"Chuť ako blato a "vsjo jásno" bolo, keď som zistil, že tradičná receptúra je v podstate receptúra tureckej babičky = vyrobené v Turecku!" Napísal Petr Los na Facebooku vo svojom príspevku v skupine Vyrobené v Znojme.
"Už dlhšiu dobu ich nekupujem tiež, nie sú dobré ani chuťovo - hnus a chuť blata," píše na ich adresu aj užívateľka Majka Okénková. Ľuďom vadí, že podľa nich nie sú tak chrumkavé, ako by mali byť. PR manažér spoločnosti Orkla Foods Česko a Slovensko, pod ktorú značka Znojmia spadá, sa ku kritike chuti nevyjadril. Výrobu v Turecku ale potvrdzuje.
Údajne kvôli Covidu-19 mnoho pestovateľov uhorky tento rok vôbec nesiali a navyše nepriaznivé počasie dramaticky zmenšilo ich úrodu. "Výroba v Turecku, kde je dostatok kvalitnej suroviny, prebieha podľa tradičných Znojmia receptúr - vrátane nálevu z Českej republiky - a pod prísnym dohľadom našich odborníkov zo závodu v Bzenci," zdôrazňuje firma.
Faktom je, že značka Znojmia je v rukách zahraničného vlastníka už dvanásť rokov. Veľkovýroba uhoriek sa priamo v Znojme pod touto značkou skončila pred osemnástimi rokmi. Posledný, kto sa na ňu snažil nadviazať, bolo družstvo Znojemská uhorka zakladateľa Zbyška Dřevojana, ktorý sa angažoval v kauze skrachovanej znojemskej konzervárne Fruta.
Družstvo sa pýšilo tým, že sa uhorky do pohárov plnia ručne a ranné zbery musela byť do skorého popoludnia naložené. Typické bradavičnaté uhorky pochádzali výhradne zo Znojemska. K tomu nálev s octom, cukrom, soľou a výťažky korenia.
Tvrdenie Znojmie, že to tento rok nebolo s uhorkami ružové, potvrdzuje pán Otto Bouda zo Znojma, ktorý so svojou ženou tiež vyrába uhorky pod značkou Bouda 1883. Sami majú komplet ručnú výrobu. "Používame čo najkrajšie uhorky, k tomu zeleninu a korenie. Snažíme sa, aby mali charakter znojemských uhoriek, s čím majú masoví výrobcovia problémy a dnes už skôr len nesú tú značku, ale to je dané technológiou, produkujú ich obrovské množstvo, " myslí si.
Bouda vysvetľuje, že každá odroda uhoriek chutí inak a má iné vlastnosti. Spomínaná "blatovitosť" môže byť spôsobená obsahom vody, druhom, ale hlavne čerstvosťou uhoriek, ktoré by sa mali po odtrhnutí čo najskôr spracovať.
História znojemských uhoriek sa začala pred 448 rokmi, keď si opát Šebestián Freytag priviezol semená a ako prvý pestoval v Louckom kláštore v Znojme uhorky. Než sa ale dočkali masovej obľuby, trvalo to ešte sto rokov a spočiatku sa jedli pocukrované, ako dezert.