Úplne iný názor na regionálny rozvoj a čerpanie financií z európskych fondov ako Ministerstvo investícii, regionálneho rozvoja a inovácii Veroniky Remišovej má podľa týždenníka Trend Únia miest Slovenska, ktorá si predstavuje, že o peniazoch budú viac rozhodovať mestá „zdola“ a nie štátni úradníci „zhora“.

Centralizovaný pohľad pri rozdávaní europeňazí, rezortizmus, nedostatočné čerpanie eurofondov a tlaky na prípravu rýchlych projektov na čokoľvek, toto všetko skritizoval na rezorte regionálneho rozvoja prezident Únie miest Slovenska Richard Rybníček, podľa ktorého by sa peniaze z nového fondu na obnovu EÚ nemali rozdávať na hocičo, hocikomu a hocijako.

Rybníček tiež tvrdí, že terajšie kraje sú nehomogénne a skúsenosti jasne ukazujú, že ide najmä o nefunkčné regióny, ktoré už neodrážajú realitu života ľudí v nich. „Súčasné hranice krajov už nekopírujú prirodzené správanie ľudí, a preto by sa mali vytvoriť prirodzené funkčné mestské regióny a do nich by sa mali naliať eurofondy,“ uviedol Rabníček v uplynulých dňoch pre média.

Myslel tým najmä prirodzené spájanie sa susedných miest do spolupráce na rozvoji vlastného regiónu, aby nebolo rozhodované od zeleného stola a celoplošne. Vyššie územné celky totiž nefungujú v jednotlivých regiónoch homogénne a tak by sa mal brať ohľa primárne na potreby miest a nie na často mylné predstavy krajov.

Vytvorenie troch „mestských“ regiónov

Za mestské regióny považuje Rybníček napríklad Bratislavu spolu s Trnavou a Nitrou. Ostatné dva regionálne „klastre“ by sa podľa neho mohli utvoriť okolo Banskej Bystrice, so Zvolenom a Breznom a napokon na východe Slovenska by taký klaster tvorili mestá Košice a Prešov.



Okrem týchto nadregionálnych mestských klastrov by mohli na Slovensku dobre fungovať aj regionálne centrá. Funkčné mestské regióny podľa Rybníčka už roky fungujú napríklad v Česku a Poľsku, kde je čerpanie eurofondov a rozvoj týchto prirodzených regiónov oveľa dynamickejší ako u nás. Vznik nadregionálnych mestských centier by si pritom nevyžadovalo prekresľovanie hraníc terajších krajov a neznamenalo by to ani žiadnu reformu existujúcich zákonov.

Podľa Rybníčka ide o princíp napĺňania potrieb ľudí obývajúcich región. Jeho slovami sa štát na regionálny rozvoj pozerá opačne, ako by mal. Ľudia vytvorili mestá a mestá vytvárajú tento štát a nie naopak. Štát sa podľa Rybníčka mýli ak si myslí, že regionálny rozvoj sa dá robiť smerom zhora nadol. Podľa neho práve mestá stoja v prvej línii zabazpečenia kvality života pre svojich občanov a štát sa k nim správ macošsky. Obáva sa, že Remišová opakuje chybu, ktorú robila predchádzajúca vláda a eurofondy tak nevyčerpáme.

Rybníčkovi oponuje Viskupič

Úplne iný názor na prekresľovanie máp území majú podľa Trendu predstavitelia krajov. „Experimentovanie s novotvarmi je hazard, ktorý nás môže stáť miliardy, načo nás vytrvalo upozorňujú aj zástupcovia Európskej komisie,“ pripomína Jozef Viskupič, predseda Trnavského kraja. „Zostali sme visieť v akomsi vzduchoprázdne a navyše štát na nás rád prenáša ďalšie a ďalšie úlohy a povinnosti, často však bez adekvátneho financovania a kompetencií,“ dodáva šéf trnavského kraja, ktorý preto chce upraviť spôsob financovania krajov, ktoré je aktuálne neudržateľné.

Viskupič si myslí, že len silné kraje dokážu poskytovať kvalitné verejné služby, dostupné pre všetkých obyvateľov a na rozdiel od Rybníčka víta, že do procesu rozhodovania o projektových zámeroch sa vo väčšej miere zapoja samosprávy a sociálno-ekonomickí partneri. Župy sú podľa neho vhodným nástrojom na investovanie prostriedkov do regiónov. Pretože lepšie ako štát vedia zabezpečovať udržateľný regionálny rozvoj a dostupnosť kvalitných verejných služieb pre obyvateľov. „Len silné kraje dokážu poskytovať kvalitné verejné služby, dostupné pre všetkých obyvateľov, “ myslí si predseda Trnavského samosprávneho kraja.