Výnimka z časti európskeho dohovoru by urýchlila deportáciu žiadateľov o azyl

Vláda plánuje „zrušiť“ časť európskeho dohovoru o ľudských právach s cieľom urýchliť deportácie žiadateľov o azyl a chrániť britské jednotky slúžiace v zámorí pred žalobami, píše theguardian.com. Návrhy koordinujú poradcovia z Downing Street. Sú určené na vylúčenie žalôb v oblastiach, kde sudcovia údajne „prekročili“ svoje právomoci.

Obmedzenia dohovoru môžu zabrániť migrantom a žiadateľom o azyl používať legislatívu na to, aby sa vyhli vysťahovaniu z Veľkej Británie, a zároveň budú chrániť britských vojakov pred žalobami po zámorských operáciách.

Rozhodnutie Downing Street obmedziť právomoci v oblasti ľudských práv sa zamotalo do rokovaní o vystúpení z EÚ. Vláda Spojeného kráľovstva nechce dať Bruselu formálny záväzok, ktorý by ju zaväzoval dodržiavať dohovor. Hovorca vlády uviedol: „Spojené kráľovstvo sa zaviazalo k Európskemu dohovoru o ľudských právach a ochrane ľudských práv a ich presadzovaniu doma i v zahraničí, domnievame sa, že ďalší záväzný medzinárodný právny záväzok nie je nutný."



„To, ako Spojené kráľovstvo realizuje dlhoročnú ochranu ľudských práv, je vecou Veľkej Británie ako autonómnej krajiny. Rovnako je vecou EÚ a jej členských štátov, aby uskutočňovali svoje vlastné ochrany ľudských práv podľa svojich vlastných právnych poriadkov.“ Zákon o ľudských právach prijatý labouristickou vládou v roku 1998 začleňuje práva z dohovoru do britského práva. Tento zákon je odvtedy terčom kritiky pravicových konzervatívcov.

Volebný sľub strany sa minulý rok zaviazal „aktualizovať“ zákon a „zabezpečiť správnu rovnováhu medzi právami jednotlivcov, našou životne dôležitou národnou bezpečnosťou a efektívnou vládou“. Predchádzajúce pokusy o potlačenie zákona o ľudských právach sa nenaplnili. Zdá sa však, že teraz Boris Johnson naznačuje širšie odhodlanie vycúvať z medzinárodných právnych záväzkov.

Minister spravodlivosti Robert Buckland, QC, v Times Radio uviedol: „Zákon o [ľudských právach] má teraz 20 rokov, myslím si, že je potrebné sa ním dôkladne zaoberať. Pracujeme na spôsoboch, ako ho môžeme preskúmať a urobiť to vyspelým a rozumným spôsobom. Ale ... myšlienka, že z dohovoru vycúvame, nie je reálna. Viete, boli to britskí konzervatívni právnici, ktorí napísali tú prekliatú vec už v roku 1950. Napísali sme to preto, lebo sme boli vodcami Európy, pokiaľ ide o slobodu. Chceli sme vtedy zdôrazniť význam základných práv a slobôd, a to, úprimne povedané je pre mňa nesmierne dôležité."



"Je to čestné uznanie pre túto krajinu, že sme to urobili. Áno, boli chvíle, keď sme mali spory a rozpory týkajúce sa aspektov jeho interpretácie, ale viete, že existuje veľká miera voľnosti, ktorá umožňuje členským štátom, Británii, Francúzsku a iným krajinám, aby si vytvorili vlastné zákony, ktoré nám poskytnú obrovské množstvo slobody.“ Na dohovor dohliada Rada Európy, ktorá má 47 členských štátov vrátane Ruska a Turecka. Bielorusko je jediný európsky štát, ktorý nie je signatárom.

Správy o poslednom útoku na zákon o ľudských právach vyvolali odpor labouristov a významných právnikov. Poslanec David Lammy, tajomník tieňového ministra spravodlivosti, uviedol: „Labouristi sú hrdí na úlohu našej krajiny pri rozvoji ľudských práv doma i v zahraničí. Namiesto poskytovania nedefinovaných brífingov určených na odvádzanie pozornosti by sa vláda mala zamerať na dosiahnutie dohody o brexite a porazenie vírusu. Akýkoľvek pokus o zrušenie ľudských práv by znížil bezpečnosť života v Británii a limitoval by našu krajinu na svetovej scéne."



Mark Elliott, profesor práva na univerzite v Cambridge, tweetoval: „Najprv si prišli pre Európsku úniu. Potom si prišli pre európsky dohovor o ľudských právach. Otázkou bolo kedy a nie či. Logickým cieľom tejto iniciatívy je vystúpenie z ECHR ( Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd ).“

Philippe Sands, profesor medzinárodného práva na University College London, dodal: „A prečo nie aj OSN? Roztrhajte všetko, čo Spojené kráľovstvo vytvorilo v roku 1945.“

Lord Falconer, tieňový generálny prokurátor, tweetoval: „Budúcnosť, v ktorej Spojené kráľovstvo poruší svoje povinnosti vyplývajúce z medzinárodného práva a odstúpi od ochrany ľudských práv, je veľmi zlá budúcnosť.“