Komentár Vladimíra Prochvatilova (Fond strategickej kultúry)

Ruská federácia a Bieloruská republika na ceste k hospodárskej integrácii

V predvečer stretnutia V. Putina a A. Lukašenka 14. septembra v Soči, sa veľa diskutuje o tom, aký by mohol byť jeho výsledok. A musím povedať, že plnohodnotná hospodárska integrácia týchto dvoch bratských krajín je v prvom rade kategorickým imperatívom pre Bielorusko, pretože stopercentná hospodárska nezávislosť Bieloruskej republiky od Ruskej federácie je prakticky nemožná.

Od vyhlásenia nezávislosti prežíva Bielorusko na úkor externých pôžičiek. Bielorusko zo svojich peňazí pokrýva iba 25% splátok z pôžičiek, zvyšných 75% musí refinancovať získavaním nových pôžičiek,  uviedla  expertka z Bieloruského centra pre ekonomický výskum BEROC Katerina Bornukova.

V klasifikácii úverových rizík Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD),  sa Bielorusko  nachádza v šiestej - jednej z najhorších skupín krajín. Nové úverové zdroje získavané do hospodárstva sa používajú na splácanie zahraničného dlhu, čím ho zvyšujú.

„V prípade Bieloruska je problém v tom, že národné hospodárstvo negeneruje dostatočný rast, aby bolo schopné splácať dlh pomocou vlastných zdrojov. Bieloruská vláda by preto mala systematicky refinancovať existujúce záväzky opakovaným požičiavaním, “  uvádza sa  v analytickej správe Nadácie Konrada Adenauera.



Hlavným problémom Bieloruska bola a ostáva neschopnosť  svojimi silami, bez vonkajšej finančnej podpory, zachovať tie sociálne výhody pre obyvateľstvo (bezplatná medicína, vzdelávanie atď.), ktoré priniesli Alexandrovi Lukašenkovi zaslúženú autoritu medzi ľuďmi.

A tu sú možnosti:

Prvá možnosť: spojenectvo so Západom. Nebudeme strácať čas dokazovaním zrejmej skutočnosti, že ani Európa, ani iné západné krajiny nepotrebujú bieloruský tovar.  Aj povrchná analýza sloganov a politických dokumentov bieloruskej prozápadnej opozície ukazuje, že rozchod s Ruskom a spojenectvo s Európskou úniou a USA znamená transformáciu zdravej časti Bielorusov na pracovných migrantov, likvidáciu  sociálneho štátu a zničenie výrobného priemyslu republiky.

Minské výpočty, podľa ktorých je možné stabilne dostávať pôžičky od MMF a ktoré údajne pomôžu krajine uniknúť z dlhovej pasce, sú nebezpečným klamom, pretože Bielorusko sa tak stáva finančne závislým na Západe, ktorý nepotrebuje rozvinutý výrobný a dokonca ani vynikajúci potravinársky priemysel.

„Úverový rating Bieloruska je „nevyžiadaný“ a prognóza ratingu je negatívna. Poučení trpkými skúsenosťami z Grécka, dnes už dobre vieme, čo to všetko znamená,“ - píše Deutche Welle a  tvrdí, že ekonomiky Bieloruska a Grécka rovnako nie sú konkurencie schopné a Európska únia nemieni investovať do vytvorenia bieloruského „ ekonomického zázraku “.

V prípade narušenia vzťahov s Ruskou federáciou a orientácie na EÚ môžu Bielorusi získať možno iba právo ísť tam slobodne pracovať, čo povedie k masovej emigrácii a kolapsu ekonomiky, ktorého chutné kúsky sú privatizované  západnými TNC. Dnes takáto situácia vznikla na Ukrajine, v Pobaltí a Bielorusko nebude výnimkou.

Druhá možnosť: zamerať sa na ČĽR.

Vedenie Bieloruskej republiky sa pokúsilo vydať touto cestou v októbri minulého roka, keď minister financií Bieloruska Maxim Jermolovič uviedol, že si Minsk neplánuje vziať od Moskvy pôžičku vo výške 600 miliónov dolárov.

https://www.hlavnydennik.sk/2020/08/24/lukasenkovo-%e2%80%8b%e2%80%8btemne-tajomstvo-politici-ktori-o-nom-vedeli-prilis-zmizli-bez-stopy/

Jermolovič 25. októbra tiež uviedol, že Bielorusko očakáva, do konca roku 2019 dostať čínsku pôžičku vo výške 3,5 miliárd juanov (asi 500 miliónov USD). V tom čase  podľa oficiálnych údajov dlhovalo Bielorusko Rusku takmer 7,9 miliárd dolárov. Nezabudnite na pôžičky poskytnuté Euroázijským rozvojovým fondom, kde podstatná časť kapitálu patrí Ruskej federácii. Existuje tiež dlh voči Rusku za výstavbu Bieloruskej atómovej elektrárne - to je ďalších 10 miliárd dolárov.

V decembri bola prijatá čínska pôžička vo výške 500 miliónov dolárov a jej značná časť bola použitá na splatenie predtým prijatých ruských pôžičiek. Je tiež potrebné mať na pamäti, že čínske pôžičky sú vždy viazané a lacné (2 percentá ročne), ale táto skutočnosť je imaginárna. Podmienky viazanej pôžičky sú veľmi prísne. Najmenej 50% investičných projektov financovaných Čínou musí byť zabezpečených čínskymi materiálmi, doplnených čínskym vybavením a uskutočňovaných výhradne čínskou pracovnou silou. Ak na papieri dostane Bielorusko napríklad investičný úver vo výške 1 miliardy dolárov pri 2% ročne (v skutočnosti sa tam zvyčajne akumuluje provízia za záväzky 0,25% a provízia za správu 0,25%, takže je správnejšie počítať pod 2, 5%) po dobu 20 rokov, potom sa po tomto období bude musieť vrátiť 1,5 miliardy dolárov.



Priamo „na ruku“ Bielorusko dostane iba 0,5 miliardy dolárov, druhá pol miliarda dolárov okamžite pôjde na podporu čínskeho výrobcu. To znamená, že Bielorusko vyberá iba 500 miliónov dolárov z viazanej pôžičky vo výške 1 miliardy dolárov, čím dáva Číne 500 miliónov dolárov naraz a za 20 rokov ďalších 1,5 miliardy dolárov. Skutočné náklady na pôžičky sú približne 10% ročne.

Takže ani Západ, ani Čína nemajú v úmysle rozvíjať bieloruskú ekonomiku. Najväčším investorom v Bieloruskej republike  je  Rusko.

Tretí spôsob: hospodárska integrácia s Ruskom.

Rusko-bieloruský integračný projekt je medzi ostatnými integračnými skupinami jedinečný nielen v postsovietskej zóne, ale aj vo svete. V skutočnosti vo svetovej praxi neexistujú príklady efektívnej a hlbokej (až po menovú úniu) ekonomickej integrácie dvoch štátov, ktoré sa tak odlišujú svojím ekonomickým potenciálom. Pokiaľ v prípade NAFTA hovoríme o integrácii vedúcej krajiny buď s relatívne blízkym štátom z hľadiska štruktúry ekonomiky (Kanada), alebo s krajinou výrazne podradnou z hľadiska ekonomického rozvoja (Mexiko), potom v prípade spojeneckého štátu sú integrované štáty, ktoré sú si blízke z hľadiska úrovne hospodárskeho rozvoja, ale výrazne sa líšia v štruktúre hospodárstva a povahe hospodárskej politiky. Okrem toho je v prípade RF/BR vedúca krajina procesu integrácie pre svojho partnera prakticky monopolným dodávateľom životne dôležitých zdrojov.



V júli 2020 ruský veľvyslanec v Bielorusku Dmitrij Mezencev  poznamenal„Ekonomická integrácia neohrozuje ani otázky nezávislosti Bieloruska a Ruska, ani otázky suverenity našich dvoch krajín. Dnes hovoríme o novom postavení, zvýšení konkurencieschopnosti, podpore zvýšovania vývozu tovarov na trhy tretích krajín . “

Program hospodárskej integrácie Ruskej federácie a Bieloruskej republiky krajiny parafovali začiatkom septembra minulého roka. Je  navrhnutý  na rok a pol a od januára 2021 a predpokladá čiastočné zjednotenie dvoch ekonomických systémov. Hovoríme minimálne o jednotnom daňovom poriadku, režime zahraničného obchodu a občianskom zákonníku, jednotnom účtovníctve majetku a podobných sociálnych zárukách, takmer jednotnom bankovom dohľade, ale s dvoma centrálnymi bankami, jednotnom regulovaní trhov s ropou, plynom a elektrinou a harmonizovanej štátnej regulácii priemyselných odvetví. Úroveň takejto integrácie je vyššia ako v Európskej únii. A nakoniec, ekonomická integrácia Ruskej federácie a Bieloruskej republiky zvýši počet pracovných miest v oboch republikách, čo dá ďalší impulz pre hospodársky rast.

Týmito otázkami sa budú zaoberať na nasledujúcom stretnutí 14. septembra Alexander Lukašenko a Vladimír Putin. Ako  poznamenal  tlačový tajomník ruského prezidenta Dmitrij Peskov, riešenie najdôležitejších otázok hospodárskej integrácie, najmä otázky vytvorenia jednotného emisného centra Ruskej federácie a Bieloruskej republiky, závisí od vôle vedúcich predstaviteľov oboch krajín.