Čo čaká Slovákov za avizované miliardy z Bruselu do roku 2030?
18 | 09 | 2020 I Ivan Brožík

Napríklad aj členstvo v prvej lige európskych štátov. To znie optimisticky, ale bude to naozaj tak?


Vláda Igora Matoviča už má podľa portálu aktuality.sk plán, akým spôsobom pretvorí Slovensko za peniaze, ktoré dostaneme z Európskej únie. „Reformy sa dotknú nielen daní a rozpočtu, ale aj vzdelávania, vedy, výskumu, zdravotníctva či životného prostredia“, informuje portál.
Reforma daní, odvodov a dôchodkov

Vláda sa rozhodla znížiť dane a odvody pracujúcim. „Cieľom je, aby daňový systém menej zaťažoval ekonomickú aktivitu a väčšmi sa sústredil na zdaňovanie spotreby, majetku a negatívnych externalít,“ vysvetlili autori dokumentu. K redukcii zdaňovania práce by malo prísť v roku 2022. To však nebude zadarmo. Na druhej strane by sme mali platiť viac za svoje nehnuteľnosti či napríklad cigarety či alkohol. Ešte v tomto roku by malo prísť k zrušeniu dôchodkového stropu. Odchod do penzie by mal závisieť od odpracovaných rokov, a nie od veku ľudí.
Lepšie životné prostredie

V tejto oblasti kabinet počíta s výraznými investíciami. Podporiť chce výrobu energií z obnoviteľných zdrojov. Tieto financie by mali získať nielen firmy, ale aj domácnosti. Štát chce tiež investovať do energetickej efektívnosti. Komplexnou rekonštrukciou prejde približne 75 percent verejných budov, ktoré sú dnes zastaralé a energeticky náročné. Vláda počíta s preferovaním železničnej dopravy. Po novom budú platiť znečisťovatelia viac do štátneho rozpočtu. To sa týka predovšetkým veľkých priemyselných podnikov, ktorých výroba je zastaralá a energeticky náročná. Štát chce podporiť väčšiu recykláciu, ako aj energetické zhodnocovanie odpadov, ktoré nezaťaží životné prostredie.
Trh práce a zamestnanosť

Po novom vláda už nechce plošne podporovať len zametanie chodníkov či hrabanie lístia. Podmieni ďalšie peniaze v tejto oblasti tým, aby ľudia na aktivačných prácach dostávali robotu s vyššou pridanou hodnotou. V nasledujúcom roku by sa malo zaviesť flexibilné poberanie rodičovského príspevku. „Umožnil by sa výber rôznej dĺžky platenej rodičovskej dovolenky s rovnakou celkovou sumou v súčasnosti trojročného rodičovského príspevku bez ohľadu na dĺžku vybranej možnosti,“ vysvetľujú autori dokumentu.

Vláda by mala podľa ekonómov z peňazí EÚ podporiť najmä dôchodkovú reformu, školstvo a podnikateľov
Medzi najvyššie priority plánu obnovy "Next Generation EU" patrí podľa Klubu ekonomických analytikov najmä dôchodková reforma, ďalej hĺbková reforma školstva a vedy a zlepšovanie podnikateľského prostredia. Širokú pozornosť medzi ekonómami získala... Čítať ďalej
16 | 09 | 2020 | SITA

Veda, výskum a inovácie

Podľa vlády preto bude nevyhnutné podporiť kvalitný výskum na univerzitách a verených inštitúciách. Do roku 2030 by jedna z našich univerzít mala patriť medzi 500 najlepších v celosvetovom porovnávaní.
Verejné inštitúcie, regulácia digitalizácia

Zlepšia sa pravidlá na kontrolu majetku verejných funkcionárov. Zavedie sa povinnosť deklarovať zmeny v majetku a uvedenie prírastku majetku verejného funkcionára. Do praxe sa dostane funkčný mechanizmus hmotnej zodpovednosti a trestania pochybení verejných funkcionárov pri nakladaní s verejnými prostriedkami. Reforma sa dotkne aj samospráv, i keď k žiadnemu zlučovaniu obcí do väčších celkov nepríde. Výnimkou budú mestské časti v Bratislave a Košiciach, ktoré sa zrušia.
Zdravotníctvo

Vláda chce do roku 2024 zvýšiť počet všeobecných lekárov o 1300. Výhľadovo má v pláne posilňovať ich kompetencie, znižovať administratívnu záťaž, ale aj finančne motivovať študentov medicíny, aby si vybrali práve tento odbor. Vláda prepočítala, že do roku 2026 budú potrebné investície do tohto sektoru vo výške 420 miliónov eur. Jednou z kľúčových oblastí má byť modernizácia nemocníc.
Školstvo

Od roku 2023 je ambícia zaviesť právny nárok na miesto v materskej škole pre deti od štyroch rokov a od roku 2024 aj pre deti od troch rokov. Ministerstvo školstva chce od budúceho roka zároveň začať s pilotným projektom postupného rušenia špeciálnych škôl a špeciálnych tried, ktoré vzdelávajú výlučne alebo prevažne žiakov s ľahkým mentálnym postihnutím. Časť špeciálnych škôl má byť transformovaná na zdrojové centrá a časť sa zlúči s bežnými školami. Vláda sľubuje aj výrazné zvýšenie platov učiteľov. Cieľom je, aby v roku 2022 dorástli ich platy na 85 percent priemerného platu vysokoškolsky vzdelaných ľudí.

Rezort školstva chce definovať pojem národnostné školstvo, tvrdí Filipová
Rezort školstva chce definovať pojem národnostné školstvo, v rozhovore pre TASR to uviedla štátna tajomníčka rezortu školstva pre národnostné a inkluzívne vzdelávanie Monika Filipová. Čítať ďalej
15 | 08 | 2020 | TASR