Vo verejnosti to po nových sprísneniach opatrení začína vrieť a stále viac ľudí sa pýta, na akom základe sa robia rozhodnutia konzília. Ktoré sú tie relevantné informácie, výskumy a zhromaždené dáta, na základe ktorých sa rozhoduje o obmedzovaní slobody?

Ani po mesiacoch od vypuknutia koronakrízy na Slovensku ešte stále nezačala odborná diskusia na tému COVID-19, kde by sa podrobne analyzovali reálne dáta. Prvé týždne od objavenia sa prvého prípadu sa dalo pochopiť, že čas na hlboké analýzy nebol a v tom čase dostupné ani potrebné dáta. Tie totiž vznikajú časom.

Na Slovensku však ani po polroku prísnych opatrení a všeobecne šírenej paniky z vírusu odborná diskusia neprebieha. A to je alarmujúce.

Vo verejnosti to po nových sprísneniach opatrení začína vrieť a stále viac ľudí sa pýta, na akom základe sa robia rozhodnutia konzília, na základe akých informácií, výskumov a zhromaždených dát, sa dolaďujú zavádzané odporúčania a obmedzenia.

Po mesiacoch odporúčaní, príkazov a zákazov našich vrchných odborníkov už hádam nastal čas, aby konzílium a premiér odpovedali verejnosti na otázky, na základe čoho presne robia uzávery.



Sleduje vôbec konzílium aj iné ukazovatele ako čísla nakazených, respektíve počty pozitívnych testov? Zaoberá sa niekto z komisie, alebo z úradu hlavného hygienika aj odbornými štúdiami zo zahraničia, ktoré vznikli po marci 2020, prípadne vytvára u nás niekto takéto štúdie? Žiaľ, verejnosť nadobúda čoraz viac dojem, že na Slovensku neexistuje žiadna vedecká, skutočne fundovaná a odborná diskusia. Ani v médiách, ani v konzíliu.

Trend udáva aj sám premiér Igor Matovič, ktorý pred pár dňami názorne predviedol, ako treba pristupovať ku každému odbornému názoru z iného spektra. Premiér zverejnil urážajúci a útočný status, zdieľaný z cudzieho profilu na svojom Facebookovom profile. V ňom si podla Dr. Bukovského, ktorý vyjadril svoj nesúhlas s rétorikou vlády ohľadom Covidu a kritizoval, i keď slušne, vecne a odborne, vládne nariadenia.

&id=100017606977213

Nepríjemný pocit z prístupu na Slovensku pred pár dňami umocnil komentár z internetu, ktorý samozrejme zatiaľ ostáva iba komentárom z internetu a teda klebetou. Písalo sa v ňom, že náš hlavný hygienik, Ján Mikas neovláda žiaden cudzí jazyk, neštuduje a nečíta žiadne zahraničné materiály, ani žiadne aktuálne štúdie na tému COVID-19. Táto informácia pochádza vraj od zamestnankyne úradu hlavného hygienika.



V zahraničí už mesiace prebieha vysoko odborná diskusia o ochorení a o poznatkoch, expertov príbuzných disciplín z mnohých názorových spektier, stačí sa pozrieť do Rakúska, či Čiech. Dostávajú priestor v médiách a vedie sa diskusia. Každý má predsa záujem na čo najlepšom výsledku, či už zvládnutia ochorenia ako takého, či ekonomických dôsledkov.

Z mnohých odborníkov, ktorí prezentujú názory iné ako naše konzílium spomeniem aspoň niektorých: MUDr. Jan Žaludík, virologička Soňa Peková, MUDr. Roman Šmucler, MUDr. Václava Adámková, Hana Zelená, PhD., MUDr. Jiří Votruba, prof. MUDr. Jiří Beneš, CSc., prof. MUDr. Tomáš Zima, DrSc., ale aj ďalší. Títo svoje uzávery prezentujú aj v českých televíziách. U nás je to napr. MUDr. Bukovský, či RNDr. G. Murín, ale aj ďalší, avšak na Slovensku, žiaľ, v mainstreamových médiách nedostávajú žiaden priestor...

Na Slovensku existuje totiž len jedna pravda o Covide. Všetky ostatné príspevky do diskusie ostávajú v štádiu pokusov spoza plota a sú apriori, bez vypočutia či diskusie označované za hoaxy, „výplody múdrosráčov“, či názory „kotlieb“.



A keďže ani našich novinárov zúčastňujúcich sa na tlačových konferenciách premiéra a konzília nezaujímajú odpovede na zásadné otázky, ktoré trápia verejnosť, ponúkame sumár otázok pre konzílium:

1. Na základe akých vedeckých štúdií sa naša pandemická komisia, od vypuknutia pandémie na Slovensku, riadi a rozhoduje?


2. Robia sa uzávery konzília na základe rôznych nových štúdií, hlavne tých zo zahraničia?


3. Slúžia na navrhovanie opatrení aktualizované dáta? (percentá a počty sú vo svete pravidelne aktualizované, dáta sa priebežne spätne nanovo vyhodnocujú. Deje sa tak aj u nás?)


4. Akú odbornú diskusiu a s ktorými odborníkmi názorovo z opačného spektra viedlo/vedie konzílium?


5. Vyžiadali si podklady a štúdie od týchto odborníkov, aby mali s čím porovnať svoje vlastné závery (ktoré sú naprieč konzíliom identické)?


6. Zaznamenalo naše konzílium niektorú z nasledovných informácií a preštudovalo si štúdie k faktom tu spomenutým?

• Švédsko prekonalo s minimálnymi opatreniami ako krajina COVID-19, bez veľkých ekonomických strát a strát na životoch. Čísla novo-nakazených klesajú, na mnohých miestach krajiny sa blížia k nule. Pracuje slovenské konzílium, pre porovnanie prístupov,  aj s dátami zo Švédska?


• Vo Švajčiarsku sa rozhodli tiež ísť „švédskou“ cestou. Švajčiarsko sa chce s vírusom naučiť žiť.


• The New York Times vydali informáciu o tom, že sa ukazuje, že vyše 90% pozitívnych testov na COVID-19 je nesprávnych, 90% vzoriek nesie v skutočnosti takmer nulovú hodnotu vírusu.


• Existujú vedecké teórie o tom, že naše obyvateľstvo je chránené voči COVIDu vakcínou proti tuberkulóze. (Na túto teóriu upozorňoval ešte v apríli premiéra aj M. Beblavý – bez odozvy.)


• Naša špecifická genetika zohráva úlohu pri našej dobrej schopnosti popasovať sa s vírusmi akým je COVID-19 a preto u nás Bergamo nehrozí.


• Novšie štúdie tvrdia; a toto bolo publikované už aj v našich médiách, že Covid je menej nebezpečný, ako sa pôvodne myslelo. Vírus vplyvom času zoslabol, mutuje a má čoraz ľahší priebeh.


• V zahraničí vyšli články o tom, že čísla pozitívnych respektíve chorých sú evidované zle, respektíve schválne manipulované:


• O tomto omyle informuje aj molekulárny americký biológ Andrew Kaufman:

 

Oboznámilo sa naše konzílium s týmito informáciami, ale aj s inými relevantnými štúdiami, ktoré vychádzajú? Preštudovali si novšie analýzy poznatkov o šírení vírusu a liečení choroby COVID-19? Všetci vieme, že veda napreduje míľovými krokmi a to, čo platilo v oblasti vedy včera, dnes už nie je pravda.

Naše susedné krajiny napríklad pravidelne zverejňujú aktuálne štatistiky; český ÚZIS (Úrad zdravotníckych informácií a štatistiky) priebežne aktualizuje napr. aké percento pacientov odchádza z nemocnice do týždňa, do dvoch, do troch, atď.; koľko percent pacientov (nie počet!) potrebuje pľúcnu ventiláciu, koľko percent pacientov, ktorí zomreli, malo okrem Covidu aj iné vážne choroby.



Nedisponujem informáciou ktorá by poukazovala na to, že naše zodpovedné orgány by za posledné mesiace viedli podobné, podrobné analýzy dát, čísel, chorých, štatistiky o priebehu choroby, o dĺžke pobytu v nemocnici, porovnávané navzájom v závislosti napr. od veku či iných ukazovateľov o pacientovi a tieto brali do úvahy pri tvorení rozhodnutí a opatrení. Jediný údaj o ktorom vždy hovoria, je počet pozitívnych testov. Vie naše konzílium o tom, že z medicínskeho hľadiska je rozdiel medzi pozitívne testovaným a chorým?

Perlička na záver. Na stránke Ministerstva zdravotníctva sa pred pár dňami objavila po rokovaní konzília informácia, že rúška v školách sa ukázali ako veľmi efektívne opatrenie a preto sa predlžuje povinnosť nosiť ich aj v triedach na školách u žiakov druhého stupňa, na stredných a vysokých školách do konca septembra 2020, atď.

Mohlo by ministerstvo verejnosti ukázať odborné štúdie a aktualizované, úplne čerstvé dáta na ktorých stavia toto tvrdenie? Zatiaľ to totiž pôsobí ako vágny a ničím nepodložený argument. Avšak ak nám chce vláda obmedzovať aj naďalej naše osobné slobody, musí nás všetkých presvedčiť o opaku faktami.