Komentár Anreja Perlu (Pohľad)

Veľkého brata zaujímate len ako konzument. Voliť si môžete koho chcete, veď aj to je v novej totalite len obyčajný nákup.

Moderný človek sa musí vyrovnať s faktom, že ho možno sledovať pomocou moderných technológií. Prelepuje si kameru notebooku, aby ho všadeprítomný Google nevidel. Je pobúrený, že jeho súkromné rozhovory sú zdrojom pre marketingové firmy. Jednoducho žije s tým, že „Veľký brat ho sleduje“.

Nová totalita

Moderný Veľký brat má teraz oveľa viac očí, než predpovedal George Orwell v románe 1984. Ale nesleduje konkrétne Vás. Ako osoba ste pre neho nezaujímavý. Dôležitý ste iba ako súčasť sociálnej skupiny. Ako spotrebiteľ či potenciálny volič. Či ste za alebo proti. To je rozdiel medzi novou totalitou a tou, ktorá existovala v 20. storočí.

Ten predošlý Veľký brat sa ozaj zaujímal o vašu osobnosť. A chcel Vás urobiť rovnakým ako boli ostatní. Začali ste ho zaujímať, až keď ste vystúpili z radu. Veľký brat Sovietskeho zväzu Vás nechal na pokoji, kým ste nezačali predávať džínsy alebo rozmnožovať zakázanú literatúru. Vtedy sa začal zaujímať o Vaše motívy, pre ktoré ste sa stali odpadlíkom.



Nového Veľkého brata Vaša osobnosť nezaujíma. Nie je pre neho škodlivá a ani nebezpečná. Na vybudovanie vzťahu medzi zákazníkom a internetovým obchodom totiž netreba osobnosť. Totalita v 20. storočí vyžadovala, aby ste sa v mene ideálov zriekli sami seba. Nová totalita spoločností ako Google či Apple nevyžaduje nič. Keďže skutočnosť, že máte nejaké ideály, vôbec neovplyvňuje vaše správanie spotrebiteľa. A všetko potrebné zariadi kontextová reklama.

Demokracia ako „trh s politikou“

Aj politické správanie je považované za akt konzumácie. Proces nákupu kávovaru, smartfónu či reklamného obrazu volebného kandidáta je v podstate podobný. Podlieha rovnakým trikom Veľkého brata. S ideálmi to nemá nič spoločné. A okrem „slobodného“ nakupovania nemôžete v podstate v novej totalitnej spoločnosti robiť nič iné.

Stačí, ak v kuchyni poviete nahlas, že potrebujete nový kávovar. Doslova v momente sa na otvorenej internetovej stránke „náhodou“ objaví reklama na kávovary. A bude tam najmenej týždeň. A zrazu sa tam začnú objavovať kandidáti z Demokratickej strany. Keďže Veľký brat na základe „big data“ zistil, že demokratickí voliči pijú kávu. A voliči inej strany si zasa cez internet častejšie kupujú rybárske prúty a strešné nosiče na autá.



V poslednej dobe čoraz častejšie myslím na klasické románové antiutópie. O Zvieracej farme, Nádhernom Novom svete a hlavne o 1984. Uvedomujem si, ako strašne sme boli podvedení perestrojkou a uverili, že knihy boli napísané o nás žijúcich v socialistickom ZSSR.

Samozrejme, oklamať nás bolo ľahké. V románovom svete Veľkého brata bol nedostatok ako u nás v Sovietskom zväze. Jedlo na prídel, jediná značka džinu a žiletky či topánky sa tiež rozdávali podľa prídelových lístkov. V 80. rokoch minulého storočia tak sovietskych obyvateľov pochopiteľne ohúrilo bohatstvo za hranicami. V ZSSR boli kupóny na klobásu aj vodku. A tam v slobodnom svete mali na výber stovky druhov klobás.

A teraz sú pulty plné i u nás v Rusku. Klobás i džinu, čo hrdlo ráči. No je zrejmé, že Orwell nepísal o nás, ale o svojej vlasti. O Anglicku. Potravín na prídel sa neobával, keďže s tým mali Angličania ešte horšiu skúsenosť než Sovietsky zväz. Upozorňoval na „tele steny“. Na neustály pohľad Veľkého brata. Na možnosť meniť minulosť, manipuláciu médiami a na „nový jazyk“.



Dnes už máme rok 1984 za sebou. Prišlo ďalšie storočie. A sme presne tam, kde Orwell predpovedal. Veľký brat nás vidí z každej televíznej obrazovky. Dokonca i z tej malej vo vrecku.

Človek je tým, čo konzumuje

Na Veľkého brata môžete i nadávať, veď v novom jazyku na to už aj tak niet výstižných slov. Veľký brat je mäkší ako v románe 1984. Ale rovnako bezohľadne určuje, ako žiť, čo kupovať a koho voliť. Človek je predsa tým, čo konzumuje. A voľby sú predsa tiež iba nákup.

A naši blázni v Rusku sa stále s obdivom pozerajú na Západ a túžia po jeho slobode. Túžia po modernom Veľkom bratovi.