitkami". Hoď kameňom ten, kto si bez viny...

Za zamyslenie však stojí práve skutočnosť, že iba konkrétne médiá túto tému omieľajú stále dokola. Priam až programovo. Verejným prepieraním špinavého prádla intímneho súkromia predsedu parlamentu cielene podsúvajú verejnosti obraz morálneho úpadku tejto vlády.

Tieto konkrétne médiá robia z tejto témy kauzu a svojou nadprácou sa snažia diskreditovať Kollára za každú cenu. Otázka však znie: Koho prospech tým sledujú?

Môžeme mať na Kollára svoj vlastný názor, ale faktom ostáva, že išlo o súkromnú komunikáciu, ktorá nemala uzrieť svetlo sveta. Komunikáciu, na ktorú tá druhá strana pristúpila a súhlasila s ňou. Má sa Kollár ospravedlňovať? Možno by sa skôr mali ospravedlniť dotyčné noviny, ktoré sa k uvedeným správam dostali zverejnili ich (samozrejme, bez Kollárovho súhlasu). Kedy sa začnú pretriasať ďalšie súkromné konverzácie, aby tým dokázali diskreditovať alebo vydierať politikov. Svedkami podobných prípadov sme všade na Slovensku, dokonca aj v komunálnej politike tých najmenších miest v našom štáte

V celej Kollárovej komunikácii však nezaznelo nič, čo by ho degradovalo ako politika. Žiadne zmienky o tom, ako vlastnou hlavou okradnúť tento štát, ako rozkradnúť zdravotníctvo alebo ako riadiť štátnu mafiu. Veď presne tohto sme boli svedkami v minulosti, keď si o týchto „témach“ písali bývalí špičkoví vládni politici s najväčšími podvodníkmi v tomto štáte. A to bola legálna nahrávka policajného vyšetrovania tých najväčších špičiek tohto štátu.

Vyniesť na verejnosť takéto citlivé informácie, musí byť podmienené veľmi dôležitým verejným záujmom. Je naozaj vo verejnom záujme, diskreditovať verejného činiteľa, ktorý si po večeroch píše erotické správy s neznámymi osobami? Vo svojej podstate však veľmi neškodné a jednoduché správy, ktoré nemajú žiadny vplyv na jeho politickú prácu a riadenie tohto štátu. Alebo je verejným záujmom skôr konverzácia v ktorej si bohatí biznismeni s politikmi nehanebne dohadujú podvody a stámiliónové kšefty na úkor nás všetkých? Odpoveď je jasná!

Je iróniou osudu, že práve títo politici, ktorí roky bez zábran kradli a ktorých morálny a politický kredit snáď ani nemôže byť viac pošpinený, dnes žiadajú odstúpenie Borisa Kollára. Nech už si o ňom myslíme čokoľvek, jedno sa nedá poprieť – v tej komunikácii nie je ani slovo o politike.

Vyťahovanie týchto vecí konkrétnymi médiami a práve tu a teraz, začína vyvolávať dojem, že ide o dobre pripravenú poľovačku na Kollára s konkrétnym cieľom.

Ako uviedol Kollár na tlačovke, je niekoľko dôvodov, prečo sa on a jeho strana nemusia niekomu páčiť. Tým prvým je, že zatiaľ čo v minulosti sa podarilo chytiť len „malé ryby“, teraz ich môžu nasledovať naozaj „veľké ryby“.

Ďalším dôvodom sú zásadné zákony z dielne Sme rodina, ktoré pôjdu teraz v jeseni do parlamentu. Ide najmä o zrušenie doplatkov za lieky, exekučnú amnestiu a predovšetkým nájomné byty.

Je na zamyslenie, komu tieto kroky môžu prekážať. Kto má na Slovensku najväčšie záujmy v zdravotníctve či v developingu? Napríklad plánovaná výstavba nájomných bytov môže priniesť výrazné zníženie cien komerčných bytov, čo bude určite tŕňom v oku veľkým developerom. Prerozdeľovanie obrovských finančných prostriedkov z EÚ môže byť takisto „problematické“ z pohľadu niektorých „skupín“, ktoré asi tušia, že z nich tentokrát neuvidia ani cent.

Bude teraz zaujímavé sledovať, čo sa bude ďalej diať. Ak to bola a je snaha o Kollárovu diskreditáciu, nedá sa vyhnúť pocitu, že tu niekto stúpil poriadne vedľa. Ako už Kollár niekoľkokrát v minulosti ukázal – nemá problém otvorene priznať svoje chyby či svoje neresti. A celkom oprávnene tvrdiť, že súkromný život každého je jeho osobná vec.

Zdá sa, že Kollár sa len tak ľahko nedá zahnať do kúta a že nie je nikým vydierateľný.