Prípady, keď právne služby poskytujú za odplatu ľudia, ktorí na to nemajú oprávnenie, či podvodníci, ktorí sa vydávajú za advokátov, sa nazývajú takzvaným pokútnictvom. Pre TASR to uviedla hovorkyňa Slovenskej advokátskej komory (SAK) Alexandra Donevová s tým, že komora sa týmto problémom dlhodobo zaoberá.

"Najčastejšie sa stretávame s tým, že ľudia, ktorí ani nemajú právne vzdelanie, poskytujú právne rady a aj vypracovávajú rôzne listiny a dokumenty, čo je protizákonné," spresnila Donevová. Trestný zákon takéto aktivity klasifikuje ako neoprávnené podnikanie. V prípade dokázania viny hrozí páchateľom trest odňatia slobody na šesť mesiacov až tri roky.

Skúsenosti s falošnými exekútormi mala v minulosti Slovenská komora exekútorov (SKE). "Buď išlo o prípad, ak napríklad v exekučnom príkaze figurovalo vymyslené meno súdneho exekútora, či o skutočne existujúcu osobu. V takom prípade komora o veci informovala médiá," poznamenala hovorkyňa SKE Stanislava Kolesárová. Doplnila, že ak išlo o zneužitie mena skutočného súdneho exekútora, dotknutý zvyčajne podal návrh na začatie stíhania neznámeho páchateľa.



"Exekútori majú na stránke komory zverejnené číslo depozitného účtu exekútorského úradu, preto si účastníci konania môžu overiť, či odosielajú finančné prostriedky skutočne na účet súdneho exekútora," upozornila Kolesárová. Zoznam všetkých advokátov je zverejnený na webe SAK.

S problematikou takzvaného pokútnictva sa stretávajú aj v Českej republike. Príkladom je napríklad vymáhanie neexistujúcich pohľadávok od falošných advokátov. Na prípady upozornila Česká televízia s tým, že podvodníci zvyknú zneužívať aj skutočné mená advokátov či mená osôb, ktoré už zomreli.