Univerzita divadelného a filmového umenia v Budapešti je najnovšou verejnou inštitúciou v mieridlách autoritárskeho vodcu

Komentár pre theguardian.com píše George Szirtes, maďarský básnik a prekladateľ

Počas toho ako píšem, vysokú školu Divadelného a Filmového umenia v Budapešti (SZFE) obsadzujú študenti a zamestnanci. Je to najnovšia bitka a možno aj posledný vzdor proti pokusu maďarskej vlády o prevzatie moci v nezávislých inštitúciách všetkého druhu vrátane kultúrnych.

Strana Viktora Orbána Fidesz je vo funkcii od svojho drvivého víťazstva vo voľbách v roku 2010 a zdá sa, že existuje len minimálna nádej na zmenu. Je to tak preto, lebo už získala kontrolu nad väčšinou ostatných inštitúcií v oblastiach, ako sú médiá, právo, financie, zdravotníctvo, výskum a vzdelávanie. Má pod kontrolou skoro všetko - a stále sa rozširuje.

Tak ako väčšina inštitúcií vysokoškolského vzdelávania na svete ( najmä tie, ktoré kladú dôraz na umenie a humanitné vedy ) je SZFE stotožňovaná s „ľavicovo-liberálnym“ étosom, ktorý je čoraz autoritatívnejšia vláda odhodlaná poraziť. Toto je dostatočný dôvod na to, aby sa Fidesz do konfliktu zapojil.

V tomto ohľade je Maďarsko iba jednou časťou rozsiahleho medzinárodného konfliktu medzi systémami hodnoty a riadenia, konfliktom, ktorý na mnohých miestach spôsobil prudké rozdiely a zmietol všetko, čo mohlo priniesť rovnováhu medzi týmito dvoma systémami.

Kampaň proti umeniu inicioval Fidesz v roku 2006, keď získal kontrolu nad obcami a vyhlásil, že má dosť starého liberálneho poriadku. Nastal, ako strana uviedla, teraz ich čas. Riaditelia a rady provinčných divadiel boli prepustení a nahradení miestnymi osobnosťami menovanými Fideszom.

Nejde samozrejme len o divadlá. Vláda Fideszu, ktorá sa ujala úradu v roku 2010, pod vedením Orbána, sa okamžite snažila získať kontrolu nad každou verejnou inštitúciou rovnakým spôsobom. Menovala do riadiacich orgánov ľudí, ktorí by mohli udeľovať alebo zadržiavať finančné prostriedky podľa ochoty organizácií prispôsobiť sa myšlienkam strany. Systém funguje až dramaticky dobre. Maďarská spoločnosť nemá modernú tradíciu organizovaného odporu. Keď majú jednotlivci strach z odplaty vo forme straty príjmu, je skutočná solidarita nemožná.



V roku 2008 bola založená nová organizácia pre dohľad nad divadlami, Magyar Teátrumi Társaság alebo Maďarská divadelná spoločnosť. Je štedro financovaná a bola jej zverená zodpovednosť za uskutočňovanie programu strany Fidesz. Na jej čele stojí Attila Vidnyánszky, brilantný provinčný riaditeľ. Vidnyánszky stelesňoval vládne nadšenie pre vlastenectvo a nominálne kresťanstvo. Teraz viac-menej vedie maďarské divadlo.

Univerzity boli donedávna nezávislé štátne subjekty, ktorým bolo ťažké zadržať finančnú podporu. Strategickým cieľom Fideszu bolo sprivatizovať univerzity a, ako sa úspešne ukázalo aj v iných podnikoch, dosadiť predstavenstvo vládou menovaných správcov, aby určovali politiku nielen vo výdavkoch, ale aj na úrovni schôdzí, študijných osnov a všetkých ďalších záležitostiach na ideologickom základe.

Toto je proces, ktorý momentálne prebieha v SZFE. Spočiatku to vyzeralo dosť rozumne, privatizácia sa vnímala ako cesta k väčšej nezávislosti. Univerzity by sa stali samosprávnymi inštitúciami s riadnym zastúpením v správnej rade. SZFE však je povinná dokončiť proces za niekoľko mesiacov a to do januára 2021.

Keď v júli tohto roku požiadala o predĺženie tohto časového rámca, dátum ukončenia samotného procesu sa posunul na september. Konzultácia vôbec neprebehla a dozorný výbor ktorý vedie Vidnyánszky bol dosadený nad vedúcich univerzity. Vidnyánszky zrazu nielenže viedol spoločnosť národného divadla, ale aj SZFE. Napriek svojmu okázalému vzostupu k moci sa považuje za pomstiteľského outsidera a udržuje v sebe divokú nenávisť k mnohým ďalším členom divadelnej profesie, najmä k tým, ktorí učia na SZFE. Táto organizácia pritom vyprodukovala najväčších maďarských hercov a režisérov minulého storočia.

Vládna tlač však podporuje kampaň zneužívania na univerzite.

Študentský inštitút zorganizoval obsadenie univerzity na podporu senátu a zamestnancov univerzity a na obranu vlastného vzdelávania. Senát rezignoval a zamestnanci uvažujú o štrajku. Študenti vytvorili v budapeštianskych uliciach ľudskú reťazec siahajúcu od univerzity po budovu parlamentu. Reťaz získala širokú podporu verejnosti. Atmosféra demonštrácie bola radostná a pokojná, ale pevná.

Je to dôležitý okamih. Zhoduje sa s ďalším krokom - odstaveniu nezávislej maďarskej rozhlasovej stanice Klubrádió. Prejavy solidarity sú zriedkavé a krok ku ktorému sa študenti odvážili môže ísť príkladom ostatným. Tento čin by nemal byť zametený pod stále sa rozširujúci koberec maďarskej vlády.