Medzinárodný tím vedcov ohlásil objav plynného fosfínu v oblakoch nad Venušou. Toxický plyn sa považuje za kľúčový biologický podpis a môže naznačovať prítomnosť života vysoko na oblohe Venuše. Informáciu priniesol portál RT.
Významné oznámenie zverejnila Kráľovská astronomická spoločnosť na pondelkovej tlačovej konferencii. Biologický podpis bol detekovaný poľom Atacama Large Millimeter Array (ALMA) nachádzajúcim sa v Čile a ďalekohľadom James Clerk Maxwell umiestneným na Havaji. Výskum uskutočnili multidisciplinárne tímy založené na univerzite v Manchestri, Massachusettskom technologickom inštitúte a univerzite v Cardiffe.
"Atmosféra na Venuši je jediným miestom, kde život v zásade môže existovať," uviedol Janusz Petkowski, vedecký pracovník MIT Earth, Atmospheric and Planetary Sciences, a dodal, že neexistujú známe chemické ani fyzikálne procesy, ktoré by mohli vyrábať zistené množstvo plynu. "To otvára dosť odvážnu teóriu, že v oblakoch Venuše môže niečo žiť.
Vedci z MIT predtým zistili, že anaeróbne organizmy, ako sú baktérie a mikróby, môžu produkovať fosfín, čo ešte viac zvyšuje predstavu, že v atmosfére susednej planéty Zeme môže existovať určitá forma života.
"Zapáchajúci plyn sa nachádza aj na Zemi, aj keď zvyčajne iba hlboko v močiaroch a vo vnútornostiach určitých zvierat. Nemôžeme ho vyrobiť iným spôsobom, iba pomocou týchto extrémofilných baktérií a mikróbov.Tvorov, ktorým, ako už názov napovedá, sa darí v extrémnych prostrediach," objasňuje vedec.
"Fosfín je medzi astrobiologickou komunitou všeobecne považovaný za kľúčový „biologický podpis“ a jeho prítomnosť v oblakoch Venuše môže naznačovať existenciu mimozemského „vzdušného“ života," hovorí Petkowski. V závislosti na výsledkoch následného výskumu by objav mohol spochybniť naše chápanie fyziky aj chémie, ak na Venuši skutočne neobjavíme formy života produkujúce fosfín. Petkowski dodal, že by to mohlo naznačovať, že „existuje nejaká chémia, ktorá je tak neuveriteľne zvláštna, že to môže byť dokonca život.“
Súčasné predpovede naznačujú, že fosfín nebolo možné vyrobiť na skalnatej planéte zbavenej životných foriem, pretože nie sú známe žiadne prírodné procesy, ktoré vytvárajú plyn. Objav otvára možnosť, že život je oveľa bežnejší, ako sme si predstavovali, čo si vyžaduje rozšírenie definícií tu na Zemi.
Ak sa život nachádza na najhorúcejšej planéte našej slnečnej sústavy s notoricky nehostinnou atmosférou a povrchovým tlakom 92-krát vyšším ako je tlak Zeme, potom bude možno potrebné veľmi rozšíriť naše hľadanie mimozemského života.
Venuša je skalnatý svet posiaty tisíckami sopiek, ktorých výpary sú rozptyľované neustálym vetrom pôsobiacim hurikánové sily, uprostred viac-menej konštantnej povrchovej teploty planéty 462 stupňov Celzia. Teda dostatočne horúcej na to, aby roztavila olovo. Druhá planéta Slnečnej sústavy je o niečo menšia ako Zem a môže sa pochváliť atmosférou zloženou z 96 percent oxidu uhličitého.