Proti koronavírusovej propagande korporátnych médií sa postavil aj odborník na infekčné choroby Prof. MUDr. Jiří Beneš, CSc., ktorý považuje koronavírus za menej nebezpečný ako chrípku. Beneš je taktiež skeptikom ohľadom nosenia rúšok všade za každých okolností a tvrdí, že dlhodobým nosením rúška, ľudia vdychujú svoje vlastné baktérie, ktoré môžu spôsobiť ochorenie.

Prednosta kliniky infekčných chorôb 3. LF UK Na Bulovce v Prahe, Prof. MUDr. Jiří Beneš, CSc., ktorý je tiež členom výboru Spoločnosti pre epidemiológiu a mikrobiológiu , v rozhovore pre časopis Reflex vysvetlil, prečo sa nie je potrebné obávať zvýšeného počtu nakazených novým koronavírusom:

„Ak veľmi intenzívne testujeme, je logické, že nachádzame viac pozitívnych prípadov. Preukázaná prítomnosť vírusu v organizme človeka však ešte neznamená, že ide o chorobu. Vírus v okamihu testovania už môže byť neaktívny, neškodný alebo sa s ním človek len stretol a k ochoreniu nedošlo. Ide teda o bezpríznakovú infekciu. Preto tvrdím, že množstvo pozitívnych testov u populácie, ktorá je normálne zdravá, neznamená nič zlé. Keby sa týmto spôsobom testovala iná vírusová infekcia, napríklad chrípka, tak by pozitívnych boli nie stovky, ale tisíce denne.“

Nosenie rúšok môže ochrániť, ale aj uškodiť

Čo sa týka nosenia rúšok, Beneš nie je ani zástancom ani odporcom.Tvrdí, že ľudia by mali nosiť rúška len vtedy ak je to ozaj nevyhnutné. Rúško je podľa neho krátkodobá šikovná ochrana. Použiť by sme ho mali vtedy, keď niekto v našom okolí kašle, alebo smrká.



Na druhej strane, ak nosíme rúško dlhodobo, vystavujeme sa možným zdravotným rizikám:

“ Je dobré nepoužívať ho dlho. Ak niekto nosí jedno rúško osem hodín v kuse, vystavuje sa riziku, pretože doňho vdychuje svoje vlastné baktérie, ktoré sa potom v dýchacích cestách hromadia a môžu spôsobiť ochorenie.“

Koronavírus je miernejš í ako chrípka

Infektológ Beneš taktiež ozrejmil, že koronavírus nie je  až tak nebezpečný ako sa prezentuje a prirovnal ho ku chrípke:

„Podľa našich doterajších epidemiologických údajov sa koronavírus chová v podstate rovnako ako chrípka, dokonca možno miernejšie.“

Odborník na infekčné choroby argumentuje tým, že počas chrípkových epidémií v Česku sa to prejavuje zvýšeným počtom úmrtí. Keď sa pozrieme na graf, na krivke ktorá je obvykle plochá sa počas tohto obdobia vytvorí, tzv.“zub“. Keď sa však podľa neho pozrieme na vývoj v období od začiatku roku 2020, žiadny „zub“ tam nie je.

Podľa Beneša, keď sa celkovo pozrieme na počty úmrtí za minulé roky v porovnaní s obdobím od začiatku roka 2020 žiaden rozdiel tam nie je. To značí, že v priebehu kronavírusovej epidémie v Česku k žiadnemu zvýšeniu celkovej smrtnosti nedošlo.



Na otázku, či je teda z tohto pohľadu koronavírus menej nebezpečný než chrípka, odpovedal jednoznačne: „Áno.“

Zároveň však dodal jedno dôležité upresnenie:

„Hovoríme tu len o dátach v Českej republike, kde sa epidemiologická situácia vyvíjala priaznivo. Koronavírus má potenciál správať sa ďaleko horšie. V podmienkach, ktoré panovali v Číne, v severnom Taliansku alebo v New Yorku, prebiehala koronavírová epidémia naopak ďaleko horšie ako chrípka. To, ako bude šírenie vírusu v populácii prebiehať, záleží na nás, nie na víruse. Záleží na tom, čo my tomu vírusu dovolíme. A to platí tak v mierke celého štátu, tak i jednotlivých ľudí. Každý z nás svojím správaním spoluurčuje, či bude epidémia hrozivá, alebo nie.“

Na druhej strane odsudzuje prehnané strašenie ľudí a volá po zmene prístupu k pozitívne testovaným na koronavírus:

„Mo ja predstava je taká, že sa nebudú hľadať, skúmať a vyšetrovať ľudia, ktorí sú v dobrom stave. Nie je nutné strašiť národ tým, že bolo zistených sto alebo tisíc nakazených v jeden deň. Ak chceme poznať, ako vírus postupuje populáciou, môžeme merať koncentráciu vírusu v prostredí, to znamená v odpadových vodách alebo aj vo vzduchu v prostredí, kde sa hromadí veľa ľudí, napríklad v obchodných centrách.“